Nadviazať na fenomenálneho predchodcu Ni no Kuni nie je ľahké z viacerých dôvodov. Je za tým aj láska k prvému dielu, ktorý sme objavili so Spacejunkerom, bývalým šéfredaktorom Sectoru, na Tokyo Games Show 2009. Do hry sme sa okamžite zamilovali a pamätám sa, ako som si tri razy vystál rad na DS verziu (bola, pochopiteľne, celá v japončine), aby som sa v nej dostal o kúsok ďalej a pochopil jej fungovanie. O rok neskôr na TGS 2010 sa už prezentovala aj PS3 verzia s inou časťou dema (súboje), už som začal chápať, ako funguje objavovanie sveta a ťahový systém súbojov s pomocníkmi. Nastali dlhé roky čakania – DS verzia sa sem nedostala, až PS3 titul v januári 2013.

Ni no Kuni nebola obyčajná JRPG. Mohla za to konštelácia všetkých japonských faktorov a spojenie najkreatívnejších vizionárov zo štúdií Level 5 a Ghibli. Jedni dodali parádnu hrateľnosť, druhí do hry vtisli nezameniteľný vizuál a navyše si zavolali majstra Joea Hisaishiho, aby doplnil chytľavú hudbu. A hra mala parádnych vedľajších hrdinov, citlivé momenty a kúzelné kráľovstvo.

Dvojka sa odohráva v rovnakom svete, ale o stovky rokov neskôr, čím autori šikovne vyriešili fakt, že prvý diel všetci nehrali. Znalcom môžu byť povedomé isté lokality a atmosféra, inak sa obe skupiny hráčov púšťajú do novinky s rovnakou vervou. Veteráni sa budú snažiť porovnávať, ale v nadväznosti veľa nenájdu a prvky sú odlišné: príbeh, svet, súbojový systém či novinky ako budovanie kráľovstva.

Ding Dong Dell nedávno prišlo o panovníka – zomrel na chorobu. Trón má hneď prevziať jeho syn Evan, no mladík sa dočká nečakaného komplotu: dvorný radca sa zmocní vladárstva a v deň korunovácie sa chce chlapca zbaviť. Našťastie sa z nášho sveta dostáva do magického prezident Roland, stane sa jeho verným spoločníkom a poskytne mu vedomosti na záchranu a neskôr budovanie vlastnej ríše. V tejto magickej zemi sa mačkovité tvory Grimalkin a myšacie Mousekin príliš nemusia a teraz pocítili šancu tí druhí. Evan sa nechce vzdať práva vládnuť, vydá sa na cestu, aby získal mýtického ochrancu a postupne nájde partiu spoločníkov ochotných pomôcť.

Spočiatku sa to nezdá, ale Roland, spojivo medzi dvomi svetmi, sa ukáže byť sympatickým mentorom slabšieho Evana. Ostatné postavy sa objavujú pre zábavu, ale aj ich motivácie sú solídne a vytvára sa dobrá partia. Nie epická ako v top JRPG, kde si obľúbite každú postavu, vyrovnaná a s výraznými členmi. Samotný dej pripomína klasickú JRPG rozprávku a hoci nechce vždy vyraziť dych, má zopár dobrých momentov. Bol prvý diel lepší? Asi áno a najmä prepojenie dvoch svetov. Ak hľadáte nového Drippyho, taká legenda sa tentokrát nepodarila. Avšak pár sympaťákov dorazilo...

