Každá poriadna úspešná manga či animé dostane v Japonsku aj svoju hru. The Seven Deadly Sins si užíva priazeň čitateľov a divákov už päť rokov, takže v Namco Bandai si povedali, že už je správny čas na hernú adaptáciu. Pri voľbe platformy zrejme dlho uvažovali, či skúsiť 3DS alebo PS4, no keďže chceli vyraziť aj na západný trh, stavili na PS4. Je to exkluzivita, ktorá chce osloviť verných fanúšikov i nových priaznivcov, no prvé kritiky sú nečakane nemilosrdné. Knights of Britannia však nie je márny titul, dokonca sa snaží spojiť dva žánre do jedného celku, ibaže občas chýba v oboch potrebný záber.

The Seven Deadly Sins značí v preklade sedem smrteľných hriechov, no hra od vás nečaká žiadny prehľad katechizmu či dumanie nad tým, či je väčšie previnenie obžerstvo alebo hnev. Pod označením sa skrýva zoskupenie legendárnych bojovníkov, ktoré sa snaží dať istá hrdinka Elizabeth dokopy. Rýchlo nájde ochotného Meliodasa a prasiatko Hawka a toto úvodné trio vás dokáže spočiatku zaujať, lebo štart je príliš obyčajný a sami ste zvedaví, ako budú vyzerať ďalší zástupcovia Seven Deadly Sins a kde vlastne sú.

Osobne animé či mangu, z ktorej hra vychádza, nepoznám, no tamtamy sľúbili, že hra má vykryť dej prvej série. Sprvoti som bol rezistentný a bral som dej iba ako zásterku pre postupné putovanie kráľovstvom Britannia. Neskôr sa ukázali postavy ako celkom slušne napísané a namiesto odklikávania dialógov som spomalil a začal spoznávať ich charaktery. Sú tu isté zvraty a dej sa dá odčítať, hoci prišiel o istú časť hĺbky pri celkovej adaptácii. To, že sa kecá ostošesť je jedna vec, ale to, že to nemá jasný dopad, už druhá. Ako zoznámenie sa s univerzom aj ako výplň medzi jednotlivými hernými pasážami však postačí.

Knights of Britannia štartuje postupne a vrhá na vás jednotlivé mechanizmy. Aby bolo jasné, nie je to čistá bojovka ani 3D akčná hra z pohľadu tretej osoby, ani Musou klon. Je to niečo medzi tým, pričom spočiatku má najbližšie ku všetkým Warriors titulom. V koži Meliodasa si vyskúšate, aké je to bojovať proti väčším skupinám nepriateľov. V pravom hornom rohu jasne vidíte, koľko ich treba pobiť, na kúsku mapy sa snažíte o rôzne výpady, silné, slabé i projektilové ťahy a hra, prirodzene, počíta aj kombá – ak sa vám podarí zmastiť viacerých naraz alebo si držať šnúru, bude to dobré. Tieto boje sa zväčša označujú ako Battle Quests a okrem bežných nepriateľov sa tu objaví aj zopár väčších držiek, do ktorých treba našiť silnejšie údery či ľstivé rany, ktoré prejdú cez ich hrubú obranu.

A aby neboli boje úplne monotónne, do niektorých sa budete môcť vrhnúť aj v dvojici a s parťákom to pôjde lepšie, ibaže si treba dať pozor na spoločný HP ukazovateľ. Tento element sa využíva aj v iných formách misií, kde sa slabšie postavy spájajú so silnejšími a práve väčší borci pomáhajú slabším pri zavolaní. Ak sa aj objavia dvaja bojovníci, neraz treba dávať bacha, či je druhý v poriadku – hra, našťastie, nie je pripravená tak, že väčšinu času sa budete starať o slabších, no spájanie prináša výhody aj riziká. Inak je to Warriors hrateľnosť ako vyšitá, spočiatku trochu ťažkopádna, no keď sa pohráte s jednotlivými tlačidlami, zistíte, že sa dá útočiť zo vzduchu, priskočiť k nepriateľovi, či využívať spojenia tlačidiel na lepší akčný efekt. Tieto rozšírené formy sa treba učiť za pochodu, hra ich vrhne na vás asi pri treťom tutoriáli. Nie sú úplne ľahké, najmä tie, kde máte dve tlačidlá stláčať naraz, čo občas v bojovej vrave nejde pod ruku. Tempo hry je pomerne vysoké a učiť sa úskok či výpad neskôr už môže znamenať nakladačku.

Druhou formou stretov budú klasické bitky ako z bojovky, kedy sa kamera i pohľad mení. Bojisko je približne rovnako veľké, no v hornej časti displeja svietia dva jasné ukazovatele HP – vy proti tomu druhému (a občas aj 2 na 2). Poviete si, klasická bojovka, no ovládanie je pri nej stále ťažkopádne, čo sa prejaví prehrou v niektorých stretoch. Práve tu možno oceníte väčšiu košatosť hry, keď sa o slovo hlásia aj magické útoky. Čerpajú z fialového ukazovateľa pod hlavným, môžete využiť tri formy, kde spájate R1 s iným funkčným tlačidlom (toto sa dá celkom dobre naučiť). A potom  megašpeciál útok, ktorý príde raz za čas a spustíte ho cez R2. Jasná postupnosť, len to dostať do ruky.

Bojovka má plusy: je napínavá, ukazovatele sú tvrdé, súper vám dá zabrať, inokedy vy jemu. Napríklad prasiatko Hawk sa nezdá, tučko je označený ako rýchlostný typ, no skôr mu idú sériové rany ako rýchly presun. Kategorizácia postáv je vítaná (za každú sa nehrá rovnako), no pri istých osobách aj strelená. Ak od hry očakávate dobrú bojovku od Namca Bandai ako pri Dragon Ball, budete trošku prekvapení, lebo skôr táto časť je zjednodušená. To isté však platí aj pre tú druhú. Nie sú tu žiadne taktické príkazy ako pri Warriors hrách, ostala iba masová mastenica. Preto hrateľnosť The Seven Deadly Sins spája dve hry, ale naplno nevyužíva ani jednu. No predsa je tu hĺbka a potenciál.

Hra je rozdelená na dva módy – Duel a Adventure. Duel je určený pre tých, čo dajú prednosť bojovke, no rýchlo zistia, že tento mód má zhruba dvadsiatku postáv, ku ktorým sa dostanú postupne a potom ich v aréne využijú na spomínané boje 1 vs.1 či 2 vs.2 (so spoločným HP ukazovateľom). Nie je to márny mód a mnohí odchovanci iných videoherných manga adaptácii po ňom siahnu, no je to skôr priemerná bojovka a extra pridanú hodnotu za ním nehľadajte.

Adventure je výživnejšia pasáž, ktorá má vlastný systém a prevedie vás cez spomínanú sériu s dejom. Jej centrom je svetová mapa, po ktorej sa pohybujete s „krochkáčom" Hawkom a nájdete na nej isté body záujmu. Mestá či prvotná krčma vám priamo ponúkajú úlohy, do ktorých sa môžete pustiť. Na mape čakajú aj jednotlivé bitky, ktoré vás prenesú do bežnej Warriors mastenice so zadanými podmienkami (pobi 25, 50 či x nepriateľov). Alebo sú tu Elizabeth Errands, kedy sa slečinka vydáva na bojisko, kde sa snaží zbierať predmety a ostatní jej robia garde (s tým, že im zadáva bojové príkazy). Napokon sú tu trials, ktoré slúžia ako skúšky schopností. Tieto zadania sa dajú aj opakovať, obnova býva rýchla.

V dedine či pevnosti čakajú vyberané úlohy príbehovej náplne (väčšinou sa končia v jednom z dvoch hlavných bojových štýlov) alebo aj séria vedľajších (opäť niekde niečo vybiť, poraziť iného protivníka a zbierať). Vaše schopnosti v misiách sú patrične ohodnotené, teda  písmenami od S cez A, B po C.  Kto chce, môže si dať v misii repete, no len málokedy dopadol môj výsledok inak ako pri prvom pokuse. Hra je v tomto smere nemilosrdná a nepustí lepšie skóre – buď vám ho dá pri premiére, alebo vôbec. Zaujímavým obohatením je systém chýrov – čím viac sa o vás hovorí, tým skôr dostanete nové úlohy. Samostatný ukazovateľ Gossip sa postupne napĺňa a medzi vetami po misii sa občas nájde nejaká užitočná.

Svetová mapa je solídne spracovaná a vľavo hore vidíte, v ktorej časti kráľovstva ste (východ, západ, stred), koľko úloh ste zvládli a koľko vás ešte čaká. Rozsiahlosť hry nie je márna. Hoci mapky nie sú úplne rozsiahle, bodov záujmu nájdete dosť a počty úloh idú do desiatok. Pre lovcov trofejí a tých, čo by radi zvládli všetky zadania, to bude solídna výzva. Objem nechýba, variabilita obsahu po niekoľkých hodinách ukáže slabšiu stránku. Je tu čo hrať, ale po čase je to skrátka to isté. No autori pridali isté prvky vývoja postavy, výbavy či košatý strom predmetov na výrobu, takže za nahonobené kúsky máte stále čo získať a na strome stále hľadáte, do čoho investovať. Je to cítiť aj v boji, lebo neskoršie súboje majú odlišnú náročnosť a posun v hre cítiť.

Grafická stránka je na dnešné pomery skôr priemerná. Bojiská nie sú príliš veľké, orientujete sa rýchlo a majú aj aktívne prvky, takže sa oplatí rozmlátiť nejaké domy či šutre, lebo z nich padajú magické predmety, ktoré potrebujete na výbavu. Lepšie vyznievajú priestranstvá pre Warriors štýl, kde sú isté cestičky, kus lesa, potok či niečo aktívne- Inak sú bojiská skôr otvorené, aby ste mali odkiaľ skákať a nepriateľa väčšinou videli. Pár prekážok či predmetov poslúži – úplne prázdne tie arény nie sú. Milovníci japonského dabingu sa môžu tešiť na tradičný kompromis: originálna stopa a titulky v inom jazyku, no svojím spôsobom je to najlepšia voľba a k hre tohto typu patrí.

The Seven Deadly Sins: Knights of Britannia nie je márny pokus o adaptáciu známej látky. V Namco Bandai to vnímali tak, akoby mali pod palcom nový Dragon Ball, o čom svedčí najmä bojová zložka a súčasne chceli skúsiť niečo nové – Warriors vo vlastnej réžii. Spojenie dvoch hier do jednej prinieslo skôr nevyvážený mix. Fanúšikom či záujemcom ponúkne solídnu porciu hrateľnosti, ani v jednom žánri však neexceluje. Osobne ma hra chytila tak, že tie desiatky úloh, jednotlivé misie a príbeh som chcel vidieť až do konca. No od japonskej produkcie čakajú mnohí neraz trochu viac ako iba decentný štýl.