Najnovší diel Yakuzy sa snaží o cieľ, aký sa vidí vo videohrách zriedka. Chce ukončiť éru jedného herného hrdinu, s ktorým sme strávili viac ako dekádu. Videohry známe nekonečnými pokračovaniami (a ešte jedným dielom a ešte...) nie sú zvyknuté doraziť do cieľa ako napríklad filmové trilógie či adaptácie knižných sérií. SEGA rozhodla, že prišiel čas urobiť hrubú čiaru za sympatickým chlapíkom Kazuma Kiryu a dať mu šancu ísť do dôchodku. To, že pritom ešte zažije mocný mafiánsky epos a rozvíri dejové možnosti série do nevídaných úrovní, je iba veľké plus pre verných fanúšikov.

Snažím sa predstaviť si hráča, ktorý o sérii nikdy nepočul a chcel by začať hrať až teraz. Je to asi také, akoby išiel na posledných Avengers a načítal si pár článkov, respektíve skúsil opáčiť posledný diel Harryho Pottera v kine po tom, čo minulých sedem dielov zhltol doma na Blu-Ray. Autori mysleli aj na takýchto hráčov,  respektíve využili šancu podať fanúšikom šikovnú retrospektívu: v menu nájdete predchádzajúce diely v krátkom textovo-obrazovom zhrnutí, aby ste si osviežili udalosti a mohli sa pustiť do hrania. Je to teoreticky šanca pre nováčikov pochopiť, čo sa doteraz stalo, ale, prosím vás, radšej si zahrajte pár dielov.

Gradujúci dej prakticky pokračuje tam, kde skončila päťka. Kiryu krváca po fatálnej bitke na nádvorí, Haruka v Tokyo Dome oznamuje koniec kariéry a odhalí puto s členom Yakuzy. Ako sa najlepšie dá nadviazať na také šokujúce momenty? Zacengala spravodlivosť, pár chlapíkov putovalo do lochu a medzi nimi Kazuma Kiryu, ktorý zvážil, že práve zmiznutie z centra pozornosti na pár rokov by mohlo upokojiť situáciu: Haruka a deti v sirotinci budú v bezpečí, klany sa môžu handrkovať aj bez neho a keď sa vráti, všetko bude inak.

Lenže Haruka sa zo sirotinca rozhodne odísť kvôli nepríjemnej publicite a možnému ohrozeniu ostatných. A keď sa Kazuma dostane von z väzenia, nenájde ju ani v Okinawe a vyšetrovanie v Kamurocho ho vedie k nečakanému momentu – Haruka leží v kóme, má syna, o ktorého sa treba starať a navyše sa situácia zmenila. Pred pol rokom vzbĺkla Malá Ázia, Tojo Clan ohrozujú čínske triády a na japonských ostrovoch sa rozpína aj kórejská mafia. Kazuma Kiryu sa ešte raz zapletá do vnútorných bojov o moc a popritom stále zvažuje, ako z tohto koloritu vyskočiť.

Samozrejme, chápem úplne všetkých fanúšikov a ich maximálne vybičované očakávania vedúce do vyústenia príbehu a odpovede na finálnu otázku, ako sa to celé skončí. Ako môže Dragon of Dojima odísť z ekosystému mafie??? Prirodzene, nemôžem vám odpovedať v recenzii, no dá sa konštatovať, že japonskí scenáristi zvolili veľmi dobrý, uveriteľný spôsob a emotívny záver po siedmich hrách. Na pleciach tvorcov bola obrovská zodpovednosť, no zhostili sa jej výborne. Doručili nielen epický finiš, ale celá zápletka i vývoj šiesteho dielu patria medzi mimoriadne vysoké počiny v histórii. Yakuzu 6 sa oplatí hrať plnými dúškami, no nezabúdajte si užiť celé Kamurocho a kopec príbehov i minihier.

