Ak sa v hernom svete pohybujete zopár rokov, dokážete niektoré tituly ohodnotiť podľa vývojárskeho tímu a obrázkov z hry. Prakticky okamžite. Tak by sme mohli postupovať aj v prípade nového projektu talianskych vývojárov z Milestone. Nespravili sme tak a poctivo hodiny jazdili tam a späť, aby sme si potvrdili to, čo sme vedeli už na začiatku: Gravel prezentuje off-road preteky v arkádovom šate. Napriek tomu, že sa snaží ponúknuť niečo iné ako len zostavu postupne sa odomykajúcich pretekov s bohatým obsahom, bude to na šestku. Lebo Milestone.

Nemáme to tvorcom za zlé a číslo v hodnotení nie je znevážením ich snahy, no presne vieme, čo máme očakávať a to sme aj dostali. Ani o kúsok viac, ani o trochu lepšiu atmosféru. Zábavu na niekoľko hodín, ktorá sa od postupného nadšeného jazdenia presúva do apatického módu bez potrebného pohltenia. Nič viac a nič menej. Ak by sme mali k niečomu Gravel prirovnať, tak si berie kúsok zo Sega Rally (nie ten automat z polovice deväťdesiatok, ale vyše desať rokov starú arkádu), tam zas brnká na nostalgickú strunu Screamerom, pomrkáva na MotorStorm a z diaľky vidíme aj vrak FlatOutu. Všetko fajn mená, ktorých mutáciou by mohli vzniknúť zábavné preteky, ktoré neodložíte po týždni, ale vám na disku vydržia dlhšie. Možno také dva týždne a aj to ste boli pár dní na služobke.

Na každú položku, ktorú by sme vám chceli prezentovať ako delikatesu na podnose, sa ako tieň prilepí zlé dvojča: druhá strana mince degradujúca úprimnú snahu zaujať. Gravel ponúka znovu len a len generické preteky. Omnoho viac arkádové ako simulácia, hoci si tu môžete nastaviť tlmiče, brzdy, volant a kadečo. Ovláda sa to ako arkáda a hrá sa to ako arkáda. Virtuálna garáž obsahuje desiatky skutočných vozidiel a je nesmierne bohatá na skvelé kúsky. Do plnohodnotného zážitku nám chýbalo aspoň zopár encyklopedických postrehov ku každému autu a aspoň zopár podstatných údajov, aby sme vedeli, ako sa bude vozidlo správať na trati. Objem motora a výkon to nezachránia. O to viac by sme informačnú barličku ocenili, ak rozdiely medzi autami síce sú (hoci minimálne) a musíte ich skôr odhadovať a skúšať, čo vám viac sadne do rúk. Alebo to najviac napravo, čo ste si odomkli, je najlepšia mašina.

A čo teda dostaneme k dispozícii? Ponuka je pestrá, veď posúďte sami. Autá  sú rozdelené sú do niekoľkých tried: speedcross (Fiesta ST, Polo RX), trophy trucks (Silverado), extreme racing typu A (Lancia Delta S4,Toyota 222D), typu B (Renault R5, Ford RS200), typu C (Celica, Impreza (z 95eho, aj 03 - a to modrá, so žltými pruhmi a zlatými diskami, jéj), Evo 6, Focus RS, Escort,...), typu D (Alpine A110, Evo X) a cross country vozidlá typu A (Hummer H3, Duster, Touareg 3, Navara) a typu B (Pajero, škaredá Vitara, X3ka či Landcruiser). Už podľa telegraficky skráteného zoznamu je zrejmé, že drať gumy na asfalte príliš nebudeme. Karosérie vozidiel zostanú čisté vždy len chvíľu. Len škoda, že vyzerajú genericky a je jedno, že ich tu je hromada a postupne sa vám otvára kopec skinov. Nuž, Milestone.

Pôvodný nápad bol lákavý: vytvoríme svet, spravíme krížom-krážom trate a necháme hráča, nech si jazdi v prírode alebo krajinke tam za humnami a nasáva čerstvý vzduch s prímesou vysokooktánového benzínu. Ach, tá lahoda. Ono to tak skutočne na začiatku aj vyzerá. Ak sa vyberiete na Aljašku, čakajú vás horské trasy. V Namíbii zas zavítate do džungle, púšte, ale aj na pobrežie. No to je asi tak všetko, fajka zhasla, tých tratí je síce dosť, no prostredie je jedno a len šípky ukazujú, kam máte krútiť volantom, inak príde penalizácia. Otvorený svet alebo aspoň náznak niečoho v štýle Rally Dakar je iba tak vlhkým snom optimistov. Je to škoda, je to ohromná škoda. Jednotlivé trasy sú vopred predpripravené, nemôžete si sami zvoliť vlastnú ani v prípade voľnej jazdy.

