Začína sa stmievať, v studenom jesennom vetre vám už mrzne tvár, preto utekáte domov, aby vás mama čoskoro uložila do postele a porozprávala rozprávku o vlkovi, obroch, ježibabe a stratených deťoch. Ale čo ak to nie je rozprávka, ale skutočný príbeh, ktorý sa odohral v lese, ktorý vidíte z okna vašej izby? O tom sa presvedčíte počas desivej prechádzky Through the Woods, na ktorú vás pošle nórske štúdio Antagonist.

Na začiatku tejto hry sa ocitáte v koži chlapca menom Espen, ktorý s mamou trávi čas na opustenej chate. Matka však väčšinu dňa pracuje, alebo dospáva prebdené noci a vy cítite, že medzi ňou a Espenom je istý nedoriešený konflikt, ktorý sa vám v priebehu najbližších hodín postupne odkryje. Zlomový bod však pre túto dvojicu nastane, keď Espena unesú a jeho mama s odhodlaním prepláva cez ľadovú vodu až na ostrov skrytý v hmle. Počas cesty, na ktorej bude hľadať svojho syna, však nájde aj samú seba aj s časťami, ktoré zo svojho života chcela vytesniť.

Keď sa Karen konečne dostane na súš, jej mobil nefunguje a v batohu má len baterku, ktorá však, našťastie, stále svieti. Počas pátrania po Espenovi sa z nej stáva najsilnejšia zbraň nielen proti tme, ale aj tomu, čo sa v nej skrýva. Through the Woods je hororová adventúra, v ktorej sa bližšie pozriete na tajomné príšery z nórskej mytológie a ľudových poviedok, ktoré obývajú tajomný ostrov, na ktorom zastal čas. Vašou úlohou je nájsť Kareninho syna a pritom sa nestratiť na spletitých chodníkoch lesa.

Spočiatku sa môže zdať, že práve druhá úloha bude tá náročnejšia. Tvorcovia hry nemajú záujem dávať vám stopy či nebodaj ukazovateľ na mape. Karen na tomto ostrove nikdy predtým nebola, preto sa riadi iba prvkami v prostredí, ktoré však mnohokrát nenaznačujú správnu cestu. Podobne ako v reálnom lese, aj v tejto hre sa môžete zatúlať do lokalít, ktoré sú zaujímavé, ale nikam vás neposunú. Odmenou však môžu byť skryté listy a predmety, ktoré odhaľujú príbeh ostrova a postupne ponúkajú kúsky skladačky vedúcej k tomu, kto a prečo uniesol Kareninho syna.

Útržky listov pôvodných obyvateľov opustených domov dajú mená aj stvoreniam, na ktoré v lese natrafíte. Through the Woods sa neuchyľuje k ľakacím momentom a skákajúcim príšerám. Na rôznych trolov a bytosti z najhorších nočných môr vás naopak vopred pripraví. Raz je to list, ktorý opisuje, ako ľudia zazreli príšeru, inokedy sú to zvuky ozývajúce sa z diaľky, či samotná Karen, ktorú pri pohľade na obrov prepadáva chvíľková panika. Skutočnou výzvou nie je prežiť malý infarkt ako v iných hororových hrách, ale dostať sa cez monštrá do bezpečia.

Hŕstka mýtických príšer má svoje zvyky a slabosti a ak ich nebudete vedieť využiť, Karen noc v lese neprežije. V niektorých prípadoch sa oplatí zakrádať, inokedy svietiť baterkou, no snáď najefektívnejší je beh správnym smerom. Práve svietenie baterkou na oslepenie či oslabenie nepriateľov v istých prípadoch zlyháva a nepriateľ dokáže aj napriek lúču svetla na vás zaútočiť. Prebehnúť cez les je tak omnoho istejší spôsob prežitia, no háčik spočíva v trafení tej správnej cesty. Mnohokrát vás zastaví neviditeľná stena, ktorú vám pripravili tvorcovia.