Vďaka Evanovi a jeho príbehu sa vydáme do pestrých zákutí. Svet je nádherne vykreslený a je radosť objavovať rôzne rasy dávkované postupne aj vďaka inklúzii niektorých členov v partii. Svetová mapa je úchvatná a rýchlo zistíte, ako sa orientovať. Partia pobehuje v malej podobe, v takzvanej chibi grafike (zmenšené postavičky), čo umocní rozprávkový pocit a otvárate si časti, ktoré získavajú názvy. Niekde trónia draky na 50. leveli, inde sú slabučkí nepriatelia, do ktorých sa dá hneď pustiť (hra sa presunie na súbojovú obrazovku) alebo vyštartujú oni po vás - výška levelu rozhoduje. Čím dlhšie sa hýbete na mape, tým viac zákutí či malých jaskýň nájdete. Niektoré sa spočiatku nedajú využiť, ale minimálne truhlice otvárate jedna radosť, grindovať môžete okamžite (je na vás povedať si, či povýšite partiu o level-dva,či idete za cieľom). Tým, že sa nepriatelia obnovujú rýchlo a predmety po každom súboji, sa môžete uštvať prakticky od začiatku. Na mape viete nájsť potrebné lokality a minimapa v pravom hornom rohu je efektívna. Rýchlo sa naučíte, že medzi miestami fungujú teleporty a vychutnávači ciest si obľúbia člny i vzducholode.

Lepšie pôsobia mnohé lokality, ako kaňony, jaskyne či priesmyky, kde funguje trošku iný princíp. Viac sa rozpráva, nasadzujú sa predelové scény a najmä do súbojov chodíte okamžite, iba sa ohraničí pľac, kde sa bojuje, aby ste nemuseli zdrhnúť (dá sa, ak na hranici podržíte tlačidlo). Plynulý systém má výhodu a zároveň sa tu nepriatelia neobnovujú, takže môžete vyčistiť lokalitu (výnimkou je načítanie pozície, kedy nabehnú starí známi znova). Jedine v neskorších fázach hry zistíte, že niektoré pasáže sa na seba už viac podobajú a autori zrejme recyklovali existujúce dizajny máp.

Súbojový systém sa razantne zmenil od minulého dielu, takže nikto už nebude vykrikovať, že sa Ni no Kuni sčasti podobá Pokémonom, lebo zbierate pomocníkov a necháte ich spolu s hrdinami bojovať. Pár znalcov JRPG by mohlo namietať, že tu vidí isté spojitosti so sériou Tales... Každopádne, súboje sa odohrávajú v reálnom čase, zvýšila sa celková dynamika a možností je dosť. Ovládate lídra skupiny (prípadne si meníte člena, zvyšok ovláda AI), ktorý má k dispozícii slabý a silný úder, zásah na diaľku i paletu kúzel či špeciálnych efektov (vyvolávajú sa cez R2+tlačidlo). Bojujete proti celým tlupám, zameriavanie oponentov funguje spoľahlivo a mastenie prebieha rýchlo. Magické body vás kontrolujú, aby ste nevyužívali len to najsilnejšie a existoval balans v boji. Máte tri zbrane súčasne, meníte ich cez jediné tlačidlo a nabíja sa pri nich ukazovateľ tzv. Zing efektu (vďaka nemu sú kúzla silnejšie).

A pár drobných pomocníkov sa predsa nájde: volajú sa Higgledies, dostanete sa k nim po 2 hodinách a ich úlohy sú jasné: podať pomocnú ruku a tým, že reprezentujú istý element, dá sa s nimi taktizovať. So sebou môžete brať štyroch vzácnych (označených menami), no dajú sa tasiť v správnom momente. A opäť sa hlási o slovo prehľadný interface – hoci ikon je na TV veľa, rýchlo viete, čo sa deje a to sa ukazujú aj čísla uberaných HP či predmety. Súboje sú chytľavé aj po hodinách, ibaže sa nimi netreba prejesť pri grindovaní na svetovej mape; dávkujte ich v lokalitách i bludisku.

Samozrejme, hrdinovia silnejú nielen s levelmi, ale aj výbavou. Už samotné zbrane majú vlastnosti, čo sledujete (minimálne útok, obranu, troška mágie) a to sa budete pachtiť za mečmi, strelnými zbraňami či oblečením. A vlastnosťami i kúzlami pre hrdinov. Do tohto koloritu sa v neskoršej časti začne hlásiť aj budovanie kráľovstva, ktoré nie je iba minihrou, ale reálne vplýva na vývoj hrdinov. Čo sa tu podarí vyprodukovať, to sa prejaví aj na výbave hrdinu. Vzniká zaujímavý kolobeh: z úloh si odskočíte do kráľovstva, prinesiete suroviny, zadáte vývoj, na jeho konci je nielen nová armáda či rozpínajúci sa Evermore, ale aj konkrétne kúsky pre hrdinov. A tie potrebujete pre boje v príbehu či vo vedľajších úlohách. Tak vás hra učí, aby ste aktivity v kráľovstve pridali na zoznam plánov. Popri príbehových misiách v 9 kapitolách a viac ako stovke vedľajších čaká séria úloh aj tu – a odmeny sú dostatočne motivujúce. Má to iba jednu chybu – ak chcete zhltnúť príbeh či misie naraz, nie je to úplne možné.