Pýtate sa, prečo chýba tá sloboda? No chýba nám tu čosi také a ak budete ukazovať prstom na Forzu Horizon alebo The Crew, tak áno, je to tam super, ale máli sa nám, Gravelu by to navyše pomohlo vymaniť sa z dna priemernosti. Nechýbajú ani prispôsobené okruhy s divákmi v štýle rallycrossu (Riga, Mt. Blanc, Vegas,...) alebo kratučké arény na štadiónoch v LA či na Floride, ktoré sú síce menšie rozlohou, ale o to viac si užijete skrumáže, tesných súbojov a pokrčených plechov. Akoby sa ani vývojári nevedeli rozhodnúť, čo chcú vlastne vytvoriť, tak tam dali aj niečo z Dirtu. Spravili polovicu hry v jednom štýle a druhú inak. Obe sú celkom fajn, ale len tak celkom, navyše s mierne privretými očami a dokopy to teda vyzerá na… skrátka šestka, jednoducho Milestone.

Skôr ako sa presunieme za virtuálny volant, pozrime sa, čo všetko na nás čaká. Kariéra, voľná jazda, multiplayer a týždňové výzvy. Poďme od konca. Úlohy typu „zajazdi kolo pod nejaký čas” sú presne tým typom výzvy, ktorú raz skúsite, možno zapnete aj nabudúce, no veľmi skoro na ňu začne sadať prach. Multiplayer je ako vyprahnutá púšť v hre (haha, aha, vtip sa nám podaril) a ak sme na niekoho natrafili, buď to bolo človek na jeden - dva preteky alebo sa odpojil po pár zákrutách, keď sme ho nechali v spätných zrkadlách. Okrem klasického jazdenia tu nájdete aj obdobu naháňačky, kde sa snažíte držať čo najdlhšie kráľovskú korunu či pretekársku verziu capture the flag. Inak nič, žiadne rebríčky, žiadne súťaže. Voľná hra je voľná hra a keby tu nebola, ani by si to nik nevšimol spoločne s pretekmi na čas, na ktorý sme aj zabudli, lebo sme väčšinu času trávili v režime kariéry.

A to je teda bomba. Hirošima. Ironicky. Televízna súťaž Off-road Masters svojou plytkosťou sekunduje Hotelu Paradise (či ako sa ten výplach volal). Drsní jazdci hádžu pózy a vo forme bossov ich musíte zdolať v sérii pretekov. Či už je to zarastený pán v šiltovke, alebo ázijský jazdec pozerajúci do objektívu bez akejkoľvek mimiky a zatínajúci päste, ide o zostavu, z ktorej sme sa - áno, je to škaredé a hnusné - rehotali ako už dávno nie. Najprv však zbierate hviezdičky v celkovo 15 epizódach, pričom každá je zložená z niekoľkých pretekov. Skrátka tradičný koncept odomykania nových možností. Slabú úroveň nápadu s televíznou šou potvrdzuje moderátor, ktorý vám pred jednotlivými pretekmi povie zopár tuctových fráz, z ktorých si však skôr cvrknete akoby vás mali do niečoho motivovať.

Teraz to najdôležitejšie: ako sa to hrá a ovláda. Musíte pristúpiť na to, že Gravel je arkáda, ale veď logo vývojárov ste na krabici predsa neprehliadli. Jazdný model ctí instantnú zábavnosť, vozidlá akcelerujú ako o dušu, zákruty vyberáte šmykom, brzdiť treba len jemne. Chce to cvik, no akoby tomu niečo chýbalo. Neustále sme mali pocit, že nemáme úplne všetko pod kontrolou, za čo môže aj fyzikálny model. Niekedy sme po nabehnutí na malý kopček spravili salto mortale, inokedy zas okamžite zastavili o triesku z dreveného plotu. Prostredie je zničiteľné len v minimálnych prípadoch (bariéry), poškodenie je po vizuálnej stránke chabé a vozidlám akoby chýbala hmotnosť. Niežeby vyslovene plávali po trati, no pádlo už majú v rukách. Je jedno či jazdíte po blate, tráve, alebo piesku, kĺže to stále rovnako. Jediný rozdiel sme zaznamenali na povrchu tratí pretekov, ktoré boli vyslovene o tom, že tu sa to bude kĺzať ako sviňa a zákrutu nevyberiete inak, než s vyplazeným jazykom a nakláňaním sa na gauči.

