Niektoré veci Nintendu vyjdú, iné zase nie a možno prepadnú. Jednu vec im ako spoločnosti treba uznať a to je fakt, že sa neboja experimentovať a skúšať nové veci. Doteraz nenašli taký ten bezpečný bod, kde sa im niečo vydarí a oni to len v budúcnosti zreplikujú s vyšším výkonom. Aj preto je pri spoločnosti náročné odhadovať úspech ich produktov. Mnohí by pred vydaním Switchi stavili peniaze na to, že konzola nebude úspešná. A oni ju dlho nestíhali vyrábať tak, aby pokryli dopyt. Teraz skúšajú opäť niečo, čo nevyzerá ako okamžitý úspech, no objednávky už pri vydaní hlásili aj školy v niektorých európskych krajinách. Nintendo sa totiž dalo na predaj kartónov.

A nie nejakých obyčajných. Nintendo Labo je nový koncept. Alebo možno ani nie. Vlastne Labo predstavuje mnohé tie periférie, ktoré ste si v minulých rokoch kupovali na to, aby ste si s nimi zahrali jednu-dve hry a potom ich hodili do skrine. V tom lepšom prípade na ne sadal prach dovtedy, kým neprišla partia priateľov (Guitar Hero a iné). V tom horšom prípade na ne sadá prach doteraz a možno ste už aj sami zabudli na to, že vám niekde v skrini ležia plastové ovládače, nástavce a iné hlúposti.

S Labo je to však iné a nie sú to len periférie, na ktorých si párkrát zahráte a už na ne naveky zabudnete. Labo vám totiž periférie nedá. Dá vám len ten kartón a potom je to už len o vašej šikovnosti. V zásade získavate zážitok. Musíte si však uvedomiť, pre koho je Labo koncept určený. Ak máte 30 rokov a pri čítaní týchto riadkov frflete na to, kto by si niečo takéto kúpil, nie ste dieťa, prípadne deti nemáte. Nintendo s týmito produktmi mieri na deti a ich rodičov. Mieri na ľudí, ktorí majú radosť z toho, keď si môžu niečo sami poskladať. A mieri na ľudí, ktorí chcú s deťmi stráviť spoločný čas trochu inak, no stále zaujímavo a netradične.

Je a zároveň aj nie je to o hraní hier. To hranie si totiž najskôr musíte „zaslúžiť“ tým, že práve danú perifériu si poskladáte. Nie je to pre úplne malé deti. Treba už ovládať aj jemnejšiu motoriku, aby boli výtvory čo najpevnejšie, najpresnejšie a najstabilnejšie. Dokonca aj úroveň náročnosti jednotlivých výtvorov sa líši. Nám sa dostala do rúk súprava Variety Kit, teda tá úplne prvá a v zásade asi aj najzákladnejšia. Spolu s ňou sa vám do rúk dostane cartridge s kolekciou minihier, návodmi pre každý výtvor a tiež s Toy-Con Garage sekciou. Samotných Toy-Conov dokážete vyskladať 5: autíčko na diaľkové ovládanie, udica, domček, klavír a motorka

Spomínané autíčko samé o sebe nikoho nenadchne a po jeho poskladaní si vlastne uvedomíte, že tu ani nemuselo byť, no jeho účel je v tom, aby bolo v balení aj niečo elementárne jednoduché, čo naozaj dieťa aj samé poskladá behom pár chvíľ. Pri tých ďalších už totiž treba pomoc rodiča a snáď ani jeden z ďalších Toy-Conov sa nedá poskladať za menej ako 90 minút. Autíčko predstavuje naozaj jednoduchú kartónovú konštrukciu s nožičkami, kde po stranách zasadíte Joy-Con ovládače. Switch tablet máte v rukách a na ňom dotykom ovládate pohyb tohto autíčka pomocou HD Rumble funkcie. Vibrácie ho totiž môžu posúvať do strán a aj vpred. Dokážete si maximálne tak prepnúť na režim s infrakamerou, no nájdete tu aj automatický režim, kde pomocou kamery autíčko samé sleduje ciele s lesklým povrchom.

