Mánia zombie titul už našťastie opadla. To neznamená, že by nevychádzali, ale ešte pred pár rokmi ste napríklad nemohli otvoriť stránku na Steame, aby medzi aktuálnymi hrami (v tej dobe to znamenalo obdobie tak 2 týždňov, nie jedného dňa) nebolo hneď niekoľko zombie titulov. Zombíci boli aj tam, kde nemuseli byť. A hráčom to časom začalo liezť hore krkom. Hore krkom to liezlo aj herným novinárom, ktorí tých hier museli hrať neraz naozaj mnoho. Ak nejaký takýto titul prišiel na recenziu, potrhať sme sa oň nešli. Skôr sa hľadal ten jeden, čo na to mal aspoň ako-takú chuť. Stačilo pár rokov a je to inak. Prišli a odišli MOBA hry, survival tituly a teraz tu máme battle royale. Chuť na kvalitné zombie horory je tak späť.

O to viac, ak sa k sľubnému zombie potenciálu primieša aj niečo navyše. Nápad, ktorý hru odlíši od tých ostatných, ktoré tu boli a sú. V prípade nezávislého titulu Garage sa to podarilo. Ten pod vydavateľstvom tinyBuild vytvoril drobný nezávislý tím Zombie Dynamics z Ruska. Zombie akcia je v ich prevedení poriadne krvavá, dynamická, trošku hlúpa, poriadne retro, no tiež veľmi štýlová. A väčšinu z toho môžete nasať už z okolitých screenshotov z hry. Práve tým štýlom sa totiž autori rozhodli hru odlíšiť od ostatných.

Výrazne v prípade hry vychádzajú z béčkovej filmovej estetiky 80. rokov. Či už je to príbehom, vizuálnym spracovaním, vyobrazením násilia, alebo celkovým prevedením, ktoré jasne pripomína VHS éru. Hlavne teda tých kultových bootlegových VHS z vietnamskej tržnice, na ktoré si mnohí z vás možno ešte spomenú. Tie totiž po mnohých pozretiach a aj požičaniach medzi kamarátmi neboli práve najkvalitnejšie – obraz bol zašumený, s pásmi a tu a tam bola nejaká pasáž aj nepozerateľná, lebo obraz už nebol. Všetky tieto prvky nájdete aj v hre a musím povedať, že jej pristanú. Naozaj to má čaro a baví to už len vizuálnym štýlom a odlišnosťou.

Béčková hororová kinematografia minulosti však nepredstavuje jediný vplyv na tému a spracovanie, ktorý sa do nej pretavil. Už pred vydaním autori prišli s trailerom, ktorého názov bol „Bad Trip“. Tým chceli naznačiť, že hra môže byť zábavným zážitkom pre vás, no je zlým tripom pre hlavnú postavu, ktorou je díler drog menom Butch. Ten sa dokonca v priebehu hrania niekoľkokrát oddá rôznym formám drog, čo ovplyvní hrateľnosť a tiež vizuál. Po marihuane sa až tak nezmení, no čakajú na vás aj poriadne farebné a podivne pokrútené pasáže, kde už toho veľa nerozoznáte.

Ako znie aj samotný názov, hra vás zavedie do podzemnej garáže, kde sa prvý raz stretávate s hlavnou postavou. Teda skôr mu musíte pomôcť dostať sa z kufra auta, pričom až časom začnete dostávať indície k tomu, čo v ňom asi robil. Aj keď sa tam nedostal dobrovoľne, môže tejto nešťastnej udalosti vďačiť za to, že ešte žije. Butch síce nevie, čo sa stalo za posledných pár hodín v jeho okolí, no vy už jasne tušíte, čo stojí za blikajúcimi svetlami a krvavými chodbami. A ani to netrvá dlho, kým sa za vašim čerstvým mäsom rozbehne prvý nahnívajúci zombík. Zatiaľ musíte použiť len päste a kopance, aby sa vám nezahryzol do krku, no toto je len začiatok.

Prechádzate prostredím, narážate na ďalších nepriateľov (a poriadne problémy tu vedia napáchať aj potkany), no pred vami sa čoraz viac objavujú aj rôzne prekážky, ktoré môžu zbrzdiť váš postup vpred. Preto padnú vhod zbrane, z ktorých prvá bude sekera. A spolu s ňou sa nielen stupňuje akcia, ale prichádza aj prvý problém, na ktorý sa síce behom hrania dá zvyknúť, no radšej by ste ho tu nemali. Mierenie je trošku nemotorné, ťarbavé. Je pravda, že hra je aj vďaka tomu náročnejšia a pravdepodobne autori chceli, aby Butch nebol v akcii rýchly a presný ako vojak, no už to nekorešponduje s jeho pohybom, kde nájdete aj rýchly úskok.

