Fascinuje ma hráčsky masochizmus a zároveň musím povedať, že ním asi tiež trochu trpím. Na hrách je niečo fascinujúce, čo nás núti opakovať ich aj vtedy, ak sa nám nedarí a neustále v nich zlyhávame. Séria Dark Souls si napríklad z veľkej časti práve na tom vybudovala meno a nebola jediná. Poriadne dá zabrať aj Donkey Kong, hráči zbožňovali sebatrýznenie v podobe Super Meat Boya a tiež v mnohých ďalších hrách. Snažíme sa prekonať samých seba, no hlavne sa bavíme hrateľnosťou, lebo len tá nás dokáže udržať pri hre, ktorá je budovaná tak, aby nedala ani jediný pixel hráčovi zadarmo.

Problém sa začne objavovať vtedy, keď hrateľnosť tu a tam zakopne. Vtedy to trápenie nie je motivujúce, ale naopak frustrujúce. A aj takých príkladov by sa dala nájsť hromada, no jeden z nich máte práve teraz pred sebou. Číslo hore vám určite neuniklo, takže asi tušíte, že to až také zlé nebude. No rovnako asi tušíte, že to mohlo byť aj lepšie. Koniec koncov, od série Bit.Trip Runner sa vyššia náročnosť očakáva, takže to nie je nič, čo by vás malo prekvapiť. Len to vyváženie bolo najmä v druhej časti oveľa lepšie.

Runner3 nadväzuje na svojich predchodcov ako v hrateľnosti, tak aj v príbehu. V prvom rade je to teda rytmická 2.5D skákačka. V druhom rade je to pokračovanie príbehu unikátneho hrdinu a maskota menom CommanderVideo. Ten spolu s CommandgirlVideo nemá nárok na žiadny oddych po predchádzajúcom úspechu a musí sa opäť pustiť do akcie, aby zachránil svet. To všetko tu je len ako istá vata s nadhľadom, čo dokazuje aj parodicky spracovaný rozprávač, ktorý vás do deja uvádza. Dôležité je, že je pred vami séria nových výziev v hre, ktorá vyzerá úžasne, neberie sa až tak vážne, vie pekelne potrápiť a niekedy to v tomto ohľade aj trochu preháňa.

Asi netreba pripomínať, že hranie Runner3 vo vás vyvolá hnev, a to poriadnu dávku. Môžete mať radi svoje PC či Switch, aj tak ich budete chcieť vyhodiť von oknom. Rage quit je totiž druhé meno tejto hry. No nepredstaví sa vám ním hneď v úvode. Nechá vás nalákať sa na spravodlivú výzvu prvého sveta, kde každý neúspešný pokus naozaj znamená bod, v ktorom ste sa naučili niečo nové, čo vás dostane ďalej. Dokonca aj pri bossovi sa dokážete zapotiť, no nie je to nič, čo by sa vlastným zlepšením nedalo prekonať. Bohužiaľ, potom už nastupujú na scénu spomínané výkyvy, ktoré sú spôsobené hneď niekoľkými zdrojmi.

Jadrom hrateľnosti Runner série je to, že postava v rámci levelu beží vpred úplne sama. Nedokážete to nijako ovplyvniť, zato jej môžete pomôcť prekonať všetky prekážky, ktoré v leveloch autori nastražili. A rozhodne ich nie je málo. Presne naopak, už od úvodu je latka obťažnosti nastavená vysoko, aby ste vedeli, čo vás čaká. Zo začiatku viete len skákať, takže si musíte veľmi presne vypočítať skoky. Tých postupne pribúda, sú náročnejšie, vyžadujú si čoraz väčšiu presnosť, aby ste si nenabili držku na nejakom schode či niečom inom. Každé zakopnutie a trafenie prekážky totiž pre vás znamená reštart, a to buď od úplného začiatku, alebo od checkpointu, ktorý je v strede, čo však občas pôsobí naozaj vzdialene.

Samotné skákanie vám má uľahčiť fakt, že je Runner3 stále rytmickou skákačkou. Na pozadí hrá jednoduchá melódia, pričom si musíte uvedomiť, že vlastne skáčete do rytmu tak, aby ste trafili napríklad nejaký beat. Aby to bolo ešte zaujímavejšie, po leveloch je rozhodená stovka zlatých tehličiek, ktoré musíte zbierať. Istým spôsobom to hru zjednodušuje tým, že zobratie tehličky predstavuje zvuk, ktorý je súčasťou celkovej melódie. Na druhej strane sa ale umiestnenie tehličiek čoraz viac komplikuje a občas si pre uchovanie vlastného duševného zdravia poviete, že niektoré odignorujete.