V prípade autíčka nie je skladanie nijak zvlášť zložité, no už pri ňom oceníte, ako kvalitne je spracovaný videonávod. Ovládate ho sami vpred aj vzad, pričom si sami tiež určujete rýchlosť, aká vám vyhovuje. Už video samotné je spracované tak, aby vám vždy detailne ukázalo dôležité detaily a to, ako do seba majú niektoré časti zapadnúť, no ak vám ani to nestačí, môžete si všetko vo videu približovať, otáčať podľa svojej potreby, pretáčať video späť a dokonca si pozrieť aj detaily, ktoré sú skryté niekde dnu, keď už skladáte niečo zložitejšie. Je to spracované výborne a hlavne intuitívne. Deťom ani netreba ukazovať ovládanie, ihneď vedia, čo a na čo slúži. Angličtina je využívaná v minimálnej možnej miere, aby sa zmazala jazyková bariéra.

To oceníte už hneď pri ďalšom Toy-Cone, ktorým je modrá udica. Opäť to na prvý pohľad nepôsobí ako niečo chytľavé, no práve tu si začnete uvedomovať to, aký premyslený je koncept Labo. Na jednotlivých „doskách“ sú predrezané jednotlivé časti veci, ktorú idete skladať. Stačí ich len jemne vytlačiť von a vždy vám video predstaví, ktoré časti budete pri skladaní potrebovať. Všetko to je navyše oveľa zložitejšie, než by ste si mysleli, no zároveň sa všetko skladá len z kartónu, gumičiek, špagátov a lesklých nálepiek, pričom to všetko oživujú rôzne senzory v ovládačoch, či infrakamera, ktorá sa nachádza v pravom Joy-Cone a doteraz jej Nintendo nevedelo nájsť to správne využitie. Tu však funguje výborne. Chválim aj fakt, že sú diely do dosiek naskladané tak, aby vznikol čo najmenší papierový odpad, aj keď kvôli tomu možno nájdete dva súvisiace diely na dvoch rôznych doskách.

Aj pri udici začínate s jednoduchšími a skôr plochými súčasťami, ktoré tu ohnete, tam spojíte a vznikne vám niečo zložitejšie. Takto postupujete vo viacerých krokoch a postupne sa začínajú rysovať zaujímavejšie mechanizmy, ktorými môžete prekvapivo dobre otáčať aj napriek tomu, že je to len kartón. Všetko do seba prekvapivo dobre zapadá a je tu aj mnoho častí len na spevnenie celej konštrukcie. Vás ako dospelého milo prekvapí, že to niekto až tak detailne premyslel. V očiach detí sa zjavuje nefalšovaná radosť z toho, že niečo také môžu skladať, pričom sa bavia už tým.

Výsledkom je udica, ktorá je teleskopická, takže sa dokáže ešte aj vysúvať. Špagát namotávate pekne točením a vsunutý Joy-Con ovládač si vie poradiť aj s pohybom a náklonom, čo sa všetko premieta do druhej časti, kam zasuniete tablet a sledujete more plné rôznych rýb a inej vodnej hávede. Do vody spúšťate háčik a snažíte sa na 3 pokusy chytiť čo najväčší úlovok, ktoré sa zapisujú do rebríčka. Dokonca je v tom aj istý párty potenciál, aj keď je koncept hry veľmi jednoduchý. Alebo si môžete spustiť len akvárium, kde rybičky pozorujete bez väčšej interakcie.

Aj udica je vlastne stále jednoduchým výtvorom v porovnaní s tým, čo nasleduje ďalej. Dom je už komplexnejšou stavbou, pričom musíte poskladať aj priestor na zasunutie displeja, zasunutie Joy-Conu a hlavne na trojicu modifikátorov, ktoré ovplyvnia vaše hranie podľa toho, kam ich zasuniete. Prvý raz poriadne využijete reflexné nálepky, ktoré využíva práve kamera k rozoznaniu toho, čo ste kde použili a ako s tým pracujete. Ako výtvor je dom so všetkými svojimi prídavkami zaujímavý, avšak hranie ponúka skôr akúsi prepracovanejšiu obdobu Tamagotchi, v ktorej sa staráte o podivné zvieratko, hráte sa s ním v minihrách a kŕmite ho.

Klavír je ešte zložitejší a už naozaj preverí vašu šikovnosť. Pomáha návod, pomáha spracovanie jednotlivých častí a aj množstvo menších dielikov na spevnenie, no ak nebudete šikovní, klávesy budú krivé. Síce funkčné, ale krivé. Takže tu treba drobcom pri skladaní viac pomôcť. A aj keď je to len malý kartónový klavír, stačí na to, aby ste si zaspomínali na tie lekcie klavíra, kam vás pred 20 rokmi zapísali rodičia, no do života vám dali len jednu jednoduchú melódiu. Tóny môžete rôzne modifikovať, či aj nahradiť klavírny zvuk napríklad za mačky. Navyše s klavírom prichádza aj samostatná aplikácia štúdia, kde sa dá už viac vyblbnúť a aj niečo zaujímavé vytvoriť.

