Mario je borec. Nie je to len zručný inštalatér a záchranca unesených princezien vo voľnom čase, ale má tiež nadanie na športy. V pravidelných dvojročných intervaloch to dokazuje na letných aj zimných olympiádach, kde súperí so svojim niekdajším rivalom, z ktorého je však už len tieň. Mario to tak zvláda všade a keď práve nie je olympijská sezóna, môže si odbehnúť napríklad na tenisové kurty, aby tam skĺbil atmosféru grandslamov a svoju poriadne odviazanú hrateľnosť plnú svojských postavičiek a tiež rôznych špeciálnych úderov, ktoré vám pomôžu k tomu, aby ste svojho súpera prekabátili.

Ani na tenisových kurtoch Mario nie je nováčikom, veď sme ho tam v minulosti videli už mnohokrát. S Mario Tennis Aces to ale malo byť inak. Nintendo si pre nový prírastok do populárnej tenisovej série pripravili zaujímavé novinky, ktoré mali ponúknuť známu, no zároveň poriadne rozšírenú hrateľnosť. Hlavne sľubovali naozaj veľký a samostatný príbehový režim, ktorý ponúkne hlbšie ponorenie do hry. Niektorí mohli zo skorších prezentácií nabrať dojem, že príbehový režim ponúkne dokonca RPG zážitok a vlastne by to v istom smere mohla byť aj pravda. Je to však stále Mario hra a so sebou tak prináša aj príbeh v známych koľajach.

Mario s partiou relaxujú na tropickom ostrove, kde sa chystá finále veľkého tenisového turnaja. V ňom sú zase raz známe tváre, no čo sa zo začiatku tvári ako jednoduché víťazstvo, sa razom mení na nečakané dobrodružstvo. Wario a Waluigi ukradli mýtami opradenú raketu, ktorá si ich podmanila svojou mocou a taktiež Luigi jej podľahol. Táto raketa navyše má moc zničiť svet, takže asi nemusíte dlho hádať, že ju treba čo najskôr zlikvidovať a jej moc pochovať. Pomedzi to sa dozviete o príbehu starobylej civilizácie, ktorá stála pri zrode tejto rakety a ona sa stala nástrojom ich skazy. 

Je to jednoducho klasika, ktorá ale naberá vtipný a zaujímavý zvrat tým, že táto prastará civilizácia bola posadnutá tenisom a prakticky všetko riešila ním. A presne to isté čaká aj vás: akákoľvek situácia pred vami nastane, musíte zobrať do ruky raketu a vyriešiť ju na kurte. Musíte teda zabudnúť na skákanie nepriateľom po hlavách. A nezáleží na tom, či je pred vami bežný nepriateľ, výzva, puzzle, alebo dokonca boss. So všetkým si poradíte pomocou rakety a loptičiek. Tieto situácie sú uvedené dialógmi, ktoré občas dokonca vtipne poukazujú na to, že sa všetko rieši tenisom.

V príbehu je pred vami lineárna cesta naprieč súostrovím, na ktorom vás čaká séria úloh. Musíte sa naučiť nové techniky, poraziť nepriateľov, získať novú raketu a nakoniec poraziť bossa a získať kameň, ktorý mu dával silu. Postupne prechádzate rôznymi časťami prostredia, kde narazíte na čoraz silnejších nepriateľov a tiež iné povrchy, na ktorých si zahráte. Nemusíte však ísť len po vytýčenej priamej trase, ale na svojej ceste máte aj rôzne zastávky, ktoré ešte viac preveria vaše schopnosti a zručnosti. Je tu niekoľko typov výziev, ktoré postupne naberajú na intenzite - najskôr musíte výmenami nahrať 100 bodov, neskôr 200 a podobne.

Avšak už tu môžete naraziť na prvý problém. Mario Tenis séria nikdy nechcela ísť realistickou cestou a aj v novej časti sa drží arkádovej hrateľnosti. Tomu však už nezodpovedá obťažnosť v príbehu, ktorá je nastavená možno privysoko na tento typ hry. Zvlášť v prípade, ak ju budú hrať aj deti. Už hlavné úlohy a súboje vám vedia dať zabrať a neskôr ich budete neraz opakovať, aby ste ich prešli. Ale dajú sa prejsť. Zato niektoré pokročilé výzvy už vyslovene hráčov len frustrujú. Postavia proti vám ťažkých nepriateľov, dajú vysoké ciele a trestajú každú chybu. To nie je niečo, čo by ste v takejto hre chceli. Našťastie, nie sú povinné, no aj tak zamrzí, že vám hra takto pokazí náladu a možno nezískate nejakú špeciálnu raketu. Na druhej strane, aspoň vás hra pripraví na online súboje.

