Na toto som čakal neuveriteľne dlhé roky. Seriál Dragon Ball je jedna z tých vecí, na ktorých som vyrastal. V poľštine na RTL7 a neskôr aj v nemčine na RTL2. Aj preto mám veľmi blízko aj k hrám podľa tohto anime/manga fenoménu. Tie sú tu s nami už dekády. Niektoré sú lepšie, iné horšie, no v zásade doteraz nevznikla taká, ktorá by mierila aj na hráčov ako takých, nielen na fanúšikov. Až doteraz. Dragon Ball FighterZ prekonáva všetko, čo sme tu doteraz mali. A okrem toho prekonáva hlavne očakávania, keďže zdoláva latku toho, čo ste si predstavovali pod pojmom Dragon Ball bojovka.

Namco v tomto prípade stavili na osvedčených borcov zo štúdia Arc System Works. To možno nie je názov, pri ktorom by všetci hneď zbystrili pozornosť, no majú za sebou naozaj bohaté skúsenosti v žánri so sériami BlazBlue a Guilty Gear. Tie teraz mali možnosť aplikovať v univerze, ktoré je známe svojimi megalomanskými súbojmi, ktoré sa pokojne môžu ťahať cez niekoľko epizód seriálu, a zároveň je pre ne typická obrovská miera deštrukcie. FighterZ pritom nie je 3D bojovkou, ako je pre DB zvykom. Práve naopak, je to „len“ 2D bojovka s 2.5D vizuálnym spracovaním, ktorej však nechýba nič z toho, čo ste milovali na obrazovkách – lietanie, výbuchy, ničenie okolia a efekty, ktoré až tečú z obrazovky.

Oproti ostatným Dragon Ball hrám je tu aj rozdiel v poňatí príbehu. V minulosti sme prežívali dookola známe ságy, prípadne bol na ne naviazaný nový príbeh v cestovaní časom, avšak stále to bolo len o tom, že ste prežili niečo, čo ste už predtým videli. FighterZ prichádza s novým a vlastným príbehom, ktorý je zasadený do aktuálneho Dragon Ball Super medzi Future Trunks a Universe Survival príbehy. Je to trochu hlúpučké, ale tak tradične Dragon Ball hlúpučké. Čaká vás tak postupné budovanie tímu hrdinov, spojenie so zloduchmi, neuveriteľne silný a spočiatku tajomný nepriateľ a nebude chýbať ani oživovanie dávno mŕtvych postáv, aby ste si za ne mohli zahrať.

Aj napriek tomu, že príbeh by bol takou bežnou priemernou ságou seriálu, niekoľko vecí robí veľmi dobre. Je delený na tri samostatné kapitoly, pričom každá sa na udalosti pozerá z inej strany. Najskôr je tu príbeh hrdinov, ktorý vysvetlí základy. Všetci bojovníci na svete prišli o svoje schopnosti a sú za tým tajomné vlny, ktoré ich blokujú, navyše sa zdá, že niektoré telá obýva niekto iný. Druhá kapitola viac rozvedie tému toho, čo sa deje s dušami v telách postáv, no zároveň sa pozrie na to, prečo zrazu žijú Cell a Frieza. Posledná kapitola sa dotýka priamo androidov, ktorí tu hrajú ústrednú úlohu a najviac prezradia o pozadí a udalostiach, ktoré sledujete.

Japonci zbožňujú grind a to viac ako ktokoľvek iný na svete. To sa prejavuje práve v príbehu, kde každá kapitola zaberie takých 5-6 hodin a prechádzate v nej menšími mapkami, na ktorých bojujete proti nepriateľom, pričom na konci epizódy čaká príbehová scéna. V rámci príbehu by to fungovalo lepšie, ak by boli scény nahustené, keďže takto sú prekladané veľkým množstvom časom repetitívnych súbojov. Zároveň sa ale cez ne levelujete, aby ste mali šancu v boji proti stále silnejším súperom, takže sa neoplatí ísť najkratšou cestou k cieľu, lebo tam prídete s nízkym levelom.

