Obžaloba bola na stole už dávno, rozsudok bol známy dopredu. Kvantum ľudí nemuselo Star Wars Battlefront II ani hrať a na hru majú svoj názor. Rozhodne nie pozitívny. V EA si za to ale môžu sami. Rozhodli sa totiž síce poľaviť v smere dodatočného obsahu hry, no takto „stratené“ peniaze chceli získať z iného zdroja. Mikrotransakcie si reálne ešte nikto nevyskúšal a už ich spoločnosť kvôli nátlaku hráčov a pozvaniu na koberček u Disneyho musela vypnúť, pričom stále nevieme, v akej podobe nakoniec do hry pribudnú a ako ovplyvnia sľuby o všetkých vydaných DLC úplne zadarmo. Čo ak sa ale pod tou všetkou kontroverziou skrýva kvalitná hra, ktorú pochovalo rozhodnutie úplne mimo vývojárskeho štúdia?

Značka Stars Wars je väčšia než kedykoľvek predtým. Do kín mieri ôsma časť, teda stred sequel trilógie. Dokonca sme sa dočkali správ, že Disney bude pripravovať ešte jednu a úplne novú trilógiu. A tento rok sa mal rozbehnúť vodopád Star Wars hier, ktoré mali ambíciu byť podobne úspešné ako filmy. A taktiež s nimi mali byť viac prepojené. Battlefront II je toho dôkazom. Hráči volali po príbehovej kampani a dostali ju. Nie je tu však len ako nejaký doplnok či misie nahádzané bez ladu a skladu. Príbehová kampaň v hre pôsobí ako organická súčasť univerza. Ako príbeh, o ktorom si pokojne môžete povedať „áno, takto to bolo medzi filmami“.

Dvanástka misií potrvá zhruba tých 5-6 hodín. Závisí od vášho tempa a tiež od faktu, koľko tu toho budete chcieť vyzbierať, či aký postup zvolíte. Dĺžkou teda nepoteší, no aspoň si počas celej dĺžky drží svoje vysoké tempo a neustále sa tu niečo deje, pričom príbeh samotný ani nestihne mať hluché miesta. Začína presne na konci Epizódy VI – ste veliteľkou Iden Versio a na starosti máte jednotku Inferno Squad. Tú založil Imperátor preto, aby sa už neopakovala situácia s prvou Hviezdou smrti. Je to elitná jednotka, ktorá má za úlohu vyhladiť Rebelov a ukončiť ich vzburu proti Impériu. S Iden sa však práve ocitáte na mesiaci Endor a aj keď sa zdá, že vám ide úloha od ruky, ak ste fanúšikmi, pravdepodobne veľmi dobre viete, aký ohňostroj vás na oblohe čoskoro čaká.

Impérium je v troskách (druhej Hviezdy smrti) a vy neviete, čo ďalej. Je tu však ešte jeden posledný príkaz a ten ilustruje zmenu Impéria z totality na čistý chaos. Bez hlavy a tiež najsilnejšej zbrane totiž nezostáva nič iné, než len napáchať čo najväčšie škody. Mocou sa už pri kormidle udržať nedá, a tak je na rade strach. Impérium začína ničiť vlastné svety, aby z nich spravilo ukážkový príklad toho, čo sa stane, keď sa niekto prikloní na stranu Rebelov, čo nikdy predtým nerobili. A toto vedie k tomu, že postavy začínajú pochybovať nad svojou stranou. Na jednej strane je slepá viera v silu Impéria. Na druhej zase snaha o poriadok a mier. A to už Impérium, bohužiaľ, neponúka.

Je to síce spoiler (takže ak chcete hrať bez nich, tento odsek preskočte), ale EA vo svojej kampani pred vydaním zavádzali aj v oblasti príbehu. Hovorili o tom, že si konečne zahráme na strane Impéria. A to je síce pravda, avšak len zo začiatku. Keď naši hrdinovia začínajú stretávať niektoré známe tváre, menia kabát a zrazu bojujú proti svojim bývalým nadriadeným. A to je škoda.  Na strane Impéria by ste veľmi radi strávili dlhší čas. Na druhú stranu, hra naozaj dobre ilustruje, ako razantne sa situácia zmenila po víťazstve Rebelov nad Endorom.

