MARVEL VS. CAPCOM: INFINITE |
MARVEL VS. CAPCOM: INFINITE |
Nie je to tak dávno, čo boli bojovky ohrozeným druhom na poli herných žánrov. Teraz je však situácia úplne iná a tento rok by sme mohli označiť za rok renesancie bojoviek. Nielenže sa ich vyrojilo veľa, ale boli aj naozaj kvalitné. Konkrétne tu tento rok máme viac ako desiatku nových bojoviek, pričom sa rozprestierajú naprieč takmer všetkými platformami. Vrátili sa tie najznámejšie značky a koruny sa zatiaľ drží komiksovka Injustice 2, aj keď výborne mal našliapnuté aj Tekken 7. Teraz bol na rade Capcom, ktorý popri rozširovaní Street Fighter V a portovaní dvojky na Switch priniesol aj ďalšiu časť svojej inej známej série.
Už sa zdalo, že sa Marvel vs. Capcom hier nikdy nedočkáme, no zmeny v Marvel a Disney spoločnostiach licenciu opäť prihrali Capcomu. V podobe Marvel vs. Capcom: Infinite sa tak rozhodli priniesť niečo známe, no zároveň totálne od základov prekopané a prístupnejšie. Navyše tu boli veľké očakávania oboch gigantov nad nimi. Disney sa bez vlastných herných štúdií musí spoľahnúť na tretie strany a Marvel by rád aj v hrách inkasoval podobné sumičky ako mu idú z kasy kín pri uvedení každého MCU filmu. Dalo by sa tak povedať, že bol recept na hru napísaný ešte mimo kancelárií Capcomu. Tam sa len pustili do varenia.
Cieľ je zrejmý a je ním napodobniť filmové MCU. Takmer každý z filmov si ide po miliardu do kín a aj keď táto formulka už pôsobí vyčerpane a filmy si idú tak trochu na autopilota, predsa neexistuje, aby to nefungovalo aj v hre. No nie? Môžete tak trikrát hádať, o čom bude hlavná príbehová línia hry. Ak ste si tipli Thanosa a Kamene nekonečna, získavate malý bezvýznamný bod. A napriek tomu, že sa tu spojili dve zdanlivo nesúrodé univerzá, stále tu je priestor na to, aby úlohu arcizloducha prebral Šialený titan.
Ak ste hrali demo, máte vlastne za sebou úvod do hry. Do nej sa dostávate in medias res. Teda príbeh je už naplno rozbehnutý, hrdinovia sa mlátia so zloduchmi hlava-nehlava a pomaly sa zoznamujete s tým, kto je na ktorej strane a aké tváre tu prepožičali jednotlivé univerzá. Až časom, keď už ani nebudete dúfať, že vám hra svoj začiatok vysvetlí, sa dostanete na štart toho celého a dozviete sa, čo spôsobilo spojenie vesmírov Marvelu a Capcomu. Celý príbeh je tu však veľmi plochý, čo zamrzí aj preto, lebo tento rok nám tu iné hry dokázali, že slušný príbeh vie byť aj v bojovke. Celé je to okorenené aj občas hlúpymi a samoúčelnými dialógmi, kde v prvej polovici len postavy hovoria navzájom svoje mená (ak by ste niektorú nepoznali) a až v druhej sa konečne niečo začne diať.
V rámci príbehového režimu sa ale veľmi skoro prejete faktu, že je krátka predelová scéna ukončená dlhým loadingom, po ktorom nasleduje úvod súboja a samotný boj. Tento kolotoč sa opakuje v priebehu celého príbehu, ktorý na tých pár hodín, bohužiaľ, nezabaví. Na druhej strane ale aspoň ponúkne slušný úvod do jednotlivých herných prvkov a poskytne tiež zaujímavejší priestor na tréning než samotný tréning. A práve až ubíjajúco fádny príbehový režim vám vie hru dosť znechutiť. Dlhé nahrávania navyše nie sú len jeho doménou a sprevádzajú celú hru. Dokonca aj vtedy, keď sa v menu prepnete na odomknuté bonusy. Občas až máte dojem, že počas nich stihnete niečo zjesť, založiť rodinu, zamyslieť sa nad tým, čo to vlastne robíte so svojím životom.
Čo sa týka zostavy postáv, bez DLC prírastkov je ich tu 30, na každej strane po 15. Capcom dal prakticky všetko, keďže mu už toho veľa aktívneho nezostalo. Na strane dobra hrá prím X, na strane zla zase Sigma, ten je ale DLC postavou. Prekvapí fakt, že je tu pôvodný Dante a tiež starý Chris. Nechýbajú postavy z Darkstalkers série a ani ďalšie z Resident Evil a Street Fighter. Voľby Marvelu sú miernym sklamaním, keďže je vidno, že sa Marvel sústredí na to, čo mu ide na plátne. Nenájdete tu tak mutantov a ani iné postavy, na ktoré sám nemá filmové práva. Zato sú tu Avengeri, Guardiani a postavy prepojené na nich, teda napríklad Nova, prípadne Captain Marvel, ktoré pre štúdio majú aj filmový potenciál.
Našťastie, hrateľnosť mal v rukách už samotný Capcom a aj keď je v niektorých ohľadoch zjednodušená, stále má veľmi slušný základ. Vlastne je to taký mix minulosti série, pričom si z trojky berie najmenej a skôr sa obzerá po jej predchodcoch. Infinite je stále 2D tagovacou bojovkou, to znamená, že na každej strane bojuje viac postáv – v tomto prípade dve. Nevyberáte si tak len jednu, ale tím. Medzi nimi sa môžete kedykoľvek v boji prepnúť, čím dáte prvej postave čas vydýchnuť si a zregenerovať drobnú časť ubudnutého zdravia. A sú na to naviazané aj ďalšie mechanizmy. Nenájdete tu síce priamo kombo s partnerom, ale vďaka Active Switch dokážete mať súčasne aspoň na chvíľku v boji obe postavy, ktoré môžete využiť na útok aj obranu vlastným spôsobom.