Príjemným prekvapením je moment, keď nájdete svoje vlastné miesto v príbehu a hra sa nebojí neraz kvôli tomu aj zbúrať štvrtú stenu. Tu a tam dostanete možnosť priamo podebatovať s postavami v príbehu, pričom ojedinele máte tiež možnosť voľby v dialógu. Dej to neovplyvní, ale aspoň máte dojem, že si razíte unikátnu cestu. Bohužiaľ, príbehová časť ponúka aj tradičné klišé. Tri kapitoly a tri pohľady znamenajú to, že niektoré súboje absolvujete viackrát, ten finálny trikrát. A tretí raz to už nie je zábava, no autori sa vybrali klasickou cestou. Porazíte bossa, no čaká vás ešte jeden súboj, lebo odomkol svoju plnú silu. Už v základnej bol ale silnejší než vy, je obdarený regeneráciou a vy už chcete, aby to skončilo, no musíte sa trápiť ešte s týmto posledným krokom.

Celkovo je však dojem z príbehu dobrý, aj keď by to vždy mohlo byť lepšie a aj grindu by mohlo byť menej, no zároveň už potom nemáte potrebu absolvovať tréning. A koniec koncov, aj keď tu dokážete stráviť pokojne viac ako 15 hodín, príbehový režim je len okrajovou možnosťou hry. Celá jej štruktúra vám totiž naznačí, že sa orientuje na online hranie a komunity hráčov. Nenájdete tu žiadne menu. Namiesto neho sa rovno po spustení a načítaní profilu púšťate do lobby, odkiaľ vyrážate do jednotlivých režimov.

Aj to má svoje klady a zápory. Osobne by som aspoň príbeh a lokálny multiplayer mal rád prístupný hneď a bez lobby. S tým sú aj teraz občas problémy a až keď sa vám ho nepodarí načítať, dostanete možnosť pripojiť sa do offline lobby. Na druhej strane ale máte v lobby všetok online obsah okolo seba, stačí k nemu len prísť. Doslova. Reprezentuje vás tu váš avatar a môže tu pobehovať až 63 ďalších hráčov, s ktorými komunikujete cez jednoduché Z nálepky. Takto sa môžete dohodnúť na zápase, ktorý spustíte vyvolaním jednoduchého menu priamo tam, kde stojíte. Takéto Ring zápasy môžete aj sledovať, ak sa ich účastina iní hráči.

Zážitok z lobby ovplyvňujú najmä vaše nastavenia. Ak sa zameriate na našu oblasť Európy, príliš veľa hráčov tam nenájdete. Lepšie je voliť si iné oblasti sveta, aj keď sú ďalej. Vždy vidíte kvalitu pripojenia svojho súpera pred zápasom, takže ho môžete odmietnuť, ak si myslíte, že budú problémy. Západné lobby sú však plnšie, takže sa oplatí ísť do nich. Tam už jednoduchšie nájdete hráčov do arény, ktorá sa tiež dá sledovať. Samozrejmosťou sú hodnotené a rýchle zápasy, ktoré majú samostatnú oblasť v lobby a k nim patria aj tabuľky. Sledovať tiež môžete replay záznamy iných hráčov, ktoré sa ukladajú. Možnosti sú naozaj masívne. Singleplayerovú časť ešte rozširuje tréning a kvalitne spracovaný Arcade režim v niekoľkých obťažnostiach, ktoré sa postupne vetvia podľa vašich výsledkov.

Stávka na takúto štruktúru hry sa však nemusí vždy vyplatiť. V momente, keď sa dostanete do zápasu, všetko beží ako po masle. Sieťový kód v zápasoch funguje dobre a nepostrehol som lagy a podobné nepríjemnosti, ak to nebolo spôsobené kvalitou pripojenia. Matchmaking je ale stále dosť zlý. Hodnotené a rýchle zápasy sú ešte relatívne v pohode, ale samotné lobby vás občas vykopne a Ring a Arena zápasy spája strašne dlho. Navyše ak zápas v aréne chcete sledovať, načakáte sa strašne dlho, aj keď zápasy prebiehajú. A to je vec, na ktorú sa sťažujú hráči z celého sveta. Je to škoda, lebo to kazí dojem z výbornej hry, keď autori nejaký jej aspekt, aj keď nie hlavný, ešte ani po vydaní nedotiahli.