Jednotlivé misie vás zavedú na známe, ale aj úplne nové miesta v rámci Star Wars univerza. A síce začnete na Endore a končíte na Jakku, medzi tým ale prejdete kus galaxie a každý zo svetov je iný. Iden navyše nebude jedinou hrateľnou postavou. A vpred sa dá isť aj inak než hrubou silou. Hra vás v kampani chce naučiť svoje základy. Rukami vám tak prejde množstvo techniky a zbraní z tohto sveta a bohato si tiež zalietate. Mapy sú v kampani rozľahlé, takže množstvo nepriateľov musíte obísť, prípadne sa dajú eliminovať potichu, napríklad za pomoci šikovného droida. Nepriatelia sú navyše často vhodne otočení, aby ste ich mohli prekvapiť odzadu.

Kampaň je úprimne prekvapením a to veľmi príjemným. Od primárne multiplayerovky by ste čakali pravdepodobne aj menej. Okrem dĺžky je tu však ešte jeden neduh. Jakku je pre univerzum zjavne dôležitou planétou a opäť zažijeme bitku o ňu, no akosi jej chýba kontext. Jednoducho zrazu musíte ísť na Jakku, lebo si to žiada príbeh, ale chýba vám dôvod, prečo vlastne. Takže aj keď má táto bitka grády a užijete si ju v rôznych podobách akcie, vlastne stále neviete, prečo sa odohráva práve tu a čo je tu také dôležité. Akoby pred týmito misiami chýbalo niečo, čo vás tu má doviesť. Na Jakku je už ale fajn a ak viete, kto odtiaľto pochádza, autori vás trošku povodia za nos s pôvodom tejto postavy.

Ak si ešte stále neveríte na multiplayer, máte možnosť pustiť sa do Arkády. Tento režim vás necháva hrať proti botom vo všetkých 6 herných prostrediach (2 na každú trilógiu) na základe vami zvolených pravidiel a režimov. Môžete sa tak oťukať v akcii a aj herných mechanizmoch, pričom si dokážete tiež vyskúšať postavy a výbavu, ktorá je vám zo začiatku nedostupná. Môžete tak zistiť, za koho budete chcieť hrať a kto vám nevyhovuje. Konzoloví hráči môžu navyše Arkádu hrať aj v lokálnej kooperácii na rozdelenej obrazovke. PC je, bohužiaľ, v tomto smere opäť vynechané. Arkáda, rovnako ako kampaň, navyše ponúka aj odmeny, ktoré si môžete uplatniť v rámci multiplayerovej časti za plnenie úloh.

A kým kampaň aj napriek pár nedostatkom príjemne prekvapí a dobre zabáva, arkáda taktiež ponúkne pár hodín dobrého hrania, kameň úrazu tkvie v multiplayeri. Nie v samotnom hraní, ale v tom, ako je hra nastavená s ohľadom na váš progres. A verte mi, nie je to len o mikrotransakciách, koniec koncov, tie tu zatiaľ ani nie sú. Problémom je fakt, že aj po hodinách hrania budete mať stále pocit, že ste sa nikam nepohli. K tomu sa však postupne dostaneme, teraz poďme od začiatku.

Čaká na vás pätica multilayerových režimov, ktoré sú orientované na trochu iné skupiny hráčov, aby si každý našiel ten, kde chce stráviť najviac času. Niektoré sú väčšie, iné skôr stredné a jeden je pre malé skupinky. Prevedú vás bojmi na zemi, ale aj vo vzduchu a vo vesmíre, pričom až na jeden režim sú všetky založené na systéme tried, kedy si pri každom spawne vyberiete, za akú triedu chcete hrať. Každá má vlastné zbrane a aj vlastné schopnosti, takže opäť si môžete zvoliť to, čo vám vyhovuje najviac, prípadne, čo si žiada aktuálna situácia.

