Mario & Luigi sú chytľavou akčnou RPG sériou, no po 15 rokoch sa už niekedy musíte trošku nútiť do ďalších dielov. Preto sa vraciame na začiatok, k prvému dielu, čo vyšiel ešte na GameBoy Advance a Nintendo ho na 3DS oprášilo a previedlo do modernizovanej podoby: lepšia grafika, pridané dobrodružstvo aj nižšie ladenie obťažnosti. A postupne zistíte, že tá hra z roku 2003 má skryté čaro, výborne napísané gagy, má kvalitný level dizajn a zrazu máte odohraných 15 hodín za pár dní. Niektoré hry nestarnú...

Ale poďme postupne. Dejový štart prináša nečakanú obmenu - to, že idú zloduchovia po princeznej Peach, to je zrejmé a tentokrát jej „čmajzli" hlas. No notoricky známy Bowser nie je v úlohe únoscu, dostáva na frak v prvej sekvencii, keď sa spustí mela s čarodejnicou Cacklettou a jej prisluhovačom Fawfulom. Tým pádom dvojica talianskych bratov musí zachraňovať nielen Peach, ale neraz helfnúť Bowserovi, ktorý na oplátku sľúbi pomoc a svojich poskokov, aby chalanom pomohli. Cesta za hlasom Peach sa navyše neodohráva v tradičnom Hríbikovom kráľovstve, ale väčšina stopáže čaká vo Fazuľkovo-fazuľkovom (Beanbean). Scenár neskrýva žiadne epické momenty a dejové zvraty, no má premyslené dialógy s ľahkým humorom, vhodne vložené vtipy, interakcie s vedľajšími postavami (nejedna NPC v dedinke či jaskyni po ceste má čo povedať). Hra srší vynikajúcimi replikami, zaraďuje situačné gagy a hoci odľahčený štýl sérii vždy patril, toto je ukážka, ako sa má vhodne adaptovať, aby nebol ešte silený.

Po stránke hrateľnosti vás čaká správna dualita: bratia sú odlišní, každého ovládate samostatne, pričom neraz potrebujete ich spoluprácu i orientáciu v teréne. Tlačidlo A ovláda Maria (na skok i akciu), tlačidlo B Luigiho a po novom sa zíde X na skoky s obomi. V prieskumnej fáze sa predierate peknými obrazovkami, kde nechýbajú 3D objekty (len na ne treba vyskočiť či použiť iný trik), dedinky, vodopády a priestorové výzvy „ako-sa-kam-dostať“. Skákanie je základ, vyžaduje neraz koordináciu oboch bratov (stačí otáznikový bonus, chce Maria, potom Luigiho a nechá vás preskakovať aj šesť ráz). Aj základný pohyb po variabilných prostrediach si žiada sekvenčné skákanie (vyskočí Mario, potom Luigi či naopak) a občas príde vhod aj to synchrónne (obaja vyskočia naraz).

Vandrovka skrýva aj ďalšie možnosti, ktoré objavujete postupne, sú ideálne dávkované, aby ste si ich zapamätali, stoja za to a odkrývajú iné zákutia. Bratia sa môžu štverať na seba, čím sa sprístupnia vyššie platformy, menšie priepasti sa dajú prekročiť v rámci bratského tornáda (stačí sa roztočiť na konci plošiny) a Luigi má napríklad kladivo na ovalenie Maria, aby sa dostal do menších priestorov. Prechádzka naprieč jednotlivými obrazovkami je často fascinujúca, hráči milujúci prepracované levely sa môžu kochať, ako sú zaujímavo prepletené, kedy sa niektoré puzzle uvedie do pohybu úplne inde alebo ako sa na seba nadväzuje šesť či deväť obrazoviek v istej lokalite. Mnohé východy vás opantajú, sčasti opticky klamú, no baví vás objavovať cesty na vrchol hory, riešenie situácie dedinky, hľadanie stratených členov alebo aj malá pomoc väčším postavám. Jedna z prvých úloh si pýta 100 mincí, aby vás hra mohla pustiť ďalej. Je na vás, či ich získate v teréne či súbojoch (nejeden hráč nabehne rovno so 150 na konte, čím sa nemusí báť o ďalší prechod – a to ani nemusí veľa grindovať), úloha je jasná.