Naši českí bratia majú jedno veľmi pekné slovíčko – „vymazlený“. A presne tak by som opísal súbojový systém v hre. Je jednoducho skvelý. Prístupný nováčikom, no poriadne hlboký na to, aby ho nebolo jednoduché dokonale zvládnuť. Stále sa máte čo učiť a nie je to len o memorovaní jednotlivých pohybov pre všetky postavy. Je to o linkovaní útokov, o lietaní, o blokovaní, uhýbaní a reagovaní. Najskôr sa naučíte rozdávať rany, aj poriadne šupy, ale až časom sa naučíte hrať viac defenzívne a správne viazať kombá.

V Dragon Ball FighterZ sa hrá 3v3, pričom si vyberáte všetky tri postavy a v priebehu boja ich môžete tagovať. Teda jednu postavu stiahnete z boja a druhá doň skočí. Nie však úplne ľubovoľne, sú tu nejaké obmedzenia. Napríklad postavu nestiahnete, kým práve dostáva peknú kombo nakladačku. Postavy však nemusíte len meniť, môžete ich povolať na dočasnú pomoc jedným útokom. Také Kamehameha zo zálohy vie veľmi pomôcť. Niektoré iné postavy zase vedia pomôcť iným spôsobom a musíte sa naučiť, ako to správne využiť. Veľký význam tu má iskra, ktorá dokáže zlepšiť útoky a pomaly vám dopĺňa časť strateného zdravia a každý hráč ju má od začiatku jednu.

Dôležitým faktorom v súboji je Ki energia. Tá vám umožňuje vysielať jednoduché útoky Ki blast, no dokážete ju kumulovať v ukazovateli na spodnej časti obrazovky. Plní sa v momentoch, keď rany rozdávate, no aj vtedy, keď ich dostávate. Navyše si ju viete nabiť manuálne. Po dosiahnutí určitej úrovne máte prístup k špeciálnym a silnejším útokom, ktoré sa zvládajú už trošku náročnejšie, najmä uprostred rýchleho a vypätého boja, čiže ďalšia vec, ktorú si ľahko vyskúšate, no potrvá, kým si ju osvojíte. Navyše ale skvele reflektuje zdrojový materiál a krásne zodpovedá tomu, čo poznáte z anime. Dokonca viete súpera aj deštruktívne doraziť, kedy vybuchujú sopky a lámete hory, čo vyzerá jednoducho skvele.

Ki má v hre ešte jednu možnosť využitia. Môžete vyvolať Shenrona. To je v DB lore drak schopný splniť želanie. Najskôr ale potrebujete nazbierať 7 dragon ballov. V tejto hre ich získavate kombami. 10x kombo vám získa prvý, 20x kombo druhý, 30x kombo tretí a tak ďalej. Nezáleží na tom, ktorý hráč získa dragon ball, zbierajú sa do spoločného „koša“. Počíta sa len správna desiatka. Ak vám teda chýba už len 70x kombo, no vám sa namiesto toho podarí kombo s úžasnými 92 údermi, z ktorého až padá sánka (true strory), je to také šťastie v nešťastí. Každopádne, ak máte všetkých 7 a plných 7 úrovní Ki energie, môžete vyvolať Shenrona, ktorý vám splní jedno zo 4 želaní – doplní život, oživí mŕtvu postavu a podobne. Dragon Ball dokážete zbierať aj jednoduchšie cez autokombo, ale tento útok je relatívne slabý. Bude zaujímavé sledovať, ako budú autori Shenrona vyvažovať, keďže autokombo je príliš jednoduché a nesmrteľnosť od neho je zase príliš silný bonus.