Kto by nepoznal hadíka? Ten sa dedí už snáď v genetickej pamäti hráčov. Mnohí z vás s ním prišli prvý raz do kontaktu na Nokia telefónoch, kde sa hra objavila už v roku 1997 a slávu zožala ako neoddeliteľná súčasť výbavy legendárnej 3310. Neokupovala však len monochromatické displeje telefónov, ale aj rôznych lacných handheldových konzol z tržníc. Pritom ide o koncept, ktorý je starý takmer ako hry samé. A aj keď má už viac ako 40 rokov, dnes sa stále ukazuje, že stačia drobné obmeny a stále dobre zabaví a pôsobí sviežo.

Koncept hry, ktorú poznáte pod názvom Snake, sa po prvý raz objavil už v roku 1976 v podobe automatovej hry Blockade, za ktorou stála firma Gremlin. Ešte v roku 2017 prinieslo štúdio Fishmoose Interactive hru nazvanú Cosmic Kites a aj keď sa to možno na prvý pohľad ani nezdá, princípy sú prakticky tie isté. Len do starého známeho receptu autori prisypali trochu moderného korenia, pohrali sa s vizuálom a nakoniec to ochutili aj poriadnou porciou súťaženia. Lebo nič hráčov neudrží viac ako hra, v ktorej to môžete a aj priamo musíte natrieť ostatným. A pekne na jednom gauči.

Minimalistická konceptom, minimalistická aj svojím vyhotovením a prezentáciou. Od Cosmic Kites nesmiete čakať veľa okrem hrateľnosti. Všetko je tu vystavané okolo nej, no v ostatných oblastiach toho veľa nenájdete. To je napríklad aj prípad hernej ponuky, ktorá nie je práve najširšia a dokonale ju ilustruje veľmi strohé menu. Okrem nastavení, titulkov a návodu na hranie tu nájdete len ústrednú trojicu módov, ktoré delia hru na singleplayer a multiplayer. Ten je tu však len lokálny a aj keď hru si v ňom užijete najviac, online by hre neuškodil a pridal by jej na hodnote.

Spomínanú trojicu uzatvára možnosť vytvoriť si vlastnú hru podľa vlastných pravidiel, no k tomu sa musíte najskôr prebojovať. Aj keď by ste to od podobného titulu pravdepodobne nečakali, obsahuje celkom zaujímavo spracovaný systém progresu, ktorý sa postará o to, aby ste na hru nezanevreli po prvých minútach, keď si stihnete vyskúšať všetko. Aby ste sa dostali ďalej, musíte hru opakovane hrať a je jedno či v singleplayeri, alebo v gaučovom multiplayeri. Dôležité je, že sa svojimi výsledkami dostávate ďalej, levelujete si profil a odomykáte si nový obsah.

Takto sa postupne prepracujete k novým režimom v rámci multiplayeru a tiež singleplayeru, k čomu sa dostaneme neskôr. Najskôr si ale zhrňme hrateľnosť, ktorá naozaj vychádza zo známeho hada. Máte svojho šarkana a ten má hlavu a chvost. Vpred sa pohybuje sám, vy len manipulujete jeho hlavou, čím sa posúvate po hernom poli. Základným pravidlom je, že nesmiete naraziť do nepriateľov a taktiež nesmiete naraziť ani do vlastného chvosta. Pohybujete sa voľne, už nie iba v pravých uhloch, takže vám hrozí aj to, že sa dokážete zamotať.

Na tento známy základ sú nabaľované ďalšie vrstvy hrateľnosti. V hernom poli sa totiž postupne objavujú noví nepriatelia, ktorých spawn je vždy dopredu označený, aby sa nezrodili práve v bode, ktorým prechádzate. Vyhnúť sa im môžete napríklad krátkym teleportom vpred, ktorý vám umožní malú vzdialenosť preskočiť, no táto schopnosť sa musí vždy nabiť. No pomôcť vám taktiež môžu niektoré powerupy, ktoré sa rovnako postupne objavujú a dopredu vidíte, kde to bude. Oproti umelej inteligencii tak máte navrch, pri hre s ďalšími hráčmi je to o tom, kto sa k powerupu dostane ako prvý.

Štandardný singleplayerový režim prebieha tak, ako je opísané vyššie. časom a levelovaním si však odomknete aj Chaotický režim, ktorý pridáva na rýchlosti a najmä na nepriateľoch, čo situáciu dosť sťaží. Hodí sa však skôr na tréning a na prekonávanie vlastných rekordov, čím trochu pripomína Hexagon. Multiplayer môžu hrať naraz až 4 hráči, prípadne niektorých môžete nahradiť aj umelou inteligenciou, ktorá však nie je práve najlepšia. Nájdete tu štandardný multiplayerový režim, ale aj Slow Creep, kedy je váš šarkan pomalší, ale chvost mu rastie rýchlejšie. PowerUp Madness režim pridáva powerupy, čo v multiplayeri pridáva hlavne na akcii. Obstacle Course zase pridáva nepriateľov a kým predchádzajúci režim je viac o boji, tento skôr o chytení súperov do pasce.

Posledným odomknutým módom je Custom Game, kde si nastavíte sami vlastné pravidlá a vrhnete sa do hry podľa nich. Nemusíte sa však báť. Všetky režimy budete mať odomknuté za zhruba 90 minút, navyše vás hra každú chvíľku odmeňuje aj inými novinkami, či už sú to nové powerupy (obranné aj útočné) a aj masky, čím si postupne upravujete svojho šarkana, aby ste ho v súbojoch spoznali aj podľa niečoho iného ako farby. Nie je to veľa, no aj keď pri hre mnoho času nestrávite, stále máte dojem, že sa posúvate ďalej.

Cosmis Kites v mnohom pripomína už spomínaný Hexagon. Je to chuťovka, rýchla jednohobka, do ktorej sa zahryznete len tu a tam. V singleplayeri je o prekonávaní vašich vlastných rekordov pri chytľavej hudbe. Silu má však v lokálnom multiplayeri, kedy popritom zápasíte s tromi ďalšími protihráčmi. Do jej princípov sa dostane hneď každý, veď ich každý aj roky pozná. Už po pár chvíľach tak každému prejde hra do krvi. Navyše vyzerá veľmi dobre, aj keď minimalisticky, čím taktiež pripomína Hexagon. Toho obsahu je ale málo. Minimálne málo na to, koľko si autori za hru pýtajú. Bez online multiplayeru, tabuliek a ďalších možností by aj cena mohla byť bližšie k Super Hexagonu. Takto tu máme síce chytľavú a modernú pestrofarebnú variáciu hada, ale akoby jej chýbala ambícia byť niečím viac.