Druhou dôležitou súčasťou sú súboje v ťahovom móde. Mario a Luigi majú tradičné skoky (aj dvojité i trojité) či búchanie kladivom po gebuli, no paralelne sa otvárajú aj ďalšie možnosti. Popri používaní predmetu (potrebný na revitalizáciu, doplnenie bodov) či možnosti zbabelo zdrhnúť (občas ťažký súboj, no od bossa sa predsa neuteká), sa núkajú špeciálne kombá (Bros údery), kde sa dokáže ako Mario, tak Luigi vypäť k ničivejšiemu útoku. Je to pútavá sekvencia, kedy uvádzate tlačidlá postupne a najmä vyústi do podstatne väčšieho odlivu HP na konte nepriateľa. Lenže Bros údery papajú BP (Bros Points), takže sa nedajú využívať donekonečná. Iste, predmety vám ich doplnia, ale tie zase stoja peniažky. Skôr budete kombinovať základné a lepšie údery podľa obťažnosti nepriateľa. Niektorí sa pozastavia pri možnosti dať si Easy Mode, ktorý zníži silu úderov oponentov – pre začiatočníkov je vhodný a občas ho ocenia aj veteráni, keď v poslednej tretine zrazu prituhne obťažnosť a ide o hubu. Učíte sa aj možnosti nepriateľov – kto ako útočí, čo na neho platí, koho skôr odpáliť v skupine, taktika sa tu cení, toto nie je obyčajná búchanica, ale treba si premyslieť údery a sú momenty, kedy aj tie HP či BP nebezpečne klesajú. Nie je výnimkou, keď občas jeden brat padne v boji a vtedy je čo robiť.

Bratia sa však pekne vyvíjajú, v boji získavate ikonické mince i skúsenosti, ktoré raz za čas zvýšia level. A je to veru veselá udalosť, kedy sa mnohé štatistiky posunú nahor a do toho si vyberiete jednu, kde vám automat po zastavení pridelí ešte jeden až štyri extra body navyše. Miniblbosť, ale náramne poteší a navyše je to nenásilne vložená, zaslúžená chuťovka, nie ako nenávidené loot boxy.

Remake obsahuje okrem základnej hry prezlečenej do citeľne lepšieho kabáta (mnohí by GBA pôvod asi ani nespoznali) aj sympatický bonus Minion Quest: The Search for Bowser. Obsahuje novú porciu nezávislú od hlavného príbehu a sústredí sa na záchranu z pohľadu Bowserových poskokov. Hlavnú úlohu preberá sympatický Goomba, pridá sa aj ShyGuy, Boo či ďalšia partia. V jadre čaká zjednodušená real-time stratégia, kde si na bojisku rozložíte svojich borcov (do 8 ks), zadelíte im príkazy a občas sa podarí zasadiť špecialitu do tyla nepriateľov. Aj bonusový príbeh je fajn rozprávaný, Goomba zbiera parťákov do skupiny postupne, čím si vyskúšate ich vlastnosti. Len Minion Quest rýchlejšie omrzí ako hlavná hra, rýchlejšie nastúpi nemilý grind, niektoré úlohy sú zamerané iba na odrážanie úderov či pár bitiek budete môcť absolvovať až po dosiahnutí vyššieho levelu. Tu sa trpezlivosť skúša častejšie ako v hlavnej hre, no hĺbka nie je taká dobrá.

Stále to však môžete brať ako jednu vedľajšiu hru popri hlavnej, kvalitnej, ktorá stojí za to a správne dávkovanie vás k nej pripúta. Môže za to tá tradičná vyrovnaná Nintendo hrateľnosť, ktorá hrdinov dáva do sympatického scenára, nezníži vtip či kvalitu dialógov na príliš zjednodušenú úroveň a ponúka nádhernú hrateľnosť, prepracované levely i dobrú mieru taktiky. Niekedy neviete, či máte skôr radosť z objavovania nových obrazoviek (i tých, kde sa na chvíľu zaseknete), či z objavovania ďalších úderov, nepriateľov a bossov. Azda úraduje sviežosť originálu i absencia neskorších mínusov (techniky sú vhodne zakomponované, text nie je úmorný a dá sa zrýchliť, rozbeh nie je zbytočne dlhý) a vďaka tomu sa ukážu silné stránky hry. Dekáda a pol jej neublížila a nová grafika ju vylepšuje.