Z herného hľadiska je najzaujímavejšia motorka a všetko, čo s ňou súvisí. Dokonca aj stavba Toy-Conu zabaví, keďže je to tiež jeden z tých zložitejších. Nie je ale zbytočne komplikovaný, skôr tak inteligentne skombinovaný. Dobre má vymyslené aj ovládanie otáčaním a nakláňaním. Samotná hra ponúka jednoduché arkádové preteky na motorkách proti umelej inteligencii v niekoľkých kratších šampionátoch a v niekoľkých kubatúrach (úrovniach náročnosti), prípadne preháňanie sa po kaskadérskej dráhe. Trošku z toho "smrdí" Mario Kart a to je len dobre. Môžete si tiež vytvoriť malú motorku pre ľavý Joy-Con pre trochu iný štýl ovládania, no poteší editor, ktorý vám umožní vytvárať vlastné trate a to aj vďaka infrakamere, ktorá nasníma prostredie a pretaví ho do herného prostredia.

Balenie trošku pripomína istého švédskeho výrobcu nábytku a to tým spôsobom, že v ňom nájdete aj nejaké diely navyše. Okrem toho sú tu však aj ďalšie diely, ktoré môžete použiť na dodatočnú dekoráciu výtvorov. A to je ďalšia oblasť, kde sa môžu deti vyblázniť. Jednak s pribalenými doplnkami, ale taktiež vďaka svojej fantázii. Stačí do rúk zobrať pastelky a z kartónu sa razom môže stať niečo, čo naozaj pripomína motorku, pokojne aj s plameňmi.

Tu však možnosti celej súpravy nekončia. Pravdepodobne každý Labo kit sa bude deliť na tri časti podľa vzoru tohto – prvá je tvorivá, druhá je o hraní a tretia o objavovaní možností. Tento „režim“ je nazvaný Discovery a priblíži vám všetky možnosti vašich doterajších výtvorov v detailoch. Môžete tak objaviť nové možnosti hrania, o ktorých ste zatiaľ nevedeli. Alebo vám Labo len lepšie vysvetlí, ako niečo funguje. Funguje to po krokoch, trošku otravnou formou infantilných dialógov s videami, ale decká to môže zabaviť a dôležité je, že to ukazuje naozaj detailne všetko potrebné.

Obrovský potenciál sa skrýva najmä v Toy-Con Garage, čo je podľa mňa osobne najzaujímavejšia časť Labo ako takého. Od detí si však bude vyžadovať väčšiu dávku trpezlivosti, no o to väčšie možnosti im otvára. V Garage totiž vedia využiť všetko, čo sme opísali vyššie, a aj nejaké drobnosti navyše. A môžu si vytvárať vlastné minihry a upravovať si jednotlivé periférie tak, aby fungovali inak. Spomínate si na fádne autíčko z úvodu? Tu si viete jednoducho naprogramovať tankový multiplayerový súboj pre dvoch hráčov. Na každý „tank“ sa dá nálepka predstavujúca slabý bod, kamera predstavuje delo a hráči sa na podlahe naháňajú a „strieľajú“ po sebe.

A to je len jeden z najelementárnejších príkladov. Autíčko viete ovládať udicou, prípadne z nej viete spraviť hudobný nástroj. Z tabletu zas spravíte gitaru. Možnosti sú obrovské a je len na vás, koľko z nich sa rozhodnete objaviť a využiť. Prostredie Garage je graficky jednoduché a intuitívne, pričom reprezentuje jednoduché základy programovania. Na tom to je celé postavené. Dieťa sa naučí operovať s uzlami. Jeden uzol znamená „ak...“, druhý zas „tak...“. Napríklad, ak namierite na panáčika a vystrelíte pravým Joy-Conom, potom ľavý Joy-Con na chrbte panáčika zavibruje a ten spadne – zastrelili ste ho. Takto jednoducho sa dieťa učí princípom programovania a samé môže objavovať, čo s týmto zvládne pridávaním ďalších uzlov a možností. A musím sa priznať, chytí to aj vás, dospelých, ak ste sa programovaním nikdy nezaoberali.