Zmenil sa spôsob ovládania. Ten teraz využíva dve tlačidlá pre ruky a dve pre nohy (silný úder/kop a slabý úder/kop). Kvôli kombám a pokročilým technikám ich máte ešte aj spojené do jedného tlačidla vzadu, čo sa neraz hodí. Vrhania sú tu napríklad síce neblokovateľné, ale je tu možnosť úniku z nich. Postupne sa vám nabíja Hyper Combo ukazovateľ, ktorý má niekoľko úrovní energie. Podľa toho, koľko úrovní ste dosiahli, máte aj nárok na prevedenie nejakého špeciálneho komba, ktoré už tradične sprevádza megalomanská animácia (sú blokovateľné). Prípadne sa rozhodnete časť energie obetovať na nejakú inú techniku, napríklad counter switch, čo vám dá možnosť protiútoku pri vystriedaní postavy.
Veľkú zmenu v hrateľnosti by mohli predstavovať Kamene nekonečna, o ktoré tu hlavne ide, avšak ich herné prevedenie je rozporuplné. Majú dva efekty. Jeden je rýchly a môžete ho použiť kedykoľvek, kým máte aspoň trochu energie v kameni. Je to rýchly útok, projektil energie, prípadne rýchly dash a podobne. Druhý efekt sa dá aktivovať až po dosiahnutí polovice energie a volá sa Infinity Storm. Tento efekt vám dá výrazný boost určitej schopnosti počas krátkej doby. Je tu však šestica kameňov, ktoré sa výrazne líšia schopnosťami a ich balans má ďaleko od ideálu, takže nakoniec skončíte s jedným či dvomi použiteľnými tipmi a na ostatné zabudnete, čo je len a len škoda premrhaného potenciálu.
Rozporuplný je aj obsah hry. Príbehový režim sme si rozobrali. Ešte tu máte tradičný Arcade, kde si vyberiete postavu a idete cez sériu súbojov až po finálne víťazstvo. Na chvíľu zabaví, no nie je to úplne ono. Režim misií je fajn. Hlavne vás naučí množstvo techník, aj keď nie priamo v boji. Ale tiež to nie je niečo, čo by ste si chceli vyskúšať za každú postavu. Nechýba tréning a rozhodne poteší obrovská knižnica odomykateľných bonusov. Medzi nimi a vami sú však tie strašné loadingy. A je tu aj klasická držková zo starej školy, kedy si to rozdáte s niekým vedľa vás pri lokálnom multiplayeri, ktorý je stávkou na istotu a ponúka asi najlepšiu zábavu.
Infinity ponúka aj naozaj vydarený online zážitok, ktorý, našťastie, netrpí ako SFV pri vydaní a ponúka ako široké spektrum možností, tak aj možnosti nastavení a filtrov, aby ste sa pokúsili nájsť si súperov, akých chcete. Či už to budú rýchle zápasy, hodnotené, lobby alebo aj replay záznamy. Dokonca je tu nováčikovská liga pre hráčov, ktorí toho veľa nemajú za sebou a je to skvelý priestor na naučenie sa vecí. Online hranie sa navyše drží veľmi dobre a stabilne, takže si sieťový kód zaslúži pochvalu. Bohužiaľ, aj napriek tomu všetkému hru už od vydania hrá len minimum hráčov a komunita je teraz už tak malá, že na protihráča budete čakať veľmi dlho. Možno by tomu pomohli cross-platformové možnosti, ale na rozdiel do Street Fightera sa ich tu nedočkáme.
Prezentácia hry je strašne fádna mimo súbojov. Tie vyzerajú fajn, ale kým v minulosti hry zaujali už od úvodného menu, tu je to jedna veľká zívačka. Až kým teda nezačnete rozdávať údery plné rôznych efektov. Bohužiaľ, ani grafika nevyzerá úplne najlepšie. Modelom postáv trošku chýba život, pôsobia veľmi toporne. Hudba je už na tom o trošku lepšie, no najviac oceníte dabing, kde sa vrátilo veľa známych hlasov. Reuben Langdon ako Dante, Kyle Hebert ako Ryu, Roger Craig Smith ako Chris, na strane Marvelu zas Robbie Daymond ako Spider-Man (dabuje ho v aktuálnej seriálovej verzii). Eric Loomis sa navyše fakt snaží znieť ako Robert Downey Jr., v čom má prax už od roku 2010.
Marvel vs. Capcom: Infinite sa až príliš snaží zapáčiť fanúšikom MCU a na tom je vidno, že mnoho dizajnových rozhodnutí neprišlo od vývojárov, ale z iných miest. Vizuálny štýl je nenápaditý, prezentácia chabá, zoznam postáv nezaujímavý a chýbajú v ňom niektoré silné mená len preto, lebo aktuálne nemajú film v kinách pod palcom komba Marvel/Disney. Z príbehu bolí hlava a mnoho ďalších častí obsahu ľahko zabudnete, alebo aj odignorujete. Je to škoda, lebo hrateľnosť je v jadre zábavná a najlepšie si ju užijete pri offline/online multiplayeri. No smola, že pri tej druhej možnosti už nie je s kým.