Problém tejto hry je jednoduchý: nie je zábavná. To zistíte po pár minútach, no napriek tomu jej dávate šancu. A nie jednu, ale stále sa nedostavuje hľadaný pocit z dobre odvedenej práce. Frustrujúce momenty sa neobjavujú nečakane alebo s menším oneskorením, ale po prvých krokoch. Stúpajú vám na päty permanentne od začiatku, takže jedinou možnosťou je zaťať zuby, skúšať to znovu a znovu, pozerať na interné riešenia, ktoré sú rovnako absurdné ako hra samotná a pokúšať sa ich previesť do praxe. Bez elementu nadšenia a s krkolomným ovládaním, ktoré si nemôžete upraviť.

Niekoľko rokov sa Hello Neighbor potácalo v crowdfundingu, ohúrilo svojím nezávislým spracovaním (groteskný old school štýl), pútavým nápadom a teraz je konečne tu. Áno, grafika ako taká je fajn, myšlienka tiež celkom ujde. A skončili sme s kladmi. Fanfáry a oslavné výkriky vystriedalo trápne ticho. Iste, nemusíte sa brodiť v padajúcich betách, ale sami si to skúsite na vlastnej koži za ľudových takmer tridsať éčok. To, že unikanie pred susedom sprevádzali kontroverzné hodnotenia a rôzne výpady v diskusiách proti nechápajúcim a natvrdlým recenzentom, sa dalo čakať. Hello Neighbor totiž mohla byť dobrá hra. Ale nie je. Venovať jej hodiny hľadaním riešenia nemá žiadny hlbší zmysel, ak by teda primárne mala hra ako taká baviť tým, že ju skrátka hráte. Pritom si povšimnete, že ten nápad tu je: vidíte suseda, ako niečo ukrýva vo svojej pivnici, počujete krik, hrdina ako malé dieťa nevie ukojiť svoju zvedavosť a máme tu stealth drámu ako vyšitú.

Lenže ono to nie je žiadny triler s jemne okoreneným Sám doma elementom. V Hello Neighbor totiž poriadne nefunguje nič. Príbeh, hoci mohol byť práve tým potrebným ťahúňom, sa spolieha na hráčovu fantáziu a schopnosť domýšľať si. Funguje to v Inside a mnohých ďalších tituloch, prečo nie tu? Žiaľ, v Hello Neighbor sú to skôr bizarné nápady, fantazmagorické úlety a zbytočné opakovanie činností. Nemá žiadny zmysel hľadať v hre hlbšiu myšlienku, hoci sa fanúšikovia tohto nešťastného projektu budú oháňať skvelým príbehovým pozadím, bohatými posolstvami, náznakmi a filozofickými témami - ak si ich nájdete niekde na internete. V hre nie sú, ale tam, v hlbokých vodách jednotiek a núl, nájdete všetko. Prečo by sme to mali robiť, ak túto elementárnu vec chceme mať priamo v hre?

Herný dizajn je zlý. Teda ak tu vôbec nejaký je a niekto len nespackal zopár nápadov dohromady a nejako to drží pokope. Takže ako malý chlapec sa skúsite pozrieť k spomínanému susedovi a do jeho domu sa musíte nejako dostať. Z vlastného pohľadu sa snažíte v prvom akte odhaliť susedovo tajomstvo. Máte tu jeho dom, v ktorom sú zatvorené dvere a ak chcete nájsť kľúč, musíte sa dostať do podkrovia, no to nebude vôbec jednoduché. A preto najprv odpojíte poistky, potom vezmete kľúč a more ďalších kombinácií. Všetko v pohode, poviete si, lenže je tu jeden jediný malinký problém - ani zbla netušíte, čo máte robiť.

Žiadny tutoriál, žiadne rady alebo aspoň náznak, ktorým smerom sa máte vybrať. Netušíte, čo môžete a čo zas nie. Možno hodíte rukou nad hernými recenzentmi, ktorí sú skrátka najhorší hráči na svete, avšak Hello Neighbor je peklo hrať bez toho, aby ste vedeli, čo a kam sa máte obrátiť a či si neotrieskate hlavu v slepej uličke. Alebo sa vám nedarí dostať na plošinku nad vami pre nešikovné ovládanie. Navyše vás neustále naháňa sused a snažíte sa pred ním unikať. Akonáhle vás dostane, presúvate sa na posledný checkpoint bez toho, aby ste prišli o získané predmety či reštart niektorých akcií. V konečnom dôsledku beháte, skúšate, pretože postih za odhalenie a následné chytenie nie je žiadnou penalizáciou či nútením opakovať dookola už vykonané akcie. Niežeby to zábave pomohlo.