Triedy pechoty sú štyri: assault, heavy, officer a specialist. Prvá z nich je zlatou strednou cestou a zároveň prvou líniou v boji. Ich zbrane ale umožňujú aj boj zo strednej vzdialenosti a to isté platí aj o výbave. Heavy je o hrubej sile, dokáže poskytnúť kryciu paľbu a tiež čo-to vydrží, keď je treba. Officer je slabšia trieda, ale zase buffuje svojich spolubojovníkov, čo sa v boji rozhodne hodí. A keďže mapy v Battlefronte sú veľké, medzi špecialistami nájdete hlavne snajperov, ktorí síce nesplnia veľa úloh, ale budú vás privádzať do šialenstva, ak stoja proti vám a snažíte sa niečo dobyť. Okrem toho majú vo výbave aj rôzne pasce.

V rámci súbojov postupne zbierate body a za nazbierané body dokážete si dokážete počas zápasu odomknúť jednu z ďalších postáv. Najskôr sú to špeciálne triedy, napríklad vojak s jetpackom, wookie a ďalší, ktorí sú trošku silnejší a majú špeciálne schopnosti a aj bežne nedostupné zbrane. Ak nazbierate dostatok bodov, môžete na bojisko privolať hrdinov. Za svetlú stranu je ich 7 a za temnú tiež 7. Nechýbajú známi Jediovia, Han Solo, Lando, či naopak zase Sithovia, Boba Fett, Kylo Ren a ďalší. Hrdinovia dokážu na bojisku rozpútať poriadny masaker a preto je ich počet obmedzený a nemôže ich získať každý, kto na nich nazbiera. Taktiež sa za nazbierané body dokážete posadiť do kokpitu niektoré z mnohých pozemných aj vzdušných strojov, pričom odtiaľ vediete svoje vlastné boje s podobne vybavenými nepriateľmi, no musíte aj podporovať ostatných spoluhráčov pri plnení úloh.

Systém tried je prenesený aj do leteckých súbojov, kde sú triedy 3: fighter, interceptor a bomber. Fighter je opäť zlatá stredná cesta, ktorá je vhodná na rôzne druhy cieľov. Interceptor je neuveriteľne agilný stroj, na ktorý si treba chvíľu zvykať a aj keď má slabšie zbrane, obratnosťou a rýchlosťou to kompenzuje. Bombardér je ideálny na plnenie úloh, keďže sa ovláda horšie, ale dokáže napáchať väčšie škody, ak máte napríklad zničiť stredne veľkú loď. Rovnako aj v tomto type zápasov nájdete hrdinské stroje, ktoré sú oproti ostatným silnejšie a vylepšené, no treba si na ne našetriť v zápase. Luke, Poe, Kylo Ren, Darth Maul a ďalší vedia strhnúť vedenie a nechýbajú ikonické lode ako Slave-1 a Millenium Falcon.

Čo sa týka režimov, prvé husle hrá dvojica Galactic Assault a Starfighter Assault. Oba sú založené na postupnom plnení úloh, kde jeden tím sa bráni a druhý útočí. Galactic Assault predstavuje napríklad postupné dobýjanie záchytných bodov na mape, či postupný posun nejakých strojov. Niečo ako payload, len podstatne väčšie (AT-AT). Hrá sa 20 na 20, aj keď mapy sú naozaj rozľahlé a členité a zniesli by aj viac hráčov na oboch stranách. Útočiaci tím je obmedzený počtom spawnov, brániaci sa tím zase množstvom bodov, ktoré musí ubrániť. Bojisko sa tak postupne rozširuje a keď útočníci dostanú určitú časť mapy, hra sa posunie ďalej, kde sú ďalšie dôležité body a útočníkom sa doplní časť spawnov. Práve tu si užijete boj na nohách, vo vzduchu a aj v pozemných strojoch (prípadne na chrbtoch vyzbrojených tauntaunov). Režim je o veľkolepých bojoch, kde často zomierate a dôležitá je spolupráca, najmä so svojim tímom. Hra s ním vám navyše dáva bonusy v bodoch.