Ale dobre, hodíme to za hlavu, je to predsa len arkáda a gamepad môže chytiť do rúk každý a hrať. To podstatné však je, že nám často chýbal potrebný pocit z rýchlosti. Ale tešili sme sa na otvorené trate s aspoň troškou voľnosti. Nič také, buď jazdíte na checkpointy, alebo vás hra otočí a navedie na správny kurz, aby ste nebodaj nechodili niekam, kde sú len kulisy. Niekedy sú síce pasáže, kedy máte výbeh pomerne široký, dokonca sa trať vetví a vy môžete ísť naľavo alebo vpravo, no nemajte strach, je to len malá odbočka, o chvíľu sa znovu tlačíte všetci blatník pri blatníku. Je úplne jedno, či je to checkpoint race, vyraďovačka, alebo máte tu štart a tam cieľ. Z klasickej trasy nevybočíte, alternatívnych ciest, nie len pár vetvení, máte presne nula celá nula.

Vrcholom frustrujúceho besnenia je Smash Up. Nápad je dobrý: musíte prejsť cez zelené šípky na ukazovateľoch. Fajn, no nie? No nie a dáme to jedným dychom: ukazovatele sú pomerne malé, vždy ich je vedľa seba niekoľko, pričom väčšina býva červených (tie vás výrazne spomalia, takmer zastavia) a generujú sa pomaly a náhodne, až po prejdení aktuálneho, takže vidíte, ako sa točia v diaľke, je tma, aj napriek zapnutým svetlám prd vidíte a ono sa to zatočilo tak, že toto teda nie je vôbec ideálna trajektória a nemáte šancu to spraviť. A hentam za zákrutou je už nový so zelenou na vonkajšej strane, veď prečo nie, tak to dáte na štýl dôchodcu, na jednotke, pot sa z vás leje, na víťaza strácate desiatky sekúnd, poriadne tomu konečne vytnete a tu je hneď ďalšia zostava a zelená šípka je na úplne opačnom konci trate ako idete vy. To skrátka nevytočíte, míňate aj celú tabuľu, za čo vás hra pokarhá, reštartuje vozidlo pred ukazovateľ, čím prídete o drahocenné sekundy, no keďže ste v amoku, netrafíte ani tú zelenú šípku pred vami, ale zastaví vás červené x. Hádžete ovládač niekam preč a začínate usedavo plakať. Nám sa to, samozrejme, nestalo. Ale prísť na prvom mieste? Pche, to tiež ani raz. A bolo to jedným dychom.

Keby teda aspoň tá grafika za niečo stála, bolo by to za sedem, že sa na to dobre pozerá a je to arkáda, tak to predsa chytí každého. Len to, že niekto mal k dispozícii Unreal Engine 4, ešte neznamená zázrak na počkanie. Niežeby to bolo až také zlé, pozerať sa na to dá, ale je to skôr šedý priemer. Krajina ako taká je vytvorená bez výraznejších momentiek, špecifických miest, ktoré by sa vám vryli do pamäti a aj tie zaujímavejšie veľmi rýchlo vystrieda nevýrazná zlátanina. Občas sa ukážu bugy (ostatní jazdci zmiznú z mapy, hra vás diskvalifikuje nezávisle od vášho umiestnenia v cieli), občas fyzika zahapruje, ale to sa stáva. Technické spracovanie je rovnaké ako dizajn tratí - úplne nevýrazné. Bez štipky pohlcujúcej atmosféry. Textúry sú priemerné, efekty dažďa statické, sneh ako z čias prvej Voodoo a hoci sa blato a kadejaký bordel postupne lepí na auto, modely sú slabšie, ostatné efekty minimálne a aj tie stopy od kolies sú len textúrou bez vplyvu na jazdný model. Hudba je rocková, bez textov, úrovňou prekonáva aj Twinsky. Kto toto nahral, mal by si dovtedy trieskať gitaru o hlavu, až by sa z tohto predstavenia Cobain v hrobe obracal a potom kúpiť novú a postup opakovať.