Do staronovej akčnej rúbanice (po prvý raz vyšla už v lete 2015 na PC) som sa pustil s domnienkou, že si doprajem príjemné retro na novom systéme (Switch) a užijem si pár dobrých nápadov v žánri, ktorý sa ani po rokoch príliš nemení a prechádza obrodou pre nové generácie hráčov. Napokon som však zostal rozčarovaný

Precitol som už v prvom svete a zážitok z hry sa rýchlo presunul do škatuľky, v ktorej sú uložené dobré i slabšie tituly, ktoré sa prechádzajú aj sto ráz a so zaťatými zubami. Len zložito sa v nich zdolávajú jednotlivé levely a prejdenie každého znamená obrovský úspech (a pomaly pozvánku na pivo či jeden hlt whisky). V tejto kategórii má každý svoje tituly – u mňa tam tróni celá trilógia Dark Souls, Super Mario 3D Land, New Super Mario Bros. 2, Donkey Kong: Country Returns a neslávny Sonic and the Black Knight, ktorý drží tuším absolútny rekord: 132 pokusov o zdolanie jedného levelu...

A Cast of the Seven Godsends je hra, ktorá sa pokúša zdolať moje rekordy veru úctyhodne. Pri štarte si volím tradične normálnu obťažnosť, no reálne mám problém zvládnuť už prvý svet. Nakoniec sa mi ho podarí zdolať, dostávam sa trošku ďalej aj v jednoduchom príbehu o akejsi sedmičke bohov, ktorých treba pozbierať či poraziť (hra má veľmi priemerný dej) a otvára sa svet číslo dva...

Na tomto mieste treba podotknúť, že od akčnej rúbanice nikto nečaká fantastický dej na úrovni AAA adventúry, no motiváciu putovať sa oplatí pestovať. Cast of the Seven Godsends núka pár animácií, z ktorých pochopíte svoju misiu, motiváciu vyliezť z pekne pestovanej hrobky a vyraziť do útoku, ale po dohraní to nebude nič nezabudnuteľné. Ba čo viac, teraz sa mi ťažko vynoria názvy bohov.

Hrdina Kandar je solídny búchač, no rýchlo zistíte, že proti hordám ozubených nepriateľov a ich pascí číhajúcich na každom kroku nemá absolútne žiadnu šancu. Toto je hra, kde prvý level prejdete na desiaty raz. Neustále koordinujete svoje pohyby, skoky, občas zbraň – no tu sa na vás rúti poltucet duchov, tam zase ostré kolesá rotujú na zemi a bacha, neostanú stať, ale začnú sa pohybovať vaším smerom. Ak chcete v pokoji dopadnúť, spočiatku to ide. No neskôr sú ostré kolesá nasadené v pároch, takže nielen výskok, ale aj dopad je nesmierne náročný. A takto si tu v behačke žijeme...

V niečom pomôžu zbrane, ale problém nie je výlučne v nezdolateľnosti oponentov. Len sú nepríjemné roztrúsení a ich respawning nepozná konca kraja. Už vysekáte osem z nich, dáte aj tých šesť pascí a myslíte si, že ste dorazili na vrchol levelu a tu sa zrazu vyrojí päť nových duchov aj z neviditeľných stien alebo strán. Prečo? Lebo hra chce pôsobiť kruto a dá vám zabrať. Výsledkom tohto tlaku je moje prepnutie na nižšiu obťažnosť v druhom svete, no je to zdanlivý klam. Prvé pasáže levelov mi síce krásne odsýpajú, no neskôr prituhne obťažnosť aj na easy, ešte pred koncom druhého sveta som presne tam, kde som bol. Prichádza patová situácia a od tohto momentu sa progres výrazne spomalí.

Od tretieho svetu je to už márny boj. Občas sa dostanem vpred a som strašne vďačný za každý checkpoint. Vďaka nemu sa nevraciam ďaleko ani v neskoršej časti levelu a nehromžím po celý čas. Ale hra je krutá, som limitovaný počtom piatich životov. A keď sa minú, poskakuje tu nemilosrdný nápis Game Over.

V jadre je to hra, ktorá stavila na osvedčenú variáciu starých klasík Ghost and Ghoblins i Golden Axe. Sedmička bohov, šestica svetov. Na ovládanie si postupne zvyknete, ale na pasce a nápor levelu skôr nie. Bossovia sú ultra ťažkí a blokujú vás prakticky okamžite, celé levely sú na tom podobne. Kandar získa isté vylepšenia, občas mu pomôžu, ale potom je to opätovný boj s nástrahami. Jeden zlý skok pri poslednej pasci a ste zase o život ľahší. A keď sa vám podarí posunúť ďalej až pri poslednom živote a úspešne objavíte bossa aj uprostred levelu (hra si na tom zakladá, má roztrúsených bossov všade), dáte jeden-dva pokusy, príde Game Over a idete odznova.

Aby sme neboli krutí iba voči obťažnosti, Cast of the Seven Godsends síce funguje, ale neprináša veľa nového. Je to variácia mnohých iných hier, ibaže s božskou, temnou tematikou, málinko gotickým nádychom i štipkou fantasy. Je to 2D akčná sekanica, ktorá na Switch zaberá 1 GB miesta, čo je tak akurát a zabaví vás, neskôr potrápi. Levely sa menia, objavíte zbrane (shurikeny, projektily, fakle, meče) a to je všetko adekvátne hernému zážitku v tomto žánri. Určite sa nedá sťažovať na recykláciu rovnakých nepriateľov alebo nenápaditých bossov. Ich rozloženie nahráva veľkým výzvam a nudiť sa nebudete. Odklikávate síce mocné dialógy a silné reči, ale po nich nastáva taktický boj. Spád tu je solídny...

No aby sme boli úprimní, už za rok existencie má Switch podobných hier viacero a márne hľadám pár dôvodov, ktorými by Cast of the Seven Godsends presvedčil. Atmosféra? Známa. Hrdina? Tuctový. Bossovia? Ale áno, ich počty prekvapia a zameranie na nich funguje. Dizajn levelov? Štandardný. Lenže koľko hráčov bude ochotných zaťať zuby a dostávať na držku v priemernej akčnej behačke? Dávam pol boda navyše za paletu bossov, no inak táto hra priniesla do žánru dosť málo.