MLB THE SHOW 18 |
MLB THE SHOW 18 |
Hrá tu niekto pravidelne baseballové videohry? Dúfajme - a ak nie, možno je najvhodnejší čas s tým začať. Lebo MLB The Show 18, aktuálny ročník série, ktorá patrí do portfólia Sony od roku 2006, sa mi zdá vynikajúcou hrou. Možno dokonca jedným z najintenzívnejších videoherných zážitkov posledných rokov. Je to hra, ktorú náruživo hrám asi mesiac a neodvážim sa tvrdiť, že som odhalil všetky jej mechanizmy, ba dokonca tri pokusy o jej online hranie v multiplayeri sa nedajú nazvať inak ako čistým fiaskom.
Moja chyba, samozrejme, nikoho iného, baseball ma síce nadchýna, rozumiem jeho pravidlám a vždy, keď sa dá, pozriem si nejaký zápas a ani na chvíľu sa nenudím, ale nemôžem s čistým svedomím tvrdiť, že som priamo fanúšik a už vôbec nie ortodoxný. A kto sa vyberie hrať MLB The Show 18 online, od toho sa také čosi priam očakáva. Lebo na rozdiel napríklad od FIFA, baseball online hráva relatívne málo jeho priaznivcov, také, povedzme, tvrdé jadro, nejakých plus-mínus dvadsať percent všetkých zákazníkov, čo si MLB The Show 18 kúpili. Čo je ale stále dosť ľudí na to, aby som sa mohol považovať za toho vôbec najhoršieho hráča baseballu, ktorý sa pokúšal hrať online.
A offline možno tiež, ale vôbec mi to neprekáža, lebo softball, teda mäkšia, pomalšia, menšia verzia baseballu je jediný šport, ktorý som kedy robil aj reálne - a dokonca súťažne. Ono sa to vlastne ani v roku 1991 u nás inak robiť nedalo. Na Slovensku boli, ak si správne pamätám, štyri softballové tímy, ale to je vlastne celkom jedno a spomínam to iba preto, aby bolo akosi jasnejšie, prečo som sa MLB The Show 18 podujal recenzovať.
Lebo šport je to skutočne mimoriadne fascinujúci, vlastne s veľmi jednoduchými pravidlami, avšak vďaka tomu s obrovskou variabilitou a predovšetkým s obrovskými taktickými možnosťami. Azda v žiadnom inom športe nie je taká dôležitá štatistika a snáď niet iného športu, v ktorom môže byť platným hráčom aj vyslovene neatletický typ, povedzme tučko formátu Babe Rutha. Poďme ale konečne hrať.
Nie, vlastne nie, nováčik dosiaľ videoherným baseballom nepobozkaný nezačne hrať v konvenčnom slova zmysle. Skôr také tri hodinky po tom, ako hru spustí, a to napriek tomu, že MLB The Show 18 sa vyslovene snaží byť až akousi inicializačnou, a teda prívetivou hrou určenou práve ľuďom, čo začínajú. Úvodné prostredie tvoria panely so základnými hernými módmi nie nepodobné iným športovým hrám. Skôr ako nejaký vyberieme treba pochopiť, že „plynulé“ odohranie baseballového zápasu je podmienené zvládnutím štyroch základných činností. Dve sa dotýkajú mužstva v poli, teda mužstva, ktoré sa „bráni“ a dve mužstva na pálke, teda mužstva, ktoré útočí.
Prvou podmienkou hrania je nadhod a odpal, pričom nadhadzuje hráč brániaceho sa mužstva stojaci v strede poľa vyznačeného métami. Odpaľuje hráč mužstva útočiaceho, ktorý stojí vedľa domácej méty. Nadhadzovač sa pritom musí trafiť do vymedzeného priestoru tak, aby mal odpaľujúci šancu loptičku zasiahnuť. Zároveň ale hádže takou rýchlosťou a s takým falšom, aby bol odpal pre útočiaceho hráča čo najkomplikovanejší.
