Silvester už nebezpečne klope na dvere a to znamená len jediné – treba sa pripraviť. Musíte obvolať priateľov, zistiť účasť na párty, dostatočne sa zásobiť tekutinami, zohnať ohňostroj a pripraviť program, pričom dobré hry nie sú nikdy zlý nápad. Tento rok sa ale párty hry budú hrať inak. Sony zásadné mení pravidlá so svojou kolekciou pod jednotným názvom PlayLink. Zatiaľ je dostupná pätica rôznych hier a my sa dnes na ne pozrieme ako jednotlivo, tak aj na celý PlayLink koncept ako taký. Rozširuje totiž to, čo nám v Sony naznačili relatívne nedávno, a zároveň zahadzuje zaužívané konvencie.

PlayLink je o sociálnom hraní rôznych typov hier pre každého. Bežné gamepady a tradičné párty ovládače (mikrofóny, gitary, bzučiaky) totiž stále mieria hlavne na hráčov a to mieni PlayLink zmeniť tým, že chce priniesť ovládač, ktorý pohodlne a intuitívne zvládnu aj nehráči. A tým sa teraz stali telefóny a tablety s operačným systémom Android, prípadne iOS. Každá z pätice hier má svoju vlastnú ovládaciu aplikáciu, ktorú musíte stiahnuť z digitálneho obchodu jednotlivých platforiem, pričom aplikácie sú zadarmo. Možno je trošku škoda, že nie sú pod jednou strechou, ale samostatné. Taktiež ich požiadavky na systém sa rôznia. No a nakoniec taktiež vysvetľovať priateľom, aby si niečo sťahovali do telefónov, lebo sa ideme hrať, nie je úplne ideálna situácia.

Samotné aplikácie sú pomerne jednoduché, niektoré z nich dokonca umožňujú elementárne hranie aj bez spustenej Playlink hry, napríklad jednoduchý a rýchly kvíz či kreslenie. Aplikácia sa s danou hrou spáruje tak, že máte PS4 konzolu a aj mobil/tablet na tej istej wi-fi sieti, prípadne použijete svoju konzolu ako hotspot, na ktorý sa pripoja hráči s telefónmi/tabletmi. Nastavovanie je naozaj rýchle a rovnako si vedia aj hráči rýchlo vytvoriť svoje profily a jednoducho si ich odlíšiť, aby ste pri hraní vedeli, kto je kto. Bohužiaľ, pri hraní hier sme neraz pociťovali vždy aspoň na jednom zariadení vstupný lag. Čo nie je ideálne, ak hráte nejaký kvíz a prídete o body, lebo vám zariadenie práve zahlásilo problémy s pripojením.

Taktiež, až na Planétu opíc (a čiastočne Singstar, kde menu ovládate ovládačom), tieto hry nemôžete hrať bežným PS4 gamepadom, aj keby ste chceli. Ak si však pozriete samotné hry, skôr to pôsobí ako nútený prvok, keďže väčšina z nich naozaj nie je vytvorená tak, aby sa ovládanie nedalo namapovať na gamepad. V kvízoch vyberáte možnosti, prípadne prstom niekam šúchate. Nechýba mierenie v akčnejších scénach a ani množstvo QTE. To všetko by sa dalo pohodlne namapovať aj na gamepad, snáď až na kreslenie, aj keď aj tam by dotyková plocha DS4 ovládača vedela poslúžiť rovnako pri šúchaní prstom.

That’s You!

Začneme asi najznámejšou z hier v kolekcii. That’s You! totiž mohol získať každý zadarmo prostredníctvom predplatnej služby PS Plus. Čo budí dojem, že hra samotná je skôr prezentáciou konceptu a dôkazom toho, že funguje. A skutočne to tak je. Na zoznámenie sa s možnosťami hrania cez mobil je to fajn, ale ostatné hry z kolekcie toho ponúkajú oveľa viac. A ich obsah je aj zaujímavejší. Navyše hra svojou hrateľnosťou nemusí sadnúť každému, keďže je o tom, ako sa so spolu/protihráčmi poznáte. Môžete hrať spolu, ale aj proti sebe a v závislosti od toho aj bodujete vtedy, keď ich dobre poznáte.

