Marťanov tuším nikto nemá rád, pretože keď už v hrách nejakí sú, spravidla ich ničíme a zabíjame. Tak to je aj v titule Mars or Die! kde ide o - veď to už čítate v názve - dobytie červenej planéty. Nad tým by sme sa už ani veľmi nepozastavili, keby nebolo cieľom ovládnuť Mars len s dvomi postavičkami. A už je vám zrejme jasné, že celú hru nemôžete brať priveľmi vážne a jedná sa skôr o paródiu, ktorá má svoje svetlé aj tienisté stránky.

Príbeh je vlastne nijaký. Teda viete, že máte získať planétu pre svojho imperátora, ktorý vám na začiatku misií posiela trochu otravné správy, ale to je tak všetko. Dej sa nijako nerozvíja, s postavičkami sa nezbližujete, len ich využívate na to, aby plnili strohé úlohy. V deviatich misiách, vrátane epilógu, máte stanovené primárne ciele, ktoré sa obmedzujú na nájdenie východu na mape, vyhľadanie istého počtu technológií, či odolanie vlnám jednookých Marťanov. Spestriť si to môžete plnením vedľajších zadaní, ktoré najčastejšie žiadajú, aby ste misie zvládli v kratšom čase alebo pozbierali vylepšenia.

Mars or Die! je stratégia s prvkami tower defense, v ktorej obetavá dvojica stavia jednoduché základne, ťaží a bráni sa pred útokmi domácich, ktorým sa to nepáči. Najprv sa zoznámite so skautom, ktorý je vybavený energetickým štítom, potom aj s majorom vyzbrojeným strelnou zbraňou. Obe postavičky majú rovnaké možnosti, ale major je praktickejší pri prehľadávaní okolia, keďže môže zlikvidovať nepriateľov. Vo väčšine misií máte pod palcom obidve osoby, ktoré si podľa chuti prepínate.

S aktívnou postavou môžete priamo ťažiť kryštály a keď ich máte dostatok, vyvoláte budovateľské menu a v teréne umiestnite užitočné objekty. Zvyčajne je to automatické ťažobné zariadenie, ktorému stačí na prevádzku solárny panel v jeho blízkosti. Dôležitý je aj O2 zásobník, kde si vaši bádatelia musia dopĺňať zásoby kyslíka. Ten potrebujú na dýchanie, rýchlejšie sa stroví pri behu alebo útoku Marťanov. Spotrebu naopak redukujú honosné vlajky. Keď sa jednej z vašich postavičiek minie vzduch, tá druhá má pár desiatok sekúnd na to, aby ju oživila kyslíkom zo svojej bomby. Po úmrtí skauta alebo majora nasleduje neúprosný reštart celej misie, pretože hra neobsahuje žiadne checkpointy ani manuálne uloženie.

Okrem spomínaných základných objektov postavíte ešte zbrojnicu a následne môžete rozmiestňovať  automatické obranné veže a ich účinnejšiu variáciu. K tomu pristavíte výskumné centrum, kam nosíte vylepšenia vyhľadané v okolí a tým sa zoznam dostupných stavieb končí. A pre potreby hry to v podstate stačí. Základne aj tak väčšinou slúžia len ako obranné stanovište alebo dočasné tábory, keď sa snažíte dostať na druhý koniec mapy.

Druhá postavička, ktorú práve neovládate, je do istej miery samostatná. Automaticky sa bráni pred útokmi nepriateľov, opravuje poškodené budovy a ťaží minerály v jej blízkosti. Problém je však v tom, že nemá absolútne žiadny pud sebazáchovy. To znamená, že síce maká ostošesť a zabezpečí základňu, ale ak na ňu nedozriete, zahynie, pretože sa jej minie všetok kyslík sa sama si ho nedoplní. Takže či už chcete, alebo nie, musíte si postavy prepínať a manuálne ich navádzať k zásobám O2. Aspoňže je tu aj možnosť vydať povel, aby vás parťák nasledoval všade, kam pôjdete, až kým ten príkaz nezrušíte.

Okrem hlúpej AI vám môže znepríjemniť zážitok aj ovládanie, ktoré je trochu kostrbaté. Dá sa použiť konzolový ovládač a klávesnica, ku ktorej krátko pred oficiálnym vydaním autori pridali ovládanie myšou. Základné aktivity  a výstavbu vykonávate klávesmi, myškou sa dá zbierať, strieľať a zameriavať ciele, takže teraz si už ľahšie poradíte s nepriateľmi. Aj tak by sme si však pri tom vedeli predstaviť trochu väčší komfort.

Po svojskom zakončení ťaženia sa vám odomkne nekonečný mód prežitia, kde s osvedčenou dvojicou musíte čo najdlhšie odolávať nepriateľom. Takže ťažíte a staviate, až kým vás nepremôže horda Marťanov a potom sa váš čas zapíše do globálneho rebríčka. Ale aj tak sa pri hre oveľa dlhšie nezdržíte a budete už zvažovať odinštalovanie.

Grafika hry je celkom pekná, prostredie sa síce mení len minimálne, ale počas štyroch- piatich hodiniek , ktoré zhruba pri hre strávite, sa vám zrejme nezunuje. Objekty a postavičky sú rozkošné, vrátane okatých Marťanov. Užívateľské menu s časomierou, ukazovateľom surovín a výstavbou je akoby vytiahnuté z klasického Falloutu a veľmi nápadne pripomína Pip-boya. Ale tvorcom to nemáme za zlé. Čo im však vyčítame, je hudba, ktorá je síce melodická, ale kvalita nahrávky je taká zlá, až to píli uši.

Mars or Die! je dobrá paródia, ktorá humornou formou bojuje o svoje miesto na Marse aj medzi hráčmi. Je to však pomerne strohá záležitosť, potrebovala by aspoň priemerný príbeh a trochu viac rozvinúť vcelku zábavnú hrateľnosť a rozšíriť obsah. Plus lepšie ovládanie. Malá hra okorenená štipkou originality síce nemá dlhú životnosť, ale môže byť príjemným krátkodobým rozptýlením.