V momente úspešného odpalu sa útočiaci hráč rozbehne na prvú métu, ak stihne, tak na druhú, prípadne na tretiu a ak nebodaj odpáli homerun, beží až na domácu métu, z ktorej vybiehal. Tomu sa snažia zabrániť hráči v obrane, teda tí, čo sú rozostavení v poli. Ak chytia odpálenú loptu priamo zo vzduchu, je pálkar automaticky out a ide odpaľovať ďalší. Ak nie, teda ak sa odpálená loptička dotkne zeme, úlohou hráčov v poli je dostať ju čo najrýchlejšie na métu, ku ktorej mieri pálkar. Všetko ostatné vyplýva z tohto jednoduchého konceptu, ktorého základným princípom je, že útočiace mužstvo sa snaží obehnúť všetky méty a mužstvo v obrane sa mu v tom snaží zabrániť.
A keď si teraz predstavíme, ako sa toto dá ovládať tlačidlami, narazíme na najväčší problém prevodu baseballu do videohernej podoby. Potrebujeme totiž vyriešiť päť základných prvkov – nadhod, odpal, beh, chytanie a hádzanie, pričom ďalšie sa dostavia vzápätí a všetky sú čímsi špecifické. Preto hra v prvých hodinách môže pripomínať takú akoby svojráznu podobu ťahovej stratégie. Kus po kúsku sa treba učiť ovládať herné mechaniky, ale keď to konečne začne dávať zmysel, hráčovi sa práve otvoril svet a už len jeho preskúmanie môže trvať niekoľko ďalších desiatok hodín.
Lebo baseball je skutočne mimoriadne komplexná hra, v ktorej sú dôležité aj tie najmenšie detaily, a tak na ne treba myslieť. Napríklad na to, či je hráč ľavák, či pravák, čo má obuté, akou pálkou odpaľuje a podobné zdanlivé nezmysly. Lenže v baseballe nie, pričom platí, že čím hlbšie sa človek do toho ponára, tým je to fascinujúcejšie. Baseball je totiž skutočne šport, v ktorom sa všetko odvíja od zvolenej stratégie, a keď v ňom hráč chce uspieť, skôr či neskôr sa musí začať zaoberať aj štatistikami, ktoré mapujú prakticky každý aspekt hry. Od počtu homerunov až k úspešným a neúspešným slajdom na métu, čo je také to šmýkanie sa, v ktorom sa útočiaci hráč snaží dotknúť méty skôr, ako sa ho dotkne chytač s loptičkou v rukavici.
A potom sú to konečne herné módy, ktoré v konečnom dôsledku nie sú nepodobné módom iných u nás tradičnejších športových videohier, či je to futbal, hokej, alebo basketbal a pridať pokojne môžeme aj americký futbal a rugby. Inak vlastne vospolok hry, ktoré úplní nováčikovia zvládajú podstatne rýchlejšie ako baseball. Ale k veci, teda k módom - dominuje liga, existuje možnosť hrať taký ten akoby Be a Pro mód, ktorý v baseballe nemá ďaleko od RPG, ale najviac ma baví retro, čo je vlastne mód, ktorý hernou formou predstavuje históriu tohto úžasného športu.
Samozrejme, netreba ani len na chvíľočku predstierať, že baseball nie je v našich pomeroch veľmi exotický šport, absolútne menšinová záležitosť, ktorá sa netýka stoviek, ale desiatok ľudí, čo ale nemení nič na fakte, že videohra je to vynikajúca. A kto miluje videoherné výzvy a aspoň čosi už o baseballe vie vopred, toho MBL The Show 18 nemôže nenadchnúť.
RECENZIE HRÁČOV |
PS4
Vývoj: Sony Interactive Entertainment Štýl: Šport | |
+ SLEDOVAŤ HRU
SÚVISIACE ČLÁNKY:
|