Celkovo vás v príbehu čaká 8 levelov, dva majú po jednom zápase, jeden obsahuje dva zápasy, no ďalšie ich celkovo obsahujú viac – 3 až 6. Ak si to spočítame, je pred vami takmer 30 zápasov, nie všetky sú však povinné. Dokážete tu stráviť pekných pár hodín a nebude to zle strávený čas, aj keď by ste boli určite radi, ak by vás to až tak nefrustrovalo. Koniec koncov, aj keď je tu príbehový režim silnejší ako v minulosti, stále nie je ťažiskovým režimom hry a oveľa viac hodín strávite v iných režimoch, ako je v prípade športových Mario hier už roky zvykom.

Na výber máte ďalšie 3 základné režimy: Tournament, Freeplay a Swing Mode. Z nich sa dostanete ďalej a môžete si už detailne vyberať, čo si zahráte. Napríklad turnaj vám ponúkne dve možnosti hrania a buď sa pustíte do zápolenia s AI, alebo proti živým protivníkom online. Pohárov proti AI je k dispozícii niekoľko, v online režime zas prebiehajú v dvoch kategóriách (štandardná a zjednodušená) a nechýbajú tabuľky. Turnaje sú obmedzené časovo a ešte pred súbojom vidíte aj kvalitu pripojenia svojho súpera, aby ste dostali šancu vyhnúť sa takým, s ktorými by vás čakal lagfest.

Najviac času ale strávite vo Freeplay režime, ktorý ponúka všetku tú klasiku, ktorú zo série už roky poznáte a môžete sa v ňom okamžite pustiť do akýchkoľvek zápasov podľa vlastných preferencií. Môžete si zahrať sami, prípadne si pozvať až troch priateľov na štvorhry. Ak ich nemáte dosť, môžete to doplniť umelou inteligenciou. Sami si nastavíte pravidlá a idete na to. Môžete hrať aj medzi minimálne dvomi Switch konzolami, pričom taktiež môžete hrať dvojhry aj štvorhry. Všetko to je ideálne na párty s priateľmi, alebo keď si len tak vyjdete na pivo s partiou a chcete si zahrať. My sme si napríklad zahrali štyria na letisku počas čakania na let. No a nechýbajú tu ani online súboje, pričom opäť máte väčšiu kontrolu nad nastaveniami a môžete ísť sami do dvojhry či s parťákom do štvorhry.

Sklamaním je však Swing Mode. Vývojári sú ľudia, ktorí už v minulosti priniesli chytľavý a jednoduchý tenis ako súčasť Wii Sports, takže si myslíte, že by mali mať pohybové ovládanie zvládnuté na výbornú, no opak je pravdou. Samozrejme, dá sa to hrať. Samozrejme, keď hráte s priateľmi na jednej konzole (každému stačí jeden Joy-Con ovládač), aj sa pri tom zabavíte. Ale vždy vás bude nahlodávať pocit, že by sa to dalo aj lepšie. Zdá sa totiž, že nezáleží na tom, aký úder predvediete, ale viac na polohe ovládača vo vašej ruke. Nepôsobí to vôbec prirodzene a skôr to neraz kazí dojem z hry.

Čo sa týka samotného tenisu, je to klasická arkáda od Nintenda, kde sa ani tak nemusíte báť outu ako toho, že nevyužijete špeciálny úder. Nejde ani tak o techniku, ale o znalosť postavy, jej schopností a povrchu. Je to rýchle, zápasy sú relatívne krátke, ale hrateľnosť je okamžitá, aj keď niekto drží konzolu prvý raz v ruke. Ak sa bojíte, že nezvládne schopnosti, tak si zahráte zápas bez nich. V hre je 7 typov kurtov, ich vlastnosti sa líšia a podľa toho aj rýchlosť hry. Navyše na nich musíte neraz bojovať aj s prekážkami, ktoré hru komplikujú, aby ste nebojovali len so súperom. Už teraz tu nájdete 16 postáv v 6 rôznych triedach, ktoré ovplyvňujú štýl hry – či je rýchly, silový, vyvážený a podobne. Ďalšie postavy prídu neskôr zadarmo ako DLC.

Dokonca ani graficky nevyzerá Mario Tennis Aces vôbec zle. Zachováva si tradičnú štylizovanú grafiku, ktorá hre naozaj pristane. Je pestrá, plná rôznych detailov a nechýbajú ani diváci a podobne. Ak nehľadáte fotorealizmus, určite vás neurazí. Pekne k nej sedí hudba, opäť to nie je niečo, čo by vás prekvapilo, ale vôbec nie je zlá. A čo sa týka hry ako takej, tá je kvalitatívne tam, kde by ste ju aj čakali. Prináša zábavu v arkádovej sfére a s priateľmi offline či online je to paráda. Príbehový režim je prekvapením, aj keď by určite nemusel byť taký náročný. Škoda len, že Nintendo zlyhalo v oblasti pohybového ovládania. Aj keď je teraz na trhu hneď niekoľko tenisových titulov, ak hľadáte kvalitnú arkádu, s touto hrou určite nestúpite vedľa.