Čo sa stane, keď vo viktoriánskom Londýne dôjde k vražde a Sherlock Holmes má práve dovolenku? Presne taká je premisa druhej epizódy point-and-click adventúry Bertram Fiddle s podnázvom A Bleaker Predicklement. Od vydania prvej epizódy ubehli dva roky a malé britské štúdio Rumpus znovu posiela svojho hrdinu Bertrama Fiddla na detektívne dobrodružstvo. „Známeho“ londýnskeho dobrodruha však tentoraz nebude motivovať len rivalita s Sherlockom Holmesom. Bude musieť dokázať svoju nevinu, keď sa nečakane stane hlavným podozrivým.

Prvá epizóda Bertrama bola vôbec prvá hra animačného štúdia Rumpus a autori do nej pretavili svoju záľubu vo viktoriánskej ére, Monty Python skeče a klasické britské horory z produkcie spoločnosti Hammer. Ako herné inšpirácie uvádzajú autori sériu Monkey Island či české Machinarium. Bristolské štúdio si zobralo všetko najlepšie z britskej kultúry a pospájalo to pre neho špecifickým suchým humorom. Tvorcovia do hry zapracovali popkultúrne odkazy na filmy či seriály, no nebáli sa ani satiry celej britskej kultúry a zvykov. Bertram Fiddle a jeho jednooký pomocník Gavin dostali vďaka podpore na Kickstarteri šancu pokračovať v pátraní po vrahovi menom Geoff v druhej epizóde.

Akákoľvek podobnosť so Sherlockom Holmesom je čisto náhodná. Bertram má len pramálo spoločného s profesionálnym detektívom a jeho dobrodružstvá sprevádza veľká miera náhody a absurdného britského humoru. Na jeho obranu - nie je trénovaný detektív, ale dobrodruh. V prvej epizóde sa mu takmer podarilo chytiť sériového vraha aj bez pomoci Sherlocka Holmesa. Keď však Geoff zabije ďalšiu obeť, Bertramovi sa prípad naozaj dostane pod kožu. Ocitá sa na mieste činu s krvou na rukách a svedkyňou, ktorá ho videla stáť pri mŕtvole.

Bertram hneď v úvode hry skončí za mrežami a v úteku mu bude musieť pomôcť peruánsky asistent Gavin. V tejto epizóde sa z pomocníka stane kľúčová postava, ktorá sa dokáže pohybovať po mape, kým Betram sedí v cele. Ten je odkázaný na predmety, ktoré mu Gavin prehodí cez okno, a naopak Bertram dokáže v cele nájsť zopár užitočných pomôcok. Okrem bežných kombinácii v inventári tak budete musieť rozmýšľať aj nad tým, či sa predmety hodia viac v Gavinovom inventári, alebo v Bertramovej cele. Na prvý pohľad sa však absurdnosti, ktoré máte k dispozícii, nedajú použiť nijako. Pri hraní hry je potrebná veľká dávka predstavivosti a podarí sa vám využiť potenciál zubnej kefky aj veverice v odtokovej rúre.

Aj keď sú kombinácie predmetov absurdné, nie sú úplne nezmyselné a riešenie hádaniek tak nevyžaduje priveľké úsilie. Tentoraz však prechod hrou nepôjde úplne po masle tak, ako to bolo v prvej epizóde. Autori sa pokúsili zvýšiť úroveň hádaniek a správne riešenia nie sú také evidentné ako  v predchádzajúcej časti. Postavy poskytujú menej nápovedy a iba pri komplexnejších problémoch Gavin utrúsi vetu, ktorá vždy začína slovami: „V Peru máme také porekadlo...“ A aby vás autori dokonale zmiatli, niektoré predmety skutočne slúžia len ako vtipy a zbytočne budete rozmýšľať nad využitím tekutého mydla či šálky čaju.

Atmosféra viktoriánskej detektívky ako vystrihnutej zo skeču Monty Python je natoľko pútavá, že sa dokážete adaptovať absurdným pravidlám hry. Bertram Fiddle stojí a padá na humore. Ak vás bavia suché anglické frky a slovné hračky, potom je to adventúra pre vás. Nanešťastie, kvalita vtipov oproti prvej epizóde klesla. Kultúrnych odkazov je tiež o čosi menej, no tvorcovia sa stále neboja uťahovať si z úžasného britského národa a jeho reálií. Občas vás poteší aj keď vyskočí upozornenie za splnenie jedného z mnohých absurdných achievementov, ktoré si autori pripravili. Celú hru sprevádzajú nehanebne zlé vtipy, ktoré sú len pre vyhradené publikum.