Starfighter Assault je rovnaký koncept prenesený do kokpitov stíhačiek a je to asi najzábavnejší režim v hre s asi najväčšou chybou v hre. Letecké súboje sú verné filmovým predlohám a prevedú vás známymi a aj menej známymi bojmi zo všetkých troch ér. Má to neuveriteľné grády a dogfighty sú fakt návykové. Pomáha aj známe zasadenie, zaujímavé úlohy a tiež fakt, že neraz vletíte so svojou stíhačkou do útrob veľkého krížnika, kde máte napáchať škody na jadre. Hrá sa 12 na 12 a bojové pole je doplnené o botov, aby o akciu nebola núdza. Úlohy sa menia, dokonca pribúdajú aj vedľajšie, nechýbajú známe stroje a mapy sú spracované vynikajúco. Zvlášť trosky hviezdy smrti dajú zabrať, Kamino zas vizuálne uchváti.

Zároveň je to ale najviac nevyvážený režim v hre, kde je brániaci sa tím vo veľkej výhode. Obrancom totiž stačí likvidovať nepriateľov a dokonca by som povedal, že môžu občas kašľať aj na vedľajšie úlohy. Jednoducho musia rýchlo znížiť počet spawnov útočníkov na 0. Ak sa im to nepodarí pri bránení prvej pozície, majú ešte ďalšie dve a tam sa to väčšinou už zlomí. To útočníci musia bojovať s nepriateľmi a zároveň likvidovať aj určené ciele, čo sú väčšinou krížniky, respektíve ich časti. A skôr či neskôr vám tie spawny dôjdu. Reálne som vyhral len minimum útočiacich kôl a aj vtedy musel celý tím makať naplno, kým brániaci sa tím to má vždy jednoduchšie. Vzniká tu tak paradox, že najzábavnejší režim má vlastne najväčší problém s balansom, ale aj tak ho budete hrať. DICE by to však čo najskôr mali upraviť. Buď zmenou počtu spawnov, alebo úpravou úloh pre jednotlivé strany.

Od veľkých súbojov sa presuňme k tým najmenším. Svetlá a temná strana Sily sa proti sebe postavia v režime Heroes vs Villains. Ten využíva menšie mapy, kde proti sebe stojí celkovo 8 hráčov, po 4 na každej strane. Každý si vyberie jedného z dostupných hrdinov, pričom tí predstavujú rôznu hrateľnosť. Zo začiatku sa zdá, že postavy so svetelným mečom majú výhodu, najmä kvôli obrovskej hrubej sile, ktorú predstavuje meč v boji zblízka. Avšak ak si vyskúšate postavy ako Bossk, Boba Fett, Leia, Han a Lando, aj títo strelci tu majú svoje miesto. V každom tíme je totiž vždy jeden hráč označený ako cieľ pre ten druhý tím. Musíte tak ochrániť svojho spoluhráča a zlikvidovať primárne označeného protihráča. Vhodné je v tíme komunikovať a tiež zvoliť postavy, ktoré dobre spolu fungujú. Napríklad Boba Fett je ťažký cieľ, lebo sa dokáže dlho udržať vo vzduchu. Postavy navyše zodpovedajú schopnosťami tomu, čo poznáte vo filmoch. Rey teda schopnosti priamo naviazané na meč, lebo sa s ním vo filmoch príliš nepredviedla. Darth Maul presne naopak. Kylo Ren zase dokáže protihráča dočasne úplne zastaviť.

Medzi menšie režimy patria aj Strike a Blast. V prvom z nich súperia dva tímy po 8 hráčov v dobýjaní určitých bodov, kam musia napríklad položiť bombu. Trochu to tak pripomína CSko, pričom režim je naozaj rýchly a je v ňom vhodné si dobre rozdeliť úlohy a tiež pozície, keďže každá mapa obsahuje dva takéto body. Blast je pre 10 hráčov na každej strane a je to klasický team deathmatch, rovnako rýchly ako Strike, ale s obmedzením na počet spawnov. Oba režimy hra asi najmenej hráčov, ale oplatí sa ich vyskúšať, už len kvôli mapám. Kým Hoth alebo Jakku vyniknú v Galactic Assault kvôli veľkolepým bojom, taký Tatooine oceníte aj v jeho malej podobe, kde v rámci bojov často zavítate do známej kantíny, či budete pobehovať pomedzi všetok odpad, ktorý sa tu nachádza.