Prvú polhodinu dostávate hutný dej plný medziscén, odskočíte si do Okinawy, no návrat do známeho Kamurocho je otázkou času. Yakuza 6 je venovaná jedinej postave – hráte iba za Kazuma Kiryu a hoci sa objaví aj pár starých známych, hrateľní nebudú. Je to veľké plus a slúži ku cti gradácii postavy. Na prieskum sa núka Kamurocho (sčasti oklieštené o niektoré časti, inak je všetko na mieste, vrátane Club Sega či známych barov) a novou lokalitou je prímorské mestečko Onomichi v prefektúre Hiroshima.

Osvedčené Tokio nesklame, no druhá destinácia mimoriadne dýcha životom, novými postavami, tu sa objaví aj očakávaný borec Takeshi Kitano v úlohe vplyvného chlapíka. Atmosféra i dejové nitky majú odlišné vyznenie, ale nemenej kvalitné ako hriešne ihrisko mafie v srdci metropoly. Objavovať celé Onomichi je plezír, aký sa nevidel v každej časti série a núka parádny kontrast k aglomerácii Tokia. Výborne napísaný dej mení lokality a umožní vám ponoriť sa do komplotu zúčastnených strán. Čínske triády i kórejská mafia sú výborným obohatením strany zloduchov a majú pamätné postavy i súboje.

Náplň sa tradične delí medzi príbehové misie, vedľajšie línie a napokon voľný čas trávený po svojom. Príbehové misie sú špičkové, striedajú strih parádnych scén, posúvajú postavy ďalej a majú ikonické momenty. Jednotlivé kapitoly postupne hltáte a neraz máte problém od nich odbočiť, lebo sú skvostne napísané a túžite odhaliť koniec čo najskôr. Lenže trpezlivosť sa vypláca - tých 51 vedľajších príbehov (tzv. substories) má nemálo pamätných momentov, niektoré sa miešajú do minulosti známych postáv či miest, iné slúžia ako milé odbočky, ktoré riešia nešťastné postavičky alebo nebezpečnú technológiu. Nápaditosť vedľajším misiám nechýba, hoci vás neraz posielajú tam a hentam, motivuje vás kvalitná náplň. Iste, nejedna z nich vyústi do súboja či naháňačky, ale pár vtipných či melancholických chvíľ príde.

Samozrejme, Kamurocho a sčasti Onomichi obsahuje kopu ďalších aktivít, kde sa môžete realizovať celé hodiny. SEGA tu pripravila celé videohry ako Virtua Fighter či Puyo Puyo, je tu aj mahjong, dá sa chodiť do fitka a trénovať alebo zháňať mačky pre mačaciu kaviareň, ktorej akosi micky zdrhli. Sú tu aj spoločenské podniky, kde čaká šesť hostesiek so spoločenskými konverzáciami. Občas vám stačí aj návšteva baru s dobrým pitím a po uliciach môžete neustále mlátiť zástupcov triády, yakuzy alebo aspoň chuligánov. Jasnou súčasťou koloritu je široký systém „vyžierakov" a reštaurácií, ktoré funkčne dopĺňajú vaše putovanie – jedlo napĺňa váš žalúdok, súčasne pridáva body k vlastnostiam.

Kazuma Kiryu má pripravený výborný systém upgradov a vlastností. Po každej splnenej úlohe alebo súboji (dokonca aj vypitej plechovke Boss z automatu) dostanete body na rozdeľovanie v kategóriach sila, agilita, vitalita, technika (múdrosť) a charizma. V menu (t.j. smartfóne) si vyberáte, či ich meníte za zvýšenie štatistiky, ako je zdravie, útok, obrana či extrémny mód. Alebo sa prepnete na jednotlivé bojové schopnosti, možnosti extrémneho módu (funguje v limitovanom čase a treba si ho aktivovať) či vedľajšie možnosti typu dĺžka alkoholického opojenia. Každá schopnosť potrebuje istý počet bodov v daných kategóriách, vtedy sa rozhodnete, kam svojho Kazuma Kiryu posuniete. Osobne som v prvej kapitole investoval do primárnych štatistík, troška ich zveľadil a potom začal kupovať špeciálne ťahy.