Jediné, čoho sa môžete chytiť, sú rôzne návody na internete, pretože mnohé adventúrne puzzle sú zúfalo nelogické a nepredvídateľné. Ak ani netušíte, čo po vás hra chce, je to všetko o náhode a hľadaní princípu, ktorý vývojári vymysleli ako ukrutne zábavný. Ukrutne sa mýlili, pretože aj predmety, ktoré neskôr budete potrebovať, nájdete na nelogických miestach - teda aspoň autor recenzie si neskrýva v kuchyni páčidlo. Zostáva vám teda len skúmanie skromnej mapy, zostávať neustále v pohybe a skúšať sa dostať niekam, kam to viditeľne nejde, ale ono sa to určite nejako dá, len tam treba nejako doskočiť. A keď to nejde inak, využiť chybu v engine, pretože tu sa dá zaseknúť aj na steble trávy a sused sa môže prepadnúť kdesi mimo tento vesmír, takže vás možno nebude naháňať.

Zásadným problémom nie je náročnosť - ono to ani nie je hardcore ako Dark Souls, je to skrátka zlý/neexistujúci herný dizajn. Bez toho, aby sme upozorňovali na krajinu pôvodu (Rusko), sa nedá povedať, že by to bol jediný problém. Aby to bolo ešte viac frustrujúce, má ovládanie a pohyb hrdinu nezvyčajné parametre. Dobre, ani v starom Doomovi to nebol ten správny pocit z behu, no tu nám hrdina pláva priestorom, skáče nereálne, až sa ťažko odhaduje, čo sa stane. Kolízie s predmetmi sú tak nesmierne nelogické, fyzikálny engine nulový (alebo nám pripomína jeho počiatky z konca 90.rokov) až si to skoro odniesla naša rokmi skúšaná klávesnica. Netušíte, či sa dá niekam vyskočiť, či sa tam hrdina zachytí, odrazí alebo aspoň zasekne. Alebo čokoľvek iné. Sú to kroky do neznáma so zaviazanými očami a keď sa vám podarí stúpiť do psieho e-e, tak jednoducho idete znovu. Spadnete? Nevadí, sused vás nechytil, tak sa tam štverajte zas, veď máte čas. A znovu a ešte raz a čo ak to teraz klapne, lebo ste si len hlúpo naukladali krabice?

Pretože môžete zobrať až štyri predmety a keď sa vám zdá, že je niečo vysoko, tak si dáte pod seba krabicu. Fajn nápad. Avšak fyzika je všetko, len nie z tohto a priľahlých kútov vesmíru. Skrátka to nefunguje. Je pekné, že môžete zobrať mnoho predmetov, hádzať ich cez okná či po susedovi (čo ho spomalí). Ale reálne využitie z nich má len pár, ako kľúče, dáždnik (zaplachtíte si), sviečka, magnet, baterka a podobne. Prostredie je zúfalo prázdne, no to môžeme pripísať aj kreslenému vzhľadu. Avšak prečo sú neskoršie bludiská také rozsiahle, keď ich niet čím zaplniť? Len preto, aby ste behali z jedného konca na druhý, obzerali si inak prázdne miestnosti s generickým obsahom alebo príšerne malým kurzorom sa snažili na aktívnom mieste niečo spraviť? Čo sa možno podarí, ale skôr vôbec nie a musíte hľadať, kde to potrubie máte povoliť a či doskočíte za pletivo, alebo nie.