Aj keď Through the Woods pôsobí na prvý pohľad ako masívny otvorený les, nenechajte sa zmiasť. Vaše chodníčky sú presne nalinkované a akékoľvek hlbšie skúmanie lesa zastavia neviditeľné steny. Hra celkovo po grafickej stránke zaostáva, čo je vidno nielen na jednoduchých plochých 3D modeloch trávy, ale aj na modeloch postáv a hlavne ich tvárí. Karen počas svojej cesty narazí na množstvo prázdnych drevených domov, no po čase si uvedomíte, že ak ste zvonka aj zvnútra videli jeden, videli ste ich všetky. Nakoľko sa väčšina príbehu odohráva v úplnej tme, scenérie studeného nórskeho ostrova si užijete len málokedy.

Skutočným tŕňom v oku však pre mnohých hráčov nebude grafická stránka, ale skôr nepodarený dabing, ktorý hru sprevádza. Keď hra pôvodne vyšla na PC v roku 2016, výkon hlavnej postavy bol taký zlý, že sa ju autori rozhodli predabovať s profesionálnou herečkou. Karen tak vďaka tomu predvádza pomerne uveriteľné emócie matky, ktorá zúfalo hľadá svoje dieťa, no na druhej strane jej syn znie ako niekto, kto skutočne nechcel byť v štúdiu či sa vôbec ocitnúť v nejakej hre. Ďalšie hlasy, ktoré budete počuť, na tom nie sú oveľa lepšie a zachraňuje ich, že rozprávajú cudzím jazykom, z ktorého je ťažké čítať správne emocionálne zafarbenie. Hlavným hudobným motívom hry je väčšinou ticho a zvuky lesa, do ktorých sa občas vmiešajú prapodivné pazvuky, ktoré vás prinútia bežať čo najrýchlejšie preč.

Čím rýchlejšie však budete bežať, tým skôr vám hra pretečie pomedzi prsty. Kým nórske noci sú až kruto dlhé, v Through the Woods predstavuje jedna noc len pár hodín herného času. Aj keď budete prehľadávať každú cestičku pre skryté predmety a natiahnete svoj herný zážitok aj dvojnásobne, Through the Woods pre vás bude stále veľmi krátkou a lineárnou zábavou. Nakoľko neexistujú alternatívne cesty, riešenia či konce, hra spadá do kategórie určenej primárne na jednorazové použitie pre vyľakaných youtuberov a streamerov.

Through the Woods sa tak ukazuje ako hororový orientačný beh na krátku vzdialenosť. Jeho hlavnou devízou je však príbeh hlavnej hrdinky, ktorý sa vymyká obvyklému klišé z hororových trópov. Karen nie je tínedžerka, ktorá pri behu zakopáva o každý konár, ale vskutku nebojácna žena, ktorú poháňa materský inštinkt a nezastavia ju ani démoni minulosti, na ktorých v lese natrafí. Through the Woods nie je ani tak o prežití, ale skôr o boji o to najcennejšie - o rodinu, aj keď vám z nej už veľa neostáva. Aj keď záver priam dvíha obočie, ide o vcelku pútavú cestu spoznávania príšer, ktoré sa skrývajú nielen v temnote lesa, ale aj vo vnútri ľudskej duše.

Okrem silného psychologického aspektu hra výborne pracuje aj s nórskou mytológiou a najmä ľudovými poviedkami o monštrách, ktorými sa obvykle strašia deti, aby boli poslušné. Tvorcovia dokázali dobre zakomponovať budovanie napätia, kedy najviac hrôzy nespôsobujú skákajúce príšery, ale skôr neprebádaný priestor a strach z toho, čo by sa v ňom mohlo skrývať. Pre fanúšikov hororového žánru však môže byť nedostatok šokujúcich momentov sklamaním, ktoré prehlbuje aj krátka herná doba a chýbajúca motivácia hru znova spustiť. Ak je však čo i len kúsok pravdy na nórskom folklóre, potom by sme do jeho lesov nikdy nemali vkročiť.