Budovanie kráľovstva je vítanou odbočkou od hnania sa v príbehu i grindu v boji. Kováči kujú zbrane a brnenia, farmári makajú na poli a vyvíjajú sa nové bojové techniky. Rastie vám populácia (ako inak by ste získali vojakov) a peniažky sú vyžadované na ďalšie kroky. Vidno ovocie vašej driny, autori ho využijú pre zakomponovanie malej RTS: na mapkách sa odohrávajú ťaženia ako v poriadnej stratégii, beriete vlastné jednotky a určujete taktiku v boji s nepriateľskými. Prosté pokyny a nejednu náhodu zvládnu i zarytí RPG hráči, bitky sú občasným spestrením a ubiehajú rýchlo. Navyše však podčiarkujú atmosféru celého deja: budovanie Evermore je tŕňom v oku ostatných frakcií, preto sa dá nátlak na Evana a jeho ríšu čakať a nezachráni ho iba hrdinské putovanie a bojovanie v rozličných končinách.

Ako sledujete, náplň Ni no Kuni II je rôznorodá - príbehové i vedľajšie misie, vlastný grind, budovanie kráľovstva, trošku RTS. Nápadov má veľa, no v druhej polovici dokáže skĺznuť do istého stereotypu. Asi je to dané podobnou náplňou (bočné úlohy sú RPG klasika s vybíjaním mobov či menších bossov, resp. nosením predmetu z jedného bodu inam) alebo zameraním najmä na kvantitu.

Nad tým tróni špičková audiovizuálna produkcia a nezameniteľná atmosféra, ktorá stále motivuje hráčov ísť ďalej. Grafika je náramne podobná prvej časti, hoci vplyv Ghibli štúdia nie je obrovský, stále vyčnieva nad zvyškom japonskej produkcie. Postavy sú nádherne kreslené, aj celá svetová mapa či vybrané lokality. Niekedy len túžite ísť ďalej, aby ste objavili grafiku kaňonu či ulice nového mesta. Inokedy túžite vidieť ďalšiu sekvenciu či dialóg. Tradične odporúčam hrať v japončine s anglickými titulkami, aby vynikla pôvodná produkcia. Je škoda, že všetky dialógy nie sú nahovorené, iba scény a kľúčové rozhovory. No parádnej hudby Joea Hisaishiho je opäť veľa a odviedol skvelý kus roboty, ktorý mieša známe hudobné motívy s kopou nových. Občas je slasť iba putovať, započúvať sa a ešte viac natrčiť uši pri vygradovaných scénach.

Ni no Kuni II má náročnú úlohu - nadviazať na svojho predchodcu, no úlohy sa zhostil dôstojne. Vydobyl si chvályhodný pobyt v pestrom kráľovstve, ktoré má čo ponúknuť: príbeh, otvorený svet na prieskum, chytľavý súbojový systém, kopu misií a unikátnu atmosféru. Akoby ani nemusel mať číslovku v názve – náplň je v mnohých smeroch odlišná, inak sa bojuje a novinky ako budovanie kráľovstva obohatili bežnú JRPG náplň. Je cítiť, že niekoľko odkladov hre pomohlo. Na to, aby sa stala etalónom žánru, by potrebovala asi ďalší rok-dva (no čakanie by už bolo neznesiteľné). Takto je to výborná RPG, ktorá žije v tieni predchodcu – stále je nad väčšinou japonskej produkcie a predstavuje malý unikát v žánri.