A tým sa pomaly dostávame k problémom, ktoré inak zábavný multiplayerový zážitok ťahajú dole. Pôvodne bola hra navrhnutá so systémom mikrotransakcií, ktoré v nej však teraz nie sú. Za súboje a plnenie množstva cieľov (pre postavy, stroje, triedy...) získavate kredity, výrobné časti, prípadne kryštály. Za kredity a kryštály si môžete kupovať lootboxy, prípadne si za kredity priamo kúpite hrdinov a hrdinské stroje. Za výrobné karty si zhotovujete zase karty, ktoré upravujú schopnosti vašej postavy a tieto potom viete upgradovať. Prípadne sa budete spoliehať na to, že vám karty náhodne padnú z lootboxov.

To nie je práve najšťastnejší systém, aj keď dnes už nie je nijak zvlášť výnimočný. Problém je s jeho nastavením, ktoré sa až príliš spolieha na grind. A bohužiaľ nielen v tejto oblasti. Nechutne sa nagrindujete aj v oblastiach, na ktoré mikrotransakcie dosah nemajú, napríklad zbrane. V každej triede máte len základnú zbraň k dispozícii a k ďalším sa musíte prestrieľať pomocou zabití nepriateľov. Battlefront II je ale typom hry, kde sa zabitia často „kradnú“, zvlášť vo veľkých režimoch, čo je pochopiteľné. Ale v žiadnom ohľade hra neberie do úvahy asistencie v rámci progresu, len zabitia. Pritom základné zbrane nie sú priamo zlé, len sú veľmi priemerné v každom ohľade. Tie ostatné v niečom vynikajú, v inom sú zas slabšie, ale kvôli tomu sú lepšie použiteľné.

K lepšie použiteľným zbraniam sa tak dostanete až po poriadnej porcii hrania. Pomedzi to si postavy vylepšujete aj pomocou kariet a snažíte sa nájsť schopnosti, ktoré vám najviac vyhovujú, pričom tie potom už len vylepšujete. A aj to trvá strašne dlho, lebo upgrady sú viazané na level postavy a celkový level profilu. Asi netreba spomínať, že oba levely stúpajú veľmi pomaly a to na level profilu taktiež nemajú vplyv prípadné mikrotranskacie. Balans takéhoto systému je ideálny vtedy, keď v hre nedostanete nič len tak zadarmo, ale zároveň sa na pocit z progresu nemusíte namakať. Tu to autorom nevyšlo. Na jednej strane dokážete každý deň dostať lootbox už len za to, že hru zapnete, čiže úplne zadarmo. Ale napríklad za ďalší level na svojom profile máte prd.

A aj keď sa vám hromadia kredity, súčiastky a kryštály, stále vám bude vnútorne chýbať pocit skutočného progresu. Po hodinách si uvedomíte, že ste stále na tom istom mieste, len vám vo virtuálnej peňaženke štrngá viac kúskov rôznej hernej meny. Ten dobrý pocit sa tu akosi nevie dostaviť. Už dávno je za nami doba Quake 3 Arena a CS 1.6. Áno, hru sa oplatí hrať už len kvôli samotnej hrateľnosti v multiplayeri, ale hráči chcú mať pocit, že za investované hodiny do hry dostali aj niečo viac ako len lepší skill. Keď už nič iné, tak aspoň ten dobrý pocit z in-game progresu. Ten je tu ale na toľkých úrovniach strašne pomalý a úplne zbytočne, keďže aj keby ste chceli do hry naliať strašné množstvo peňazí, v niektorých oblastiach by vám ani to neurýchlilo postup a stále by ste museli grindovať.