Je to už nejakú dobu, čo sa objavil zaujímavý trend, keď si veľký vydavateľ odchytí menší nezávislý tím a chopí sa vydávania jeho hry. Má to za sebou Ubisoft a aj iní. Najväčší úspech ale zažili EA, keď pred dvomi rokmi vydali jedinečnú platformovku Unravel. Tá ich dokonca presvedčila, aby založili vlastný indie label nazvaný EA Originals, kde presne takto fungujú. A pod touto hlavičkou vyšiel ich prvý titul, ktorým je ďalšia, ale neporovnateľne  nenápadnejšia platformovka  Fe. Tajomný názov nedáva ani náznaky toho, čo by sa za ním mohlo skrývať, no tým vlastne veľmi dobre vystihuje hru samotnú.

Fe je meno hlavného hrdinu, ktorým je poriadne atypické šteňa. Prebúdzate sa v jeho koži uprostred mystického lesa, ktorý je pod útokom naozaj podivných, akoby vesmírnych stvorení, no vlastne neviete kto, respektíve čo ste. Ste len šteňa, ktoré vie zavýjať a pred vami ležia náznaky veľkého dobrodružstva. Oproti Unravel je Fe už plne 3D platformovkou v otvorenom lesnom prostredí, ktorým môžete ľubovoľne prechádzať, no nie všade sa dostanete, kým nenastane ten správny čas. Autori v liste novinárom píšu, že je v poriadku, keď sa stratíte. Táto hra je o skúmaní a strácať sa tu budete.

Fe začína veľmi jednoducho – ste šteňa a naozaj viete len zavýjať, chodiť a skákať. Chodenie a skákanie je kľúčom k postupu herným svetom a prekonávaniu prekážok. Zato zavýjanie je jeden z kľúčových herných mechanizmov. Nie je to totiž len nejaké bežné vytie. Je to pieseň lesa a používate ju na komunikáciu s jeho faunou a flórou. Ako som už spomínal, les je pod útokom, no aj keď na to na prvý pohľad nevyzeráte, len vy dokážete jeho stvorenia zachrániť pred tým, aby ich nepriatelia neuvrhli do pascí.

Na začiatku ovládate len jeden druh spevu a ten vás ďaleko nedostane, no dokážete sa vďaka nemu spojiť aspoň s niekoľkými základnými zvieratami, ktoré vám môžu pomôcť pri vašich prvých krokoch. Dostanú vás napríklad tam, kam to zatiaľ sami nedokážete. Každý živočíšny druh tu má totiž unikátne vlastnosti, ktorými dokáže komunikovať s okolím a kým sa to naučíte vy, musíte sa spoľahnúť na cudziu pomoc. Najskôr sa ale musíte zladiť, čo prebieha tak, že prídete k zvieratku a začnete spievať. Ono začne spievať tiež, no väčšinou na rozdielnych vlnách a vy sa musíte naladiť na rovnaké. Na Switchi to prebieha zaujímavým spôsobom, a to pohybom ovládačov, čo pôsobí sviežo a intuitívne.

Napríklad si takto povoláte na pomoc druh srnky, ktorá svojím vlastným spevom otvorí kvety rastliny, ktorá vás dokáže dostať vysoko. Musíte ale počítať s tým, že sa vás zo začiatku zvieratká v lese boja, a tak k nim musíte pristupovať opatrne. Taktiež je obmedzený počet spojení len na jedno, takže nemôžete súčasne držať spojenie s niekoľkými rôznymi zvieratami. Veľkú časť hry to vlastne ani nebudete potrebovať, až niekde pred koncom budete prechádzať z jedného spojenia do druhého, aby ste sa dostali tam, kam potrebujete. Aj keď je totiž les pod útokom, o ktorom postupne zisťujete čoraz viac, Fe je hra skôr pohodová, ktorá vás necháva prechádzať sa kade tade bez toho, aby ste sa niekam ponáhľali.

Veľmi skoro sa tiež naučíte nadviazať spojenie s vtákmi. Tie väčšie vás dokážu preniesť naprieč mapou na veľké vzdialenosti, no na to si chvíľku počkáte. Tie menšie sú užitočné hneď od úvodu, keďže vám pomáhajú s orientáciou vo svete. Máte síce mapu, ktorá ponúka základný prehľad, ale ak neviete, kam by ste sa práve mali vydať, stačí len zaspievať čo najhlasnejšie a priletí okrídlený pomocník, ktorý vám naznačí cestu za najbližším cieľom. Musíte ho len nasledovať, no nie vždy to je len nejaké sledovanie šípky. Pred vami sú totiž prekážky, ktoré vták síce preletí, ale vy ich musíte prekonať zložitejšie. Takto sa ale pripravíte o časti prostredia, kam síce ísť nemusíte, no ak sa tam dostanete, čaká tam na vás niektorý z herných bonusov.