To však nie sú jediné veci, ktoré počas hrania môžete zbierať a z predchádzajúcich častí sa vrátil aj Mode-up, avšak s drobnými úpravami. Tu má Mode-up podobu modrého rádia, ktoré si pri hraní musíte uchmatnúť a celkovo hra pozná 5 módov: Hyper, Mega, Super, Ultra a Extra. Čím vyšší, tým lepšia hudba hrá, no nemodifikuje len tú, ale najmä násobiteľ výsledného skóre. A to je vec, o ktorú tu ide v prvom rade – dobehnúť si po čo najviac bodov, ktoré vás dostanú na čo najvyššiu priečku v rámci rebríčkov. Postupne sa k skákaniu pridá skrčenie, dvojskok, využívanie pružín, či kopanie na rozrazenie drevených prekážok. V niektorých sekvenciách to je všetko po sebe.

A ani tým to nekončí. Po prejdení levelu sa doň môžete vrátiť a skúsiť to znova. Jednak môžete získať viac bodov, no taktiež si môžete vyskúšať alternatívne cesty, na ktoré sa v priebehu hrania musíte manuálne prepnúť a na nich zase zbierate drahokamy. Tieto alternatívne cesty sú náročnejšie ako bežné, čo je niečo pre tých, ktorým základná výzva nestačí. Hlavne ale zvyšujú variabilitu hry, čo nikdy nie je na škodu. Drahokamy navyše nedokážete grindovať a pritom sa používajú na nákup kozmetických predmetov pre postavy, takže ak chcete nejaké vylepšenia, musíte sa o niečo viac zapotiť. Nechýbajú súboje s bossmi, ktoré sú naozaj nápadité a už ten prvý vám ukáže, že autori majú zmysel pre humor.

Samotné levely sa v hre delia do trojice tematicky odlišných svetov: Foodland, Spookyland a Machineland. Vizuálne sú spracované naozaj skvele a asi nie je veľa vecí, ktoré by ste im v tomto ohľade mohli vytknúť. Okrem štandardných tu nájdete aj retro levely, ktoré si najskôr musíte odomknúť a potom na vás čaká ďalšia extra výzva navyše, ak by ste jej doteraz nemali dosť. Ďalej hru rozširujú aj vedľajšie úlohy. Na skrytých miestach levelov nájdete postavy, ktoré od vás potrebujú napríklad vyzbierať nejaké predmety, za čo dostanete odmenu v podobe novej hrateľnej postavy, pričom medzi tými hosťujúcimi je tu napríklad populárny Shovel Knight a iné.

Teraz ale k tým chybám. Je to rytmická skákačka, rytmus je kľúčom, no aj keď je hudba príjemná na počúvanie a vlastne naozaj dobrá, nie je až taká deskriptívna a charakteristická pre opis levelu. No to ešte prežijete, veď máte oči. Problém je však s jednou novinkou v hrateľnosti. Pribudli vozidlá (niektoré naozaj netradičné) a aj zmeny perspektívy, ktoré niečo pridávajú do hrateľnosti a vizuálneho dojmu, avšak už škodia skákaniu. Môžu vám rozhodiť časovanie skokov, ktoré je tu úplne najdôležitejšie, no aj prekryjú nejakú prekážku, či kvôli zmene kamery horšie odhadnete hĺbku. Niektoré prekážky dokonca zanikajú v bohatých prostrediach.

To sú veci, ktoré sú v prípade takejto hry kritické. Potrebujete mať dokonalý prehľad o nástrahách pred vami. Potrebujete mať možnosť skok správne načasovať, no niekedy to na úkor iných prvkov nejde. Autorom nemožno uprieť snahu hru rozšíriť a priniesť nové veci, no trpí tým už aj tak dosť náročná hrateľnosť. Navyše aj autori občas uletia a nasekajú vám takú zostavu prekážok, až si začnete na internete hľadať adresu ich kancelárií, aby ste im prišli ukázať, ako sa bavíte. Nechýba počítadlo neúspešných pokusov pri každom páde a nie je nič netradičné, že od polovice niektoré levely opakujete 30-krát.

Hru budete naozaj často vypínať. No je vlastne odzrkadlením jej kvalít, že sa k nej neskôr vrátite. Runner3 už možno nie je taký fér, ale stále dokáže chytiť. Je to v prvom rade naozaj skvele vyzerajúca platformovka, ktorá vás už len týmto namotá. Potom od nej ťažko dokážete dať ruky preč aj po tom, čo vás začne trestať a neskôr frustrovať. Budete na ňu za to naštvaní, no možno tomu dáte pár dní pauzu a znova ju zapnete. Dostať sa k najbližšiemu checkpointu vám môže pripadať ako večnosť a rovnako herná doba niekomu zaberie celý život, no ak sa nedáte len tak ľahko odradiť náročnosťou, oceníte patričnú výzvu, pričom nič podobné na trhu nenájdete.