Hra pred vás predostrie cestovný kufrík, ktorý je plný zážitkov. Tie predstavujú nejakú hypotetickú situáciu – kempovanie, rande a podobne. Ešte predtým si každý z hráčov vyberie svoju kartu a spraví si selfie, aby sa odlíšil od ostatných. Každá hra sa skladá zo štyroch kôl, pričom dve sú o otázkach, jedno o kreslení a jedno o robení selfie, ktoré majú osoby napodobniť danú scénu. Napríklad sa hra opýta, ako by sa jeden z hráčov zachoval, keď by na rande pred jeho polovičkou sedel niekto, kto by bránil v sledovaní filmu v kine. Teda tradičné osobnostné otázky, no príde aj na obľúbené veci či minulosť. A nie každý je typ na takýto kvíz.

Podivné je, že hru môžete hrať aj online s úplne cudzími ľuďmi, kde ale tak trochu stráca zmysel. Je naozaj určená na hranie doma a s ľuďmi, ktorých poznáte, aby ste sa smiali na svojich kresbách, grimasách či vtedy, ak niekto pri odpovedi zaklame. Nie je to však trvácna hra. Tie štyri kolá prejdú rýchlo a časom nebudete cítiť potrebu sa k hre vracať. Zvlášť keď samotná PlayLink kolekcia ponúka aj lepšie kúsky. Z PS Plus ju určite berte a vyskúšajte si ju, možno vás presvedčí, aby ste dali šancu ďalším PlayLink titulom.

SingStar Celebration

S PlayLink konceptom sa Sony vrátilo aj k sérii SingStar, ktorá už dávno nie je taká jagavá ako v minulosti. Karaoke hry postupne upadli do zabudnutia, čo sa ukázalo už pred 3 rokmi, keď sme recenzovali nemastnú-neslanú časť SingStar: Ultimate party. Celebration na ňu priamo nadväzuje. Už vtedy sa dalo spievať do telefónov a tabletov, čo sa teraz vrátilo. Našťastie ale hra stále podporuje aj klasické mikrofóny, dokonca aj tie káblové ešte z éry PS2. Bohužiaľ, na Ultimate party hra nadviazala úplne vo všetkom, a teda aj v tom zlom.

V prvom rade je tu úplne rovnaké rozhranie a hra je stále totálne oklieštená o herné režimy a nastavenia. Môže spievať jeden hráč, alebo dvaja (duet a battle), pričom tu nájdete ešte tabuľky a zdieľanie videí. A to je všetko. Rovnako sa vrátil aj lag pri spievaní, ktorý sa ale dá nakalibrovať a správne nemusí fungovať ani spev cez telefóny a tablety, čo opäť treba kalibrovať. Tieto problémy sa vás síce týkať nemusia, no sú častejšie, než by sme chceli zažívať. A vracia sa tiež neduh nepodporovania starších diskov. Už pred 3 rokmi sme si museli zvyknúť na to, že hra nepodporovala disky z PS2 a PS3, aj keď by stačilo len načítať licencie na skladby. Vrcholom ale teraz je, že hra nepodporuje ani len predchádzajúci disk z PS4, ktorý musíte spúšťať samostatne. Ak teda máte podobnú párty a ľudia chcú spievať raz pieseň z jednej časti a potom z druhej, aj keď je softvér stále ten istý, musíte hry spúšťať samostatne. DLC sa však medzi nimi prenášajú.

A Celebration neboduje ani v oblasti tracklistu. Zoznam skladieb totiž opäť pozostáva najmä z tých najviac otrepaných a komerčných rádiových hitov nedávnej doby a chýbajú rokmi overené a úspešné skladby z minulosti či širšie zastúpenie žánrov, čo je obrovská škoda. V konečnom dôsledku to všetko znie tak nejako rovnako, skladby sa zlievajú a variabilita je biedna. Z tých lepších tu nájdete snáď len Kings of Leon, Oasis a aj klasík je tu menej. Na druhej strane ale poteší naozaj nízka cena, keďže pravdepodobne tentoraz nalejete viac peňazí do DLC skladieb, aby to nebolo len o interpretoch, ako je Calvin Harris, Avicii či One Direction.

Knowledge is Power

A kým predchádzajúca dvojica párty titulov je skôr len vlažná, skutočným hitom PlayLink kolekcie je kvízový titul Knowledge is Power, ktorý vám pripomenie doby najväčšej slávy série Buzz a ak sú tu chyby, tak pramenia len z ovládania na telefónoch/tabletoch a spomínaných lagoch, ktoré sa môžu objaviť. Osobne by som však privítal ešte dlhšie kolá, prípadne ich detailnejšie nastavenia, lebo takto sa ani nenazdáte a už sledujete záverečné vyhodnotenie. Cesta k nemu je ale zábavná a hlavne si ju z veľkej časti kreujete sami.

