Počítačové hry založené na reálnych historických základoch sú skvelým doplnkom k poznaniu ľudských dejín. Španielske štúdio Reco Technology sa ale vydalo tŕnistejšou cestou -  formou náročnej ťahovej stratégie. Kúzla ani zjednodušenia tu nehľadajte. Ale hraním môžete zmeniť priebeh dejín a krvavú porážku Keltov dokážete obrátiť na číre víťazstvo.

Titul vychádza na 2150. výročie dobytia Numantie. Rimania vtedy v dvadsaťročnom konflikte rozdrvili národ na Iberskom polostrove. V príbehu vystupujú reálne historické postavy, ktoré môžete poznať z hodín dejepisu. Rím v roku 153 pred našim letopočtom bol na vzostupe a dal to najavo aj pri kolonizovaní juhozápadu Európy. V hre prevezmete úlohu stratéga, ktorý má na starosti nielen armádu, ale aj správu miest. V mnohom je Numantia inšpirovaná hrou The Banner Saga. Máte tu príbeh ponúkaný cez kreslené obrázky s textom, dialógy a možnosti voľby. Rozhodnutí je tu neúrekom a sú rovnako podstatné ako víťazstvo na strategickej mape. Vezmete do armády porazeného keltského bojovníka a tým klesne morálka vašich vojakov, alebo sa zmierite s tým, že budete čeliť protivníkovi v menšom počte? 

Máte na starosti aj budovy, v ktorých môžete vylepšovať jednotky, verbovať nové, alebo im nakupovať výstroj. Nič zložité nečakajte. Ale je dôležité dbať na správny výber novej jednotiek. Tie sú rozdelené do viacerých kategórií. Sú tu bojovníci na boj do blízka, na diaľku, jazdci na koňoch, ale aj obliehajúce stroje či velitelia. Dohromady je tu cca tridsať rôznych bojovníkov. Takže výber je pestrý, no zároveň o to náročnejší. Najmä keď zdrojov na kúpu je vždy málo. Rôzne kúpené doplnky, ktoré sú ako bonus k obrane, môžete medzi členmi vojska meniť ľubovoľne. Ak potrebujete pevnejšiu prvú líniu, nie je nič jednoduchšie, ako dať pešiakovi do ruky štít.

Hlavný postup v kampani zažívate vo forme udalostí. Tie často končia bojovým stretom. Niekedy je však možné úspešne sa mu vyhnúť v dialógu. Voľba je na hráčovi. Pred bitkou je dobré zvoliť správny sortiment bojovníkov. Vždy ste obmedzení nejakým počtom - šesť, trinásť alebo viac jednotiek. Keďže zranenia sa vojakom zázračne nevyliečia, je dobré s rozvahou voliť správny počet a druh vojakov. Už len zlý výber vie ovplyvniť to, či vyhráte, alebo nie. Na bojovej ploche následne rozumne zvolíte rozloženie armády - ťažké stroje dozadu, lukostrelcov do druhej línie a pešiakov, samozrejme, dopredu atď. Vždy je dobré nad tým pouvažovať podľa situácie. Môžete byť napadnutí, obkľúčení, alebo môžu byť vaše jednotky roztrúsené po mape v malých kôpkach a podobne.

Súboje na ťahy sú zvládnuté dobre a celé je to v 3D z vtáčej perspektívy. Kamerou môžete otáčať do každého smeru a aj priblížiť terén takmer na doraz. Uvidíte tak reálne vyzerajúce brnenia, štíty, meče a čiastočne aj šatstvo vojakov antického Ríma alebo „zlých“ pohanov. Pohybovanie a orientácia na mape nie sú zložité, aj keď by som ocenil jednoduchšie ovládanie. Dá sa naň však zvyknúť. Po niekoľkých prehrách som sa prestal do boja hrnúť so šialeným odhodlaním, ale naopak strety som vyhrával po opatrnom a rozvážnom kroku. Veľakrát som dal jednotkám rozkaz, nech sa len chránia, prípadne som iba ustupoval a útočil iba na diaľku. Kontaktné útoky končia zranením aj vo vlastných radoch. A už by som si mohol niekedy zapamätať, že pešiak s mečom nemá proti jazde vôbec šancu...

Každá jednotka sa môže pohybovať do šiestich strán a niektoré majú viac než len jeden ťah. Samozrejmosťou je možnosť prepínania medzi nimi. Bolo by dobré, keby tu bola možnosť zrýchlenia času alebo aj zautomatizovanie súbojov. Sú totiž príliš zdĺhavé a po čase začnú nudiť. Najmä ak viete, že víťazstvo máte isté a nič vás už nemôže prekvapiť.

Oproti iným strategickým hrám sa v tejto budete pravdepodobne dlhšie trápiť s ovládaním. Rozhranie neponúka veľa možností, ale je iné, ako sme zvyknutí v iných stratégiách. Každopádne, v jednoduchej výuke sa vám autori budú snažiť vysvetliť všetko podstatné.  Z môjho pohľadu je pre nováčika na začiatok jednoduchšia kampaň za Rím. 

Grafické spracovanie je na dobrej úrovni. Vzhľadom na neveľké skúseností vývojárov je nadpriemerné a pre oko hráča dostatočné. Všetky dôležité informácie sú zreteľne vidieť. Najviac poteší možnosť priblíženia a prezeranie si stretov zblízka. Rovnako dobre je na tom technické spracovanie. Titul ani raz nezamrzol ani nespôsobil vrásky. Hudobný sprievod je plný dobových melódií v kombinácií s modernejšími prvkami. Sú príjemné a len tak neomrzia. Osobne by som ocenil viac skladieb, ale tie, ktoré v hre odzneli, sa mi páčili. Žiadna síce nebola taká výrazná, aby som si ju zapamätal, ale pri hraní nerušila ani jedna a to je hlavné.

Numantia nie je hrou pre deti, ale skôr pre milovníkov náročnejších stratégií. Nejedná sa o simulátor, ale o hru, ktorá rada rozpovie príbeh, ale nič vám nedaruje na ružovom podnose. Koniec koncov, ani spomínaná The Banner Saga nebola úplne jednoduchou, a predsa je veľmi obľúbenou sériou. V zásade Numantia fanúšikov dejín a ťahových stratégií nesklame.