Tvorba hier v dnešnej dobe už nie je žiadna veda. S príchodom open-source programov umožňujúcich jednoduchú prácu vzniklo množstvo nezávislých vývojárov, často pracujúcich na celej hre samostatne, bez akejkoľvek pomoci tímu. Jedným z nich je aj Terri Vellman, ktorý pred pár rokmi do sveta vypustil svoju prvotinu Heavy Bullets. Na svojom najnovšom projekte High Hell tentokrát spolupracoval aj s hudobným producentom menom Doseone, ktorého tvorbu ste mohli počuť napríklad v Enter the Gungeon. To, či sa výsledné dielo týchto dvoch ľudí v konečnom dôsledku podarilo a nezaniklo v záplave indie hier na Steame, sa dočítate ďalej.

High Hell je neónovou kultúrou 80-tych rokov nasiaknutá arkádová first-person prestrelka. Už na prvý pohľad vás upúta grafické spracovanie, ktorému dominuje jedovatá ružová farba v kombinácii s nevýraznou šedou. Modely postáv a objektov sú veľmi jednoduché a textúry tu nie sú prítomné skoro vôbec. Výsledný dojem je celkovo pozitívny, aj keď nie úplne originálny. Na podobnom krikľavom vizuále si už dnes zakladá nejedna indie hra.

Herné mechaniky a samotný gameplay pripomínajú úplne začiatky FPS žánru. Pohyb pomocou WSAD, výskok, skrčenie, kopanec/interakcia, zoom a streľba - to je všetko, čo potrebujete vedieť. Akcia je v High Hell veľmi rýchla, nepriatelia presní a vaša postava pomerne krehká. Hrateľnosťou má hra blízko k Hotline Miami. Vykopávate dvere, kľučkujete a snažíte sa čo najrýchlejšie zlikvidovať všetko, čo sa pohne, pretože stačí schytať pár zásahov a môžete opakovať celý level. Tých je v hre 20 a každý vám zaberie od jednej až po desiatich minút. Po každých piatich leveloch vás čaká menší súboj s bossom.

Žiadny príbeh v High Hell nehľadajte. Z popisu hry na Steame a počas hrania sa len dovtípite, že idete po krku Satanovi a jeho pätolizačom v akejsi alternatívnej verzii pekla, kde sú drogy, špinavé peniaze a satanistické kozy na dennom poriadku. V každom leveli plníte nejaké hlavné a vedľajšie úlohy, ktoré síce znejú uletene a originálne (sabotuj pumpu na párky, spáľ portrét zamestnanca mesiaca...), ale v konečnom dôsledku sú všetky na jedno kopyto a obmedzujú sa len na obyčajnú interakciu s objektom pomocou klávesu.

Level dizajn je taký, aký sa dá od podobných hier čakať. Každá z 20 sekcií hry sa odohráva na pomerne malej ploche strechy mrakodrapu, kde máte voľný pohyb a je tak na vás, ktoré schody zvolíte a v akom poradí sa rozhodnete vyčistiť miestnosti. K hlavným a vedľajším úlohám vás nenaviguje žiadny ukazovateľ, ale vzhľadom na malú hernú plochu ani nie je potrebný, pretože zablúdiť sa tu určite nedá. Po splnení úloh ukončíte level po vzore klasických filmov skokom z budovy pomocou padáku. Rýchle tempo hry a krátke levely priam nabádajú k speedrunom a snahe o čo najlepší čas a skóre, ktoré sa vám na konci vždy zobrazia v tabuľke. Celá hra vám zaberie niečo cez hodinu, čo by som normálne nepovažoval za negatívum, ale keďže na Steame má nastavenú cenovku 10€, je to za tú cenu žalostne málo.

Zaujímavosťou je, že okrem zjednodušených PC nastavení grafiky, zvuku a ovládania máte možnosť nahrať do zložky s hrou jpg obrázok, ktorý bude mať vaša postava namiesto tváre. Ja som si tam nahral Stevena Seagala s jeho povestnou poker-face a briadkou. Bola by to aj celkom zaujímavá funkcia, keby ste svoju tvár v hre vôbec niekde videli. Natrafil som totiž len na dve zrkadlá, a tak nechápem, načo sa to vôbec autor do hry obťažoval pridávať.

Nakoniec by bolo ešte vhodné spomenúť dostupný arzenál a variabilitu živých terčov. Zbraň máte len jednu. Áno, JEDNU. Ide o akúsi nevkusnú pušku, ktorá pľuje laserové projektily a nespotrebuje žiadnu muníciu, takže sa nemusíte starať ani o prebíjanie. Boj nablízko zasa zabezpečí starý dobrý kopanec topánkou. Je to aj na pomery takejto krátkej hry nedostatočný počet bojových prostriedkov. Nepriatelia na tom nie sú svojou rozmanitosťou o nič lepšie. Typy protivníkov by ste spočítali na prstoch jednej ruky.

Aby som len nekritizoval, musím pochváliť hudobný sprievod, ktorý skvele dopĺňa uletené grafické spracovanie a celkové tempo hry. Doseone svojimi skladbami dotvoril sympatickú atmosféru neónovej kultúry 80-90. rokov. Stojí za to spomenúť aj interaktívne nahrávacie obrazovky medzi jednotlivými úrovňami, ktoré využívajú arkádovú fyziku hry a zábavný vizuál. Raz tak napichujete párky pochodujúce po grile, inokedy hádžete do nafukovacieho bazénu plného plastových loptičiek nevládne telá nepriateľov.

High Hell nie je v žiadnom prípade zlá hra. Ak hľadáte vo FPS aspoň miernu výzvu a je vám sympatická Hotline Miami svojou atmosférou a hrateľnosťou, tak kúpou tejto jednohubky neurobíte chybu. Určite však nie za plnú cenu. Hodina mierne nadpriemernej zábavy za to nestojí. To už radšej siahnite po samostatnom soundtracku, ktorý sa na Steame váľa za 6 €.