Nintendo je aktuálne v zaujímavej situácii, kedy musí nové hry prekladať aj staršími titulmi. Dôvod je pritom jednoduchý a spočíva v neúspechu Wii U a obrovskom úspechu Switchu. Počas svojho života sa totiž Wii U konzola dočkala množstva kvalitných exkluzívnych hier, ktoré sa aj relatívne dobre predávali, no to len v pomere k predaným kusom konzoly. A tie Switch prekonal už po necelom roku na trhu. Nintendo tak má kvalitné hry, ktoré však pri pôvodnom vydaní hralo len málo hráčov, no zároveň aj nové publikum hladné po kvalitných hrách. a preto tu máme Bayonettu 2, Mario Kart 8, Pokkén a aktuálne aj Captain Toad: Treasure Tracker.

Nenápadný puzzle titul vyšiel v zime 2014 a aj keď hodnoteniami zaujal, predajne pravdepodobne o trhák nešlo a teraz má konečne šancu zažiariť v podobe novej, vylepšenej a rozšírenej verzie pre Nintendo Switch s niekoľkými úpravami na mieru novej konzoly. Základ je však stále rovnaký a možno ste to ani nevedeli, no Captain Toad je príbehovým prequelom Super Mario 3D World z Wii U. Červený Toad a Toadette spoločne hľadajú Power hviezdy roztrúsené v rôznych 3D bludiskách, no situácia sa komplikuje v momente, keď na scénu priletí vrana Wingo, ktorá si ich chce všetky uchmatnúť pre seba. Ako asi tušíte, okrem zbierania tak na vás čakajú aj súboje s okrídleným nepriateľom.

Ten príbeh, ako je v prípade Mario univerza zvykom, nie je žiaden hlboký zázrak, no je doplnený niekoľkými sekvenciami s progresom a decká môže baviť. Väčším dá aspoň odôvodnenie k tomu, aby sa hnali za ďalšími hviezdami. A ak vám to znie z popisu vyššie aspoň trošku povedome, možno ste to už hrali. Celý titul totiž vychádza z konceptu minihry The Adventures of Captain Toad práve v Super Mario 3D World. Tento koncept však hra rozširuje a prináša do neho haldu nových prvkov, pričom sa to celé stará o naozaj pestrú porciu zábavných levelov.

Začať však musíte jednoducho a od úplných základov, ktoré naozaj pripomínajú spomínanú minihru. Level má tvar kocky a vy v ňom máte splniť niekoľko cieľov, pričom tým hlavným je práve zobrať Power Star, ktorá sa často nachádza na nejakom vyvýšenom mieste – koniec koncov, je vrcholom levelu, ktorý musíte dosiahnuť. Toto jednoducho musíte dosiahnuť, inak sa nepohnete ďalej a level je neprejdený. Okrem toho tu však nájdete aj trojicu vedľajších úloh rôznej dôležitosti, ktoré taktiež môžete splniť. Niektoré vás posunú ďalej, iné len potešia vaše srdce, ktoré túži po tom, aby ste z každej hry mali za sebou 100%. Niečo tak splniť musíte, iné úlohy sú len voliteľné a ich náročnosť tak dosť variuje.

Dokonca by sa dalo povedať, že takto hra škáluje svoj obsah pre rôznych hráčov – príležitostní a deti si môžu užiť jednoduchú puzzle 3D hru, ostatní sa môžu pokúsiť odhaliť všetko, čo hra ponúka. Možno by som ale označil za problém to, že obťažnosť hry nikdy priamo nenapreduje tak, ako by ste si možno želali. Nie je to priamo nevyužitý potenciál, ale hlavu si pri hraní až tak nelámete. A možno by ste chceli aj viac. Niežeby bola krátka, ale ani dlhá. Základom hry preletíte za 8 hodín, ak chcete úplne všetko, tak si pridajte pokojne ďalších desať, záleží od štýlu hrania.

Aj keď to tak možno na prvý pohľad nevyzerá, koncept je naozaj veľmi chytľavý. Už len tým, ako jednoducho na prvý pohľad pôsobí. Naozaj si zoberte ten prvý level. Niekde je postavička, inde je hviezda a s postavičkou k nej musíte prejsť a zobrať ju. Postupne vám ale autori do cesty kladú čoraz viac rôznych prekážok a cesty sú stále viac a viac zložité. Základ je ale stále jasný a chcete tento level zdolať, či je prvý, alebo už tridsiaty. Naozaj pomáha aj to, ak máte radi všetko kompletné, tak niektoré levely prechádzate aj viackrát, len aby vám v knihe s jednotlivými úrovňami na samostatných stránkach svietili všetky záložky a všetky pečiatky, ktoré sa dajú získať.

Úrovne narastajú a pridávajú rôzne mechanizmy, avšak nikdy pred vami nestojí príliš veľká a členitá konštrukcia. Hranice sú jasné a ak tu máte niečo objaviť, buď je to skryté, alebo sa musíte presúvať niekde v rámci vnútorného priestoru úrovne. Nikdy neviete, či niečo nenájdete prostredníctvom skrytej trubice, ktorá vedie na spodnú stranu tohto mini sveta, alebo je niekde v stene skrytý vchod, ktorý vás dostane do samotnej stavby, kam jednoducho nevidíte, no tušíte, že sa tam niečo môže skrývať. Levely sú tak stavané dnu a aj vertikálne, avšak vždy sú relatívne kompaktné, aby sa vám čo najviac z nich zmestilo na obrazovku bez nutnosti pohnúť kamerou, či zmeniť zoom.

To ale, samozrejme, v hre musíte robiť. Jej logické hádanky a prekážky sú totiž práve na tom založené. Cesta vpred nikdy nie je zložitá, len ju musíte nájsť. Teda správne otočiť kamerou a pozrieť sa na svet tak, aby vám odhalil to, čo potrebujete vidieť. Ak sa aj s postavičkou dostanete na miesto, kam nie je vidno, vidíte aspoň pohyb jej siluety cez steny, čo pomáha v orientácii. A to je vlastne všetko, nemáte tu žiadne možnosti priameho boja s nepriateľmi, no možností interakcie je hneď niekoľko, pričom neraz budete potrebovať nájsť kľúč na otvorenie brány, či po nepriateľoch hodíte cibuľku, aby ste sa ich zbavili. Zaujímavým power-upom je aj krompáč, ktorým prerazíte múry, no ak nie je k dispozícii, poslúžia aj niektorí nepriatelia, len ich musíte nalákať.

Raz za čas sa navyše musíte rozdvojiť, na čo slúži ďalší power-up. Problémom však je, že ovládate obe postavičky naraz a neraz ich musíte dostať súčasne na rôzne spínače a plošinky, čo si vyžaduje trošku viac šikovnosti, no opäť to nie je nič náročné, no pekne to rozširuje herné mechanizmy. Tie sa v hre až tak nemenia, no postupne sa vyvíjajú a nabaľujú na seba nové prvky, aby ste sa nezačali nudiť. Bohužiaľ, to sa už nedá povedať o súbojoch s bossmi, ktoré hra recykluje. Aj keď teda vždy ponúkne o niečo zložitejšiu výzvu, bossov ale opakuje rovnakých aj s rovnakou schémou postupu.

Potom sú tu však aj veci, ktoré si obľúbite. Jednou z nich je bonusový skrytý pixelový Toad. Je to jedna z vecí, ktoré vám sprístupnia 100% prejdenie a hľadá sa oddelene od bežného prechádzania levelu (a až po jeho prvotnom prejