Starneme. Menia sa naše názory, životné postoje, priority, inak na nás vplýva okolie. Možno sa už nedáme tak stiahnuť davom okolo nás, máme tiež iné očakávania a čo by sme v minulosti zbožňovali až za hrob, to nás dnes už necháva chladnými. Ak ste dlhšie hráčmi, mohli ste si všimnúť tiež to, že spolu s nami dospievajú aj herné série, ktorých autori si uvedomujú, že už nie je dosť to, čo kedysi bohato stačilo. Kedysi sme boli šťastí, keď sme mohli bezhlavo preliať hektolitre krvi. Dnes to vnímame inak a chceme viac, čo musia hry reflektovať. Vždy je tu však niekoľko rôznych častí publika a je len na tvorcoch, komu sa rozhodnú zapáčiť.

Nový God of War je pokračovaním aj rebootom zároveň. Nadväzuje na príbeh známeho hromotĺka, ktorý sám vykynožil celý panteón, no zároveň funguje samostatne, otvára nové príbehy a to dôležité z minulosti stručne predstaví aj úplne novým hráčom, ktorí doteraz so sériou nemali tú česť. A ja som za to veľmi vďačný. Jednotku som si užil, dvojku som zbožňoval, aj odbočky na PSP boli kvalitné, aj keď veľmi jednoduché a krátke, no kým som sa dostal k trojke, mal som dojem, že hrám stále len to isté a musel som sa do nej nútiť. Mnohých možno sklamem, iných zas poteším. Aj keď nová hra nesie meno známej série, nie je to God of War, ktorý poznáte z minulosti.

Hra spolu s nami dospela, zároveň sa inšpiruje v bohatej konkurencii iných akčných hier, ktoré na trhu existujú 13 rokov po vzniku série. A aby ste to všetko pochopili, stačí sa pozrieť na základnú premisu. Príbehy o krvavej pomste a jednom súboji za druhým, ktoré by sme dnes mohli vnímať ako povrchné, sú preč. To je minulosť, možno poznačená nostalgiou v našich očiach, no v očiach hlavného hrdinu je to niečo, na čo chcel už dávno zabudnúť. Preto je tu. Preto je na mrazivom severe. Chce zabudnúť, vedie nový život a sám dospel do štádia, kedy život nie je o trhaní končatín, ale o zmierení samého so sebou, o rodine, o budúcnosti.

Tušíme, prečo sa tam dostal. Nevieme však, ako sa tam dostal. A ani sa to (zatiaľ) nedozvieme. Do hry však vstupujeme v neľahkej fáze života hlavného hrdinu, kedy musí čeliť niečomu novému. Musí totiž vychovávať syna, ku ktorému má skutočne chladný vzťah. Každý z nich je iný, no spoločne sa musia vydať na zložitú cestu a jedine spoločne na nej dokážu prežiť. V niečom môžete badať jasné kontúry s The Last of Us, avšak vo veľkej miere si hra ide vlastnou cestou. Tento vzťah a jeho budovanie je v jej jadre. A taktiež je to to, čo vás pri nej bude držať. Začiatok je v hre jasne daný a asi tušíte, že to neskončí zle, no púť plná súbojov a prekážok je vlastne akousi alegóriou búrlivého vzťahu otca so synom. Ibaže ju vy hráte a postavy ju prežívajú, no všetko, čo sa tu udeje, sa udeje kvôli posunu tohto vzťahu istým smerom.

Možno sklamem ďalších, ale ak čakáte, že Kratos časom nadviaže tam, kde skončil v antickom Grécku, ste tu na zlej adrese. Panteón padol, ale výprava na Asgard sa nechystá (aspoň zatiaľ nie). Hra pôsobí komornejšie, aj keď je väčšia ako všetky predchádzajúce. Je skutočne o intímnom vzťahu dvoch postáv, z ktorých obe sa ocitajú vo svete, ktorému nerozumejú. Je to Kratos, pre ktorého je aj po toľkých rokoch sever stále cudzí. A je tu jeho syn Atreus, pre ktorého je cudzí svet dospelých, závažných rozhodnutí, no tiež svet bohov. O súboje tu síce núdza nebude, no nedočkáte sa takých, v aké pravdepodobne dúfate.

Severskú mytológiu autori pojali svojsky, čo puristov nepoteší. Ohýbajú si ju totiž viac ako Marvel v komiksoch, no zároveň na ňu nazerajú v celej jej šírke a kráse. Hrdinovia tu však nie sú hrdinami, bohovia sú zlí a závistliví a hlavne pôvod jednej postavy vás v závere dostane. No práve jej naozaj široký záber a detailné (aj keď svojské) spracovanie sú veci, v ktorých si vás hra dokáže získať. Nechýba Yggdrasil, most do deviatich svetov (aj keď ich tu všetky nenájdete), svojsky (ale skvele) spracovaní trpaslíci a severské monštrá s pestrou ponukou trolov na čele. A títo vám na rozdiel od tých internetových dajú raz za čas slušne zabrať.

Nový God of War je v zásade veľmi dlhým ponaučením o tom, že s veľkou silou prichádza aj veľká zodpovednosť. Toto jednoduché posolstvo hra rozpráva behom nejakých 35 hodín. Desať hodín si pridajte či uberte podľa toho, akým štýlom sa do nej pustíte. Nie je to však sekačka, na akú ste zo série zvyknutí. Zároveň to nie je ani otvorený svet. V tejto oblasti pripomína Uncharted 4. V zásade je hra väčšinu času dosť lineárna, nedokážete ani len poskočiť, aby ste preskočili na zemi ležiaci peň a vydali sa niekam inam. Ponúka však mnoho odbočiek, kam sa môžete vydať hľadať poklady, loviť nové monštrá, či tam nájsť smrť. A podobne ako Madagaskar v Uncharted aj tu je jedna väčšia otvorená lokalita, ktorá ponúka viac priestoru na skúmanie. Ibaže tu sa plavíte v člne a čakajú na vás aj reálne vedľajšie úlohy.

Vaša zvedavosť vás, prirodzene, navedie na rôzne bočné uličky, kde na vás zväčša čaká hlavne truhlica s pokladom. Od istej časti hry sa vám však tých ciest otvorí viac a spolu s nimi aj rôzne vedľajšie úlohy. Postavy vám navyše neraz pripomenú, že síce pred vami je hlavná úloha, no dokážete si nájsť čas aj na skúmanie. Toho vedľajšieho obsahu je tu veľa, na ďalšie dlhé hodiny, a niektoré jeho porcie sú naozaj zaujímavé. Iné sú zas typické fetch questy – choď tam a dones to, lenže tu sú okorenené poriadnou dávkou zabíjania monštier. Draky a valkýry sú ale obsahom, ktorý sa oplatí odložiť si aj po dohraní hlavného príbehu a vďaka nim sa do hry budete vracať. Len backtracking vám bude liezť krkom. Užijete si ho dosť v hlavnej príbehovej línii, spolu s vedľajšími úlohami je to duplom. Dokonca je tu jedna pasáž, kde sa blížite k vyriešeniu jedného hlavného zadania, idete tam, kam vás posiela hra, ale až vtedy si jedna z postáv spomenie, že ešte nemôžete a opakuje sa vaša cesta tam a naspäť.

Na svojej púti totiž nielen prejdete rôzne časti niekoľkých svetov, ale tiež narazíte na niekoľko podivných, no zaujímavých postavičiek. A práve týchto pár postavičiek vás nebude chcieť hneď zabiť. Práve naopak, posunú ďalej dej. A dokonca vám aj pomôžu. Dvojica trpaslíkov je tu v úlohe odľahčujúceho humorného elementu, no tiež vám dokážu vyrábať a vylepšovať výzbroj a výstroj, pričom to isté platí pre Atreove vybavenie. Aj v tejto oblasti totiž hra výrazne vybočila z koľají položených predchodcami.

Kratos síce zostarol, no sily má stále na rozdávanie. Jeho hlavnou zbraňou je teraz špeciálna ľadová sekera, ktorá sa mu navyše vždy vráti presne do rúk ako legendárny Mjolnir. K dispozícii máte ľahký aj ťažký útok, ktoré môžete viazať do kombo útokov a taktiež si sekeru vybaviť dvojicou špeciálnych útokov. Bojovať môžete (a občas aj musíte) tiež bez nej, svojimi päsťami. A vhod padne tiež štít, ktorý môžete uchopiť do rúk a blokovať ním údery, no hlavne ich odrážať v správnom momente, čím si otvoríte okno, kedy môžete nekrytému súperovi uštedriť poriadnu ranu.

Osobne však vidím problém v tom, že vás hra pri svojej slušnej dĺžke dlho nechá na rovnakej úrovni, čo sa týka zbraní. Sekera nebude vašou jedinou, nájdete tu ešte jednu, ktorá otvorí nové možnosti, no aj napriek vylepšeniam a novým útokom budete občas cítiť, že stagnujete. V súbojoch si osvojíte rôzne kombá a získate tiež rôzne útoky, no nakoniec si obľúbite jeden štýl útoku, k tomu dve špeciálky a to budete opakovať až do konca bez zmien, lebo k tomu hra nemotivuje. Nechcete ďalej objavovať jej systém a máte dojem, že v ňom väčšia variabilita chýba. V porovnaní s minulými časťami to je určite pravda. Nekompenzuje to Spartan Rage schopnosť, kedy vypustíte naakumulovaný hnev a aj silným nepriateľom dokážete uštedriť poriadne rany.

Na jednej strane je lepšie, že súbojový systém nie je taký frenetický. Pôsobí viac takticky, realisticky, elegantne. Na druhej strane by ste pri danej dĺžke hry ocenili lepší progres. Paradoxne sa zdá, že sa Atreus v bojoch posunie ďalej ako Kratos a to ho dokážete len privolať na pomoc s jeho lukom, prípadne mu občas aj priamo zadať cieľ, na ktorý má vystreliť. Takto získate výhodu, lebo sa nepriateľ sústredí naňho (nedá sa mu ublížiť), prípadne mu aj šípmi uberie niečo zo života. Hlavne v neskorších fázach ho využijete aj na prekonávanie istých prekážok. Tých je v hre relatívne dosť, spolu s hádankami a puzzle, avšak aj tieto sa podobajú na Uncharted sériu a riešenie máte vždy niekde poruke a nikdy nie je zložité.

Vylepšenia sa pekne odrážajú na vzhľade postáv. Dokonca aj vaša sekera a Atreov luk sa v priebehu hry menia podľa toho, ako vylepšujete jednotlivé ich časti. Oveľa dôležitejšie je však ich funkčné zakomponovanie a aj keď je RPG systém v hre len jednoduchý a všetky schopnosti si odomknete ešte pred prejdením hry, rozhodne pridáva na jej celkovej hĺbke. Aj keď sa vlastnosti postavy delia do niekoľkých atribútov, je to hlavne sila, na ktorej si zlepšenia všimnete najviac. Môžete si tiež pomôcť zvýšenou rezistenciou voči určitým útokom a runami. A niekedy to naozaj bude treba. Pri hraní narazíte na nepriateľov, ktorí vás dokážu dať dole jednou ranou, takže sa na nich treba poriadne pripraviť.

Súbojov s gigantickými nepriateľmi sa tu prakticky nedočkáte a aj čo sa týka trolov, autori trošku zavádzali pred vydaním. Hovorili, že každý je iný a na každého budete musieť prísť s inou taktikou. Iní sú, líšia sa napríklad elementmi, ale taktika platí na všetkých rovnaká. Celkovo je nepriateľov neraz jednoduché exploitovať, zaseknúť o niečo, prípadne sa zbraňami viete (a aj oni) zaháňať občas aj cez objekty. Taktiež nebola úplne pravda to, že sa v hre neobjavia QTE. Dlho to tak naozaj vyzerá – nepoužívate ich v súbojoch, pri otváraní dverí, pri otváraní truhlíc. Nakoniec sa tu ale objavia a nebude málo tých situácií, keď dáte palcu pri stláčaní krúžku zabrať.

Nový God of War robí mnoho vecí lepšie ako predchodcovia. Jednou z nich je kvalita prezentácie, kde predchádzajúce hry v porovnaní s novou vyznievajú až béčkovo. Na nejakú filmovú nôtu sa tu môže hrať len v prípade QTE a prestrihových scén (in-game), aj bez toho ale prezentácia ide prvú ligu. Práca s kamerou  je skvelá, rovnako aj dojem zo súbojov. Celá hra pôsobí ako jeden nekonečne dlhý kontinuálny záber bez strihov, loadingov a ani kontrolu vám hra z rúk neberie až tak často, aby vám to začalo prekážať. Čerešničkou na torte je možnosť nastaviť si minimalistický HUD, aby ste sa do hry mohli ponoriť bez toho, aby vás vyrušovali ukazovatele na displeji.