Yakuza 6 sa úspešne vyhýba grindu, lebo každý súboj má istý zmysel a dostaví sa pocit z postupu. Minimálne v tom, že dostanete várku bodov, za ktoré si môžete niečo dopriať alebo zvýšiť atribúty. Smartfón vám navyše povie, koľko možností je aktuálne k dispozícii cez malú ikonu. Súbojový systém je dravý, drsný a hoci nemá viaceré bojové štýly z Yakuzy 0, netreba zúfať, že by ste si neužili jeho možnosti. Naopak, isté zjednodušenie imponuje novým i príležitostným hráčom, lebo sa relatívne rýchlo dostanú do virvaru a rozdávajú údery jedna radosť. Popri základných sa rýchlo učíte kombinácie štyroch-piatich tlačidiel, naučíte sa využívať povaľujúce sa zbrane či okolité predmety (môj favorit je stále rovnaký: šmariť bicykel do troch bitkárov naraz) a postupne sa nabíja extrémny mód. Svetielkuje namodro, prepnete sa doň cez R2, má limitovaný čas, no výrazne väčšiu silu a údery. Oplatí sa počkať a využiť ho vtedy, keď sa máte postaviť silnejšej postave alebo v istom bode príbehu.

Náplň je dostatočne pestrá a sami ju rozkladáte medzi príbehové i vedľajšie misie, kde ešte raz vyniká charakter Kazuma Kiryu. V príbehu sa prejavujú jeho rysy otcovstva, rodičovstva i vzťahu k rodine (čo na chlapa bez rodiny vedúceho sirotinec je veľká vec), ktoré vedú aj k momentom čičíkania drobca či zháňania vody na Sunar. V nepovinných kúskoch sa ukáže jeho podozrievavý vzťah k novým technológiám (smartfóny, drony, AI), čo hra využíva tým, že si ju uložíte v smartfóne, nie v telefónnej v búdke.

Yakuza ostáva autentická, prepracovaná, svojská. Má iný štýl narácie i voľnočasových aktivít ako GTA, no nezameniteľné čaro prechádza aj do audiovizuálnej stránky. Kamurocho je skutočne tou najlepšou autentickou verziou Shinjuku Tokia a do detailov prepracovaný systém života, jedla alebo obyvateľov opakovane oceníte.

Grafika využíva nový engine, čo je cítiť v medziscénach aj detailoch postáv, tvárí či pohybe. Bola by škoda, ak by ho SEGA nevyužívala ďalej, je to parádne vyzerajúci diel. Animácie sú niekoľkominútové, nádherne režírované a postavy výborne hrajú. Japonské hlasy sú najlepšou voľbou pre zachytenie atmosféry a dabing dopĺňa variabilná hudba, ktorá prejde od rocku, J-Pop až po orchestrálne jemné motívy. Je tu niekoľko hodín soundtracku a objavujete ho. Je škoda, že nie je všetko nahovorené, ale veľký bonus je, že všetkých 51 vedľajších misií už núka hlasy v scénach.

Yakuza 6 je rarita na pomery série, po sedmičke hier sa nebojí urobiť hrubú čiaru za hrdinom a dať mu zbohom. Vďaka tomu núka pridanú hodnotu, lebo automaticky vzbudzuje väčšiu zvedavosť i hlbšie emócie. Čaká tu epos na 30 a viac hodín, ktorý chcete zhltnúť a súčasne si ho môžete užiť na dvoch odlišných miestach. Lepší engine, zábavné súboje, kopa aktivít a najmä japonská scenáristika dominujú vo finále. Yakuza 6 asi nie je najlepšou ani najväčšou hrou, ale má čosi nezameniteľné, čo videohry vždy nemajú. Koľko ráz môžete precítiť chvíľu, o ktorej viete, že bude s týmto hrdinom už určite tá finálna?