V druhej epizóde je všetkého viac, no kvantita aj v tomto prípadne prišla na úkor kvality. Hra obsahuje okrem iného aj omnoho väčší počet bugov, pričom niektoré z nich sú pre gameplay fatálne. Bežne chýbajú animácie postáv, ako je rozprávanie či kráčanie. Inokedy postava rozpráva, aj keď by sa v miestnosti už dávno nemala nachádzať. Bertram sa stráca z obrazu a na niektorých miestach dokonca zvyknú chýbať postavy, čo zabraňuje ďalšiemu postupu v hre. V takomto prípade pomôže len reštart hry. Hneď na začiatku došlo k nepríjemnej situácii, kedy hra zabudla zaznamenať postup pri predávaní mydla cez telefón a hra sa tým pádom nedokázala posunúť ďalej.

V podobných situáciách hráča nepoteší absencia save funkcie. Hra sa ukladá automaticky na mieste, kde skončíte. Ak je tým miestom práve zabugovaná miestnosť, z ktorej sa nedá pohnúť, potom bude potrebné hru jednoducho rozohrať odznova. V hre dokonca napríklad došlo k situácii, kedy dialóg predbehol obraz a namiesto prostredia ostala na obrazovke len čierňava. Preto vážne hrozilo, že hru bude potrebné znova rozohrať. Našťastie Bertram dokázal reagovať na odchod z čiernej obrazovky. Absolútna irónia však nastala okamžite potom, keď Bertram vo vedľajšej miestnosti poznamenal, že je tu veľa chrobákov. Bugy sú jednoducho bežnou súčasťou hry, čo sa autorom len ťažko odpúšťa. Ak sa v hre nachádza takéto veľké množstvo chýb, potom jej hranie prestáva byť zábavné a ťažko to zachráni Bertramov suchý humor a vtipné viktoriánske postavičky.

Animátori štúdia Rumpus sa naozaj vyžívajú v komickej interpretácii estetiky špinavého Londýna 19. storočia. Hra preto občas lepšie vyzerá, ako sa hrá. Nedá sa povedať, že by animácie lahodili oku, no deformované komické postavy si zaručene zapamätáte aj po dohraní hry. Dojem z nich dopĺňa dabing postáv, pri ktorom herci perfektne uchopili charaktery pouličných obchodníkov aj vyšinutých lordov. Oproti prvej epizóde sa tak výkony hercov jednoznačne zlepšili.

Kým po vizuálnej stránke hra vyniká svojou originalitou, hudobný sprievod je bez akejkoľvek fantázie. V hre je minimum hudby a miestnosti sprevádzajú podivné zvukové efekty, ktoré často vôbec nesúvisia s prostredím. Napríklad v elitnom klube dobrodruhov rezonujú zvuky, ktoré sú príznačné skôr pre opustenú kanalizáciu. V tomto prípade už je jasné, že nejde o vtip, ale o zanedbanie zvukovej stránky hry. Táto nemilá skutočnosť nakoniec dotvára nelichotivý obraz o druhej epizóde, ktorá tak pôsobí skôr ako nutné zlo, než ako expanzia zaujímavej komediálnej detektívky.

Demystifikácia vraha na konci je trochu sklamaním a po všetkých útrapách s hrou tak ostáva hráčom v ústach horká pachuť. Aj keď si Betrama, Gavina a kopu iných zaujímavých postáv budeme ešte dlho pamätať, kvôli mnohým zanedbaným aspektom v hre to bude koniec koncov skôr v zlom svetle. Od prvej epizódy ubehli dva roky, no okrem niekoľkonásobne dlhšej hernej doby je progres minimálny. Zdá sa, že autori premrhali potenciál svojej hry a A Bleaker Predicklement pôsobí ako povinnosť, ktorou sa v Rumpus zaviazali voči fanúšikom na Kickstarteri. Verím, že aj k tejto situácii majú v Peru porekadlo a podobné vtipné hlášky Gavina a Bertrama nám ostanú v pamäti, aj keby už žiadna ďalšia epizóda neuzrela svetlo sveta.