Každý týždeň si prezriem zoznam toho, čo je nové na Nintendo eShope pre Switch. Aktuálne sme v situácii, kedy to ani trochu nepripomína éru Wii U a ani 3DS. Tých hier tam každý týždeň vychádza veľa a už to začína byť trošku neprehľadné, pričom to viac pripomína Steam či PSN. Je to digitálny trh, ktorý rapídne rastie a chce sa tam presadiť aj väčšie množstvo menej kvalitných hier, no aj titulov, o ktorých by ste možno na prvý pohľad nepovedali, že vedia osloviť. Mnoho z nich má jednu zásadnú spoločnú črtu - je to port z PC, iných konzol, či dokonca z mobilov, ktorý niečo upravil, prekopal a pridal, aby mohol pozmeniť názov a tváriť sa exkluzívne.

To je aj prípad hry World Conqueror X, ktorá má svoje korene v pomerne známej mobilnej sérii, ktorá funguje už roky a aj keď je to nová a samostatná hra, ktorá využíva Switch a jeho možnosti, mobilné korene je v nej badať prakticky neustále. Aj preto, pochopiteľne, nemá také ambície, ako napríklad Hearts of Iron séria, ktorá na letmý pohľad môže vyzerať podobne, no to neznamená, že by ste sa s touto vojnovou stratégiou nebavili. A nie je to len nedostatkom grand stratégií na konzolách.

World Conqueror X je titul, ktorý sa pohybuje na tenkej hranici medzi historickou vernosťou a „fan-fiction“, pričom sa nakláňa na strany podľa toho, do ktorého z jej dvoch herných režimov sa pustíte. V zásade ale platí, že je to historická vojnová stratégia, ktorá vás chce previesť bitkami 2. svetovej vojny v koži oboch bojujúcich strán a na prakticky všetkých frontoch. Možno aj preto, že najstrašnejší konflikt v dejinách ľudstva nepotrebuje žiadne uvedenie, nenájdete ani tu žiadne intro a celkovo je prezentácia v hre minimalistická. No hneď veľmi dobre viete, čo môžete v ktorom režime očakávať.

Je tu v prvom rade kampaň a tá stavia na historickej vernosti, pričom v nej zažijete známe a aj menej známe boje za Spojencov a aj nacistov a to ako v Európe, tak aj v Pacifiku. Kým sa  však do nej pustíte, musíte absolvovať tutoriál, ktorý vás prevedie základnými mechanikami. Naučíte sa ťahy, ktorými v hre presúvate jednotky po mape a tiež útočíte. Naučíte sa základy hernej ekonomiky. No a nakoniec vám hra predstaví aj generálov, pričom nechýba možnosť vyvinúť atómovú bombu a zhodiť ju na nepriateľov, aj keď vieme, že počas skutočnej vojny to bežné nebolo. Všetko toto ale môžete využiť v určitých bodoch.

Reč čísiel je tu pomerne jednoznačná - dve strany, prakticky dve kampane za každú z nich a 40 misií (pacifická časť je trochu kratšia). To nie je práve málo a keďže niektoré misie sú dlhšie a ciele sa v nich postupne vyvíjajú a menia, s hrou dokážete stráviť pekných pár chvíľ len v tomto režime. Asi vás ani neprekvapí, že na strane Nemecka začínate hru napadnutím Poľska. Na strane Spojencov je to zas o rok neskôr, no nemenej intenzívne – Dunkirkom. Blirzkrieg a Dunkirk zároveň predstavujú dva rozdielne typy misií, takže vám hra hneď od začiatku začne dávkovať svoju variabilitu. V kampani pokračujete chronologicky, no čo sa týka strán, tie si meníte podľa vlastnej vôle. Ak ste sa napríklad zasekli na nemeckej bitke a nedarí sa vám ju zdolať, na druhej strane sa možno pohnete lepšie a získate tým aj nejaké zdroje.

Herná mapa je zložená zo šesťuholníkových políčok, po ktorých sa pohybujú jednotky, no zároveň sú tu aj polia, ktoré reprezentujú mestá, prístavy, no tiež bunkre, míny a iné. Nie je to úplne presné, ale je to v prvom rade hra. Vaše jednotky majú určitý rozsah, v ktorom sa po mape môžu pohybovať a tiež vzdialenosť, v rámci ktorej už na nepriateľa dokážu zaútočiť, pričom platí, že pechota a tanky musia byť hneď pri nepriateľovi, s artilériou však už dokážete páliť z väčšej vzdialenosti a to isté platí aj pre lode, ktoré sa však pohybujú len po vode. Aj jednotky zo zeme sa dokážu plaviť a útočiť na vode, len ich tam musíte presunúť na lodi. Ako však dokážete útočiť vy, tak dokáže útočiť aj súper.

Aj preto si musíte dobre rozmyslieť, či sa s jednou jednotkou vojakov postavíte proti ťažkému tanku. Budete totiž proti obrnenému a silnému vozidlu a navyše hneď vedľa. Dokážete však takto napáchať aspoň iné formy škody. Napríklad nepriateľa obkľúčite a ten, keď vás má z oboch strán, tak stratí morálku. Naopak, ak vaše jednotky dlhodobo dobre bojujú v rámci misie, dostanú povýšenie. Musíte si však strážiť ich život. Ak nejaké stratíte v boji, stále máte možnosť v rámci hernej ekonomiky získať nové, či povolať nejaký typ útoku, no hra vás peniazmi nezasype, skôr naopak. A kým úvod misie je fakticky daný, priebeh je na vás. Na začiatku stačí nepriateľov v okolí zničiť, no ciele sa menia a razom už musíte obsadzovať mestá, či zničiť odpor na mori. Aj tu však treba dávať pozor na limity misie. Bohužiaľ, tu je herný minimalizmus skôr na škodu a určite by ste ocenili zreteľne označené obmedzenia – počet ťahov a podobne. A toto nie je jediný príklad, kedy hra dáva podstatne menej informácií, než potrebujete.

Rovnako ako v hre ťaháte vy, tak ťahá aj AI súper a tiež vaši AI spojenci. Sami totiž ovládate len menšie množstvo jednotiek, no mapa je plná bojov, takže mnoho z nich preberá AI. Tieto ťahy môžete pomaly sledovať, čo pri menších misiách nie je problém, alebo ich zrýchlite. Raz je to pomalé a otravné, druhým spôsobom zas neprehľadné. Našťastie vás hra nikam netlačí a máte čas si popozerať, kam sa jednotky dostali, kde sa bojovalo, ako sú na tom mestá a podobne. Bohužiaľ, hra zle informuje aj o jednotlivých možnostiach a mnoho vecí sa učíte za behu sami, lebo vám to nevie zrozumiteľne podať. Zložitejšie misie tak môžete opakovať. Buď ich na prvý pokus nedáte vôbec, alebo nebudete spokojní s výsledkom, od ktorého sa odvíjajú odmeny pre vás.

Toto je žáner, ktorý je celý o číslach a je trošku škoda, že vám ich hra nevie podať, keď ich potrebujete. Dokonca na začiatku hrania ani nemáte dobrú predstavu, čo sa stane, ak v meste vybudujete nejakú stavbu, aký účinok môže mať letecký útok na nejakého nepriateľa, či je aktuálne takýto útok možný. To sú veci, ktoré sa časom naučíte a mnohé z nich aj zlepšíte na svojom veliteľstve, ale je to škoda. Veliteľstvo je oddelené od režimov a za peniaze a medaily si v ňom vylepšujete jednotky v technologickom strome (silu zbraní, dolet...) a hlavne regrutujete generálov.

Generáli sú samostatnou súčasťou strategickej zložky hry, keďže sú historicky presní a dokážu pekne podporiť vaše jednotky, ak ich správne použijete. Ponuka generálov je naozaj rozsiahla a pestrá za mnoho armád, aj keď používať ich môžete naozaj rôzne, aj bez ohľadu na národ. Nie však bez ohľadu na zameranie. Yamamoto tak patrí na more, MacArthur zase k pechote ako kvalitný odborník na tanky. Ich štatistiky si viete pozrieť v samostatnej tabuľke, nie priamo pri ich nasadzovaní v misii, čo je taktiež trochu škoda. Jasne ale vidíte, kde sú ich silné a slabé stránky. Ak ich použijete nevhodne, je to len plytvanie. Navyše na nich treba šetriť a počet možných nasadení v misii je obmedzený, takže si nezaspamujete každú jednotku generálom.

Keď už historickú kampaň zvládnete, čaká tu na vás Conquest režim, v ktorom najskôr začínate v roku 1939, no neskôr si odomknete aj možnosť začať hrať vo svete na úrovni roku 1943. Ako už hovorí názov, tu je vašou úlohou dobyť svet so svojimi spojencami. Úvodný stav je historicky verný, no potom je to už tá „fan-fiction“. Tento režim je však podstatne náročnejší. Máte tu veľmi obmedzené možnosti diplomacie (finančná pomoc, či vypovedanie vojny) a prakticky každý z viac ako 20 národov je rozdielny a za každý sa aj inak hrá. Navyše súboj prebieha naraz na celom svete a ťahá každý národ.

Takže sa to vie pekne vliecť, ak chcete mať o hre čo najlepší prehľad. Navyše ak hráte napríklad za Spojené kráľovstvo, máte na starosti hromadu jednotiek po celom svete a zložitejšie sa v tom orientuje. Tak skúsite niečo jednoduchšie, napríklad Poľsko v roku 1939. No ak si nedáte pozor, Nemecko vami prebehne ako ničivý vír Poľskom v 2. svetovej. Je relatívne ťažké nájsť si ten správny štartovací bod, aby toho na vás nebolo veľa, ale zároveň nechcete byť ľahkou korisťou pre najbližšieho agresora. Aj tak je ale tento režim pekným rozšírením už tak slušnej porcie obsahu, ktorý tu nájdete. Píšete si v ňom vlastný priebeh vojny, ibaže tých niekoľko prvých pokusov asi nedopadne dobre. Čo sa týka národov v tomto režime, našincov veľmi zamrzí, že tam nie je Československo.