Práve na zbraniach sa najlepšie odzrkadľuje herný progres. Päste a sekera sú na prvotné strety, prebíjanie sa do skrytých miestností a na občasné šetrenie munície proti slabším nepriateľom v neskorších pasážach. Pištoľ a brokovnica sú už iná káva a vo veľkej časti hry to budú vaše najviac používané zbrane. Brokovnica krásne rozseká aj silnejších nepriateľov pri rane z blízkosti. Pištoľ je slabšia, ale pri ranách do hlavy poslúži veľmi dobre. Časom dostanete do rúk aj revolver, ktorý je pomalý, no so silou to je naopak, takže aj so silnejšími nepriateľmi hravo vymaľujete steny. Uzi je veľmi nepresné, no pri útoku väčšej hordy sa hodí. To isté aj samopaly, ktoré sú presnejšie a silnejšie. Granáty v hre využijete len ojedinele, no elektrické a chemické bomby nájdu svoje uplatnenie.

Akcia je to, čo vás pri hre bude držať. Cítite silu zbraní, aj keď ich tvorí len pár pixelov v retro štýle. Hlavne pri brokovnici si užijete každý presne trafený výstrel. Časom sa naučíte byť presnejší, vhodne nabíjať a hra veľmi dobre vyvažuje počet nábojov, ktorých nikdy nemáte priehrštia, no zároveň (ak hráte s rozumom) vám nikdy nebudú chýbať. Aj preto je trochu sklamaním stealth pasáž hry zhruba v polovici, kde prídete o všetky zbrane a neskôr ich musíte od začiatku zbierať. Hra nie je stavaná na stealth, prakticky len chodíte mimo záber kamier a poza chrbát nepriateľov. Je to len krátka pasáž, ale do hry samotnej sa až tak dobre nehodí.

Naopak skvele sa do nej hodí systém perspektívy. Garage je relatívne tradičný twin-stick shooter, takže všetko vidíte zhora. Avšak vy ako hráč nevidíte úplne všetko. Vidíte len to, čo vidí aj postava svojimi očami. Ak je za rohom nepriateľ, aj keď za ten roh vidíte, toho nepriateľa zbadáte až vtedy, keď aj vaša postava. To platí aj pre tiene, kde sa skrývajú nepriatelia. No a netýka sa to len nepriateľov, ale aj vecí – lekárničiek, nábojov, posilnenia staminy a podobne. Je to ďalšia vec, ktorá z hry robí trochu väčšiu výzvu a celkovo nepatrí medzi najjednoduchšie. Potrápi, ale nefrustruje.

Avšak neskôr sa ukáže aj ďalší problém. Hra v druhej polovici stráca dych. Kým v tej prvej to je pekne krvavý survival horor, kde bojujete proti zombíkom, úplne skvelým nemŕtvym bossom (ľudská stonožka je pre takúto hru skvelý nápad), v druhej polovici už čelíte aj ľuďom a neskôr strojom namiesto hordy nemŕtvych. Hra sa razom nestane zlou, no čakali by ste gradáciu v trochu inom štýle, no tu dostanete skôr obrat s iným štýlom, ktorý sa však už nikam neposunie. Stále zostáva zábavná akcia, stále je v leveloch množstvo secretov a narazíte aj na zaujímavých bossov, no stroje sú väčšia nuda ako zombíci.

Ak ste niekedy v minulosti videli nejaký béčkový zombie film, príbeh pre vás asi nebude veľkým prekvapením. Je však zaujímavo spestrený rozprávaním o Butchovi, o ktorom sa postupne dozvedáte viac. Svet okolo vás je vám sprostredkovaný listami a televíziou, až neskôr sa začnete dozvedať detaily, keď na scénu vstúpi tajomná postava, ktorá vás vtiahne hlbšie. Už to totiž nebude len o snahe utiecť a prežiť. Do diania vstúpi silnejší motív. A autori si zjavne veria, keďže hra síce (trošku predvídateľne) skončí, ale jej príbeh má priestor aj pre pokračovanie, na ktoré už teraz odkazujú.

Obrovskú službu pre celkový dojem a atmosféru robí aj hudba, ktorá je naozaj veľmi dobrá a parádne sa ku hraniu Garage hodí. Aj preto je tu taká radosť postupovať temnými chodbami a maľovať steny krvou pomaly sa rozkladajúcich nepriateľov. Hra má však aj svoje ďalšie nedostatky, kde dosť prekážajú dlhé loadingy. Pri automatickom ukladaní hra navyše trhne. A v tých ostatných aspektoch je to béčko. Avšak poctivé a zábavné béčko, ktoré má svoje zápory, no aj kvality a záleží len na tom, či máte radi jemnú výzvu, krvavú akciu a sympatický horor inšpirovaný dobami, ktoré sú už dávno za nami.