Často sa budete zasekávať, skrývať sa v skriniach a spytovať si svedomie, či každá minúta, počas ktorej sa práve teraz trápite, má zmysel a nebolo by vhodnejšie vykonávať akúkoľvek činnosť mimo virtuálneho sveta. Aj sledovanie oblakov má väčší spád. Jediné, čím si zdvihnete adrenalín, je frustrácia. Pritom občas sa v hre mihnú aj fajn momenty: spomínané nočné mory, kedy sa všetko ponorí to tmy s hororovým nádychom. Očaria vás - na jednu minútu a potom aj také skvostné nápady, ako  je ukrývanie sa v školských skrinkách pred podivnými bábkami, stratí čaro, ak vás hra nijako neodmeňuje a len dokola skúšate, čo máte spraviť a ako sa dostanete na koniec spočiatku zaujímavej, neskôr generickej a ubíjajúcej chodby. Riešenie: tupo sa naučiť hlúpy postup, v ktorom musíte vyčkávať a niekedy ani neviete a bacne vám bubák po prstoch. Pretože môže a vy chcete trpieť. Nabudúce postup zopakujete a funguje to. Amen tma.

Konfrontácia so susedom postupne klesne na nudné zívanie. Tak vás znovu dostal. Základná myšlienka stealth postupu spočíva v tom, že máte strach alebo obavu o to, aby ste neboli odhalení. V Hello Neighbor vám to vydrží prvých sto pádov na kolená. Potom si už len povzdychnete a idete ďalej. Pritom umelá inteligencia mala byť jedným z lákadiel hry. Sused sa mal učiť z vašich akcií, takže ak ste vchádzali zadným oknom, dal tam pascu alebo tam viac hliadkoval. To aj robí, len škoda, že na hrateľnosť a zábavu to má - pozor, toto bude prekvapenie - nulový vplyv.  Ale inak takú sprostú postavu, ktorá sa zasekáva, chodí chaoticky po svojom pozemku, skočí do domu cez okno, hoci má vedľa otvorené dvere, alebo sa motá v kruhoch - tak takého debila sme dávno v hre nevideli. Niekedy vás počuje cez dve izby, inokedy do neho môžete vrážať zozadu a len si dačo mrmle. Nič proti vývojárom, ale veríme, že zložia svoje ruky z klávesníc, prestanú programovať a budú sa venovať iným, omnoho jednoduchším a prospešnejším činnostiam, ako je napríklad poberanie sociálnych dávok. Napáchajú menšie škody.

Opäť to prízvukujeme: v Hello Neighbor nič poriadne nefunguje. Načo sa budete pozerať cez kľúčovú dierku, ak vám je jedno, či vás odhalia? Prečo sú prostredia také zamotané, ak v nich dokopy nič nie je? Grafika môže byť fajn na pohľad, ale je príšerne prázdna, generická a jednoduchá. Ozvučenie priam minimalistické, buchot znie vždy rovnako - podobne ako výkriky. Hudba v hre takmer neexistuje, jednoduchá melódia signalizujúca, že vás sused zaregistroval, má dva striedajúce sa tóny. Nulová pomoc hry (opakovane čítaj stupídny herný dizajn) vás prinúti pozrieť sa na internet, aby ste sklamane zistili, že aha, tak takto na to. Potom to skúšate a keď sa vám to podarí, zaseknete sa znovu. Niežeby ste mali v hlave len drôtik držiaci uši - to je ten, znovu a ešte raz a už fakt naposledy, spackaný herný dizajn. Prísne nalinkovaný postup si žiada absurdné riešenia, ktoré sa vám nemusia podariť na prvýkrát, pretože už v prvom akte na konci je asi milión dverí, všade tma, baterka vás odhalí a vy absolútne netušíte, čo tu, preboha, máte robiť. Ujsť - áno, ale ako a kam, keď vás ten pán so zábavnými fúzikmi stále klofne po hlave?

Hello Neighbor nie je hardcore hra pre hardcore hráčov, ktorí dokážu oceniť nirvánu zo spojenia čírej hrateľnosti a zadosťučinenia zo zvládnutého problému. Je to nudná a hlúpa hra. Ak sa chcete dostať na poslednú stranu v dokumente alebo do poslednej bunky v tabuľke s miliónom riadkov, neťukáte ako besní do šípky dole… či? A presne taká je zábavnosť Hello Neighbor, dookola robíte činnosť, ktorá nemá zmysel. To, že sa v druhom akte prenesiete do úlohy väzneného a v treťom sa vrátite po rokoch na miesto činu, je ďalším nelogickým posunom, keďže vám nik nepovie, prečo a načo, ale hlavne sa to hrá stále rovnako strnulo. Zábava je v Hello Neighbor nulová a strácať s ňou čas je ako spočítať všetky znaky tejto recenzie - manuálne. Zábava? Tak koľko vám to vyšlo? A pekne po jednom.