Rozhodne by však hra mohla byť robustnejšia. Počet tém a ich variabilita na prvý pohľad potešia, rovnako aj počet otázok vyzerá obstojne, no časom naberiete dojem repetitívnosti. Každá hra sa tu skladá z troch kôl, ktoré sú prekladané dotykovými minihrami. Tie majú spestrovať hrateľnosť, no nie sú príliš nápadité. V rámci „pauzy“ ale zabavia. Spájate tu súvisiace pojmy prstom, prípadne pojmy rozdeľujete podľa toho, do akej kategórie patria. Štandardné kolá sú o otázkach z rôznych tém, pričom tu ide aj o rýchlosť, no hráči si navzájom môžu taktiež hádzať polená pod nohy. Napríklad zmrazia protihráčovi políčka s odpoveďami a ten sa musí najskôr pretĺcť ľadom. Podobných powerupov je tu viac, napríklad sliz cez displej a bomby.

Ako som už spomínal, najlepšie na hre je, že si cestu vpred naprieč témami razíte sami. Pred každou sadou otázok máte na výber z niekoľkých tém. Každý z hráčov hlasuje za tú, ktorá sa mu páči. Ak sa zhodnete, idete všetci na tú jednu. Ak nie, hra losuje zo zahlasovaných. Raz za celú hru má ale každý z hráčov svoju voľbu silou pretlačiť cez ostatných akýmsi žolíkom. Ak máte radi filmy, môžete sa držať len filmových tém, ktorých je tu mnoho. Zároveň ale môžete elegantne od filmov prejsť k histórii, stromom alebo čomukoľvek inému. Pôsobí to navyše veľmi plynulo a nie nútene. Medzi témami prechádzate prirodzene, nie skokom. A opäť je veľkým plusom aj nižšia cena, hra zaujme aj svojím vizuálom a podivnými postavičkami, ktoré vás v nej reprezentujú.

Planet of the Apes: Last Frontier

Spojenie párty konceptu a interaktívneho filmu môže na prvý pohľad pôsobiť divne, no  Playlink kolekcia chce ukázať, že sa to dá. Prvým príkladom je hra zapadajúca medzi druhú a tretiu časť rebootovanej série Planéta opíc. Táto hra sa ako jediná dá ovládať aj gamepadom a viac v nej sledujete dej ako hráte, pričom celé hranie je redukované len na quick-time eventy a rozhodnutia, ktoré ďalej ovplyvňujú dej a môžu vás doviesť k rôznym koncom, aj keď cesta k nim vám bude neskôr dobre zrejmá.

Herná doba v tomto prípade skôr zodpovedá návšteve kina. Za nejaké dve hodinky to budete mať celé za sebou a aby ste nemohli príliš špekulovať s voľbami, hra sa uloží vždy hneď po nejakom zásadnom rozhodnutí. Predstaví vám obe strany konfliktu na drobnej ľudskej kolónií a kmeni opíc neďaleko, pričom obe strany čelia až podozrivo rovnakým problémom. Hranie za strany striedate v rámci herných kapitol a naozaj čelíte rovnakým problémom najskôr v meste a potom v horách. Boj o moc je hlavnou témou titulu a taktiež to, ako sa k nej postavíte. Buď vyhrajú opice, alebo ľudia. No je tu aj menšia šanca na prímerie ako najlepší možný koniec.

Je to viac film ako hra, no problém je, že snáď až na obsadenie a herecké výkony aj tie filmové kvality krívajú, pričom sú porušené aj niektoré elementárne režijné pravidlá, čo nevyvoláva práve najlepší dojem. A to isté platí aj pre technický stav hry. Tá síce nevyzerá najhoršie, ale rozhodne si autori mohli odpustiť niektoré neduhy, ako napríklad doskakovanie objektov do scén, či pop-up textúr. Keby sa to dialo niekde v pozadí, dalo by sa to prehryznúť, no neraz vám doskočia postavy hneď do popredia až po načítaní celej scény. A to vyzerá fakt dosť zle. Z hľadiska hrania tu toho teda veľa nenájdete, no príbeh je pre fanúšikov modernej filmovej série zaujímavým rozšírením známeho univerza. Len ten párty koncept tu až tak nevyužijete. Toto je zážitok pre jedného hráča, nie pre viacerých, keďže prevažuje hlas väčšiny, tak prichádzate o zážitok z vlastného príbehu.