Fe je a zároveň aj nie je lineárnou hrou. Prostredie je pomerne veľké a nie sú tu žiadne loadingy medzi jeho časťami. Je teda len na vás, kam sa vydáte niečo hľadať a skúmať. Zbadáte niekde v diaľke orb, ktorý chcete získať? Tak tam skúste vyšplhať či vyskákať. Čo sa však týka hlavných cieľov, progres medzi nimi je jednoznačný. Nasledujete vtáčieho pomocníka za vyslobodením prvého gigantického lesného tvora, čo predstavuje vždy nejaké puzzle v prostredí. Jeho oslobodením sa s nim spriatelíte a získate nový druh spevu, ktorý vás dokáže posunúť ďalej v inej časti lesa na ceste za ďalším tvorom. A takto postupne získate celkovo 6 druhov spevu, ktoré vám prepožičajú rôzne schopnosti a tie vás dostanú na predtým nedostupné miesta.

Lenže aj napriek voľnosti pohybu je hra v konečnom dôsledku dosť schematická. Pri prvom, druhom, či treťom stvorení to na vás ešte tak nedoľahne, no neskôr už zisťujete, že naozaj robíte stále to isté, ibaže s drobnými obmenami v riešení tej finálnej hádanky, ako stvorenie vyslobodiť. Spestrením je možno narastajúci počet nepriateľov, ktorí vám stoja v ceste. Nemáte vôbec žiadnu možnosť pred nimi sa brániť, či s nimi bojovať, takže sa im musíte len vyhýbať, prípadne skrývať vo vysokej tráve. Ak vás totiž zbadajú, vedia vás prenasledovať a chytiť do pasce, čo pre vás predstavuje návrat k poslednému checkpointu, ktoré sú ale po svete rozosiate pomerne husto.

Spev nie je jediná schopnosť, ktorú získavate. Už spomínané orby vám dokážu sprístupniť ďalšie. Stačí ich len nazbierať dostatok. Potom sa vám v centre sveta sprístupní portál, ktorý vás prenesie na úplne iné miesto, kde sa naučíte novú schopnosť, či už je to šplhanie, plachtenie, alebo iné. Kým tie prvé sú pre hranie dôležité, bez ďalších sa zaobídete (ak nechcete hru splniť na 100%), a tak odpadáva motivácia získať ich. Celkovo hra najmä v druhej polovici, so stúpajúcim množstvom schopností, stratí akoby vôľu ich pre vás kombinovať zmysluplnou cestou, ktorá by ponúkla niečo viac v oblasti hrateľnosti a zábavy.

Hra sa zacyklí a ak aj ovládate niektoré ďalšie schopnosti, nie je tu motivácia použiť ich. Jednoducho zachránite stvorenie, naučíte sa jeho pieseň, ňou meníte hernú faunu na rôzne druhy platforiem, vďaka ktorým prekonáte prekážky a idete za ďalším stvorením. S takýmto konceptom je vlastne herná dĺžka istým spôsobom aj plusom, keďže aj napriek repetitívnosti hra nespadne úplne do stereotypu, ktorý by vás unudil. Takým bežným tempom ju dokážete prejsť za zhruba 3 hodiny, čo môže byť aj jeden večer hrania. Ak by ste aj chceli svet skúmať, bude to nejakých 5 hodín.

Samotné príbehové vyvrcholenie je síce zaujímavé a aj dosť nečakané, avšak problémom je prezentácia príbehu v priebehu hrania, kedy ho hra posúva dosť abstraktne a občas aj nezaujímavo. Až máte dojem, že tu autori dali príbehovú vsuvku, lebo museli, inak by sa hra bez niektorých pokojne zaobišla. Mnohé z nich navyše musíte objavovať sami. To všetko ale vyvažuje fakt, že je Fe neuveriteľne krásna hra. Časti sveta by síce mohli byť rôznorodejšie a pestrejšie, ale aj tak Fe vyzerá veľmi dobre. Na Switchi síce hra prišla o svoj rozprávkový podtón (kvôli absencii niektorých efektov), ale aj tak si jej vizuál zamilujete. Navyše na Switchi beží dobre. Prepady snímkovania sú lokalizované len na miestach okolo príbehových animácií.

Celkovej atmosfére Fe pomáha aj nenápadná, no veľmi dobre fungujúca hudba. Kým obsahom sa hra tu a tam potkne, atmosférou vás drží od začiatku do konca. A ešte aj po ňom, keďže po dokončení príbehu stále môžete zostať skúmať les a pozbierať to, čo sa vám zatiaľ nepodarilo. Okrem pozitívneho dojmu vo vás hra svojou témou a alegóriami zanechá aj pozitívnu správu. Rozprávanie bez slov, slabšia motivácia a redundancia podobných úloh či divné lozenie po stromoch možno nie sú veci, ktoré by vás oslovili, no aj tak je Fe hrou, po ktorej sa pri nejakej príjemnej zľave oplatí pozrieť. Tie 3 hodiny sú v jej prípade tak akurát, hra ulahodí vašim zmyslom, obľúbite si jej svet aj jeho obyvateľov a ten čas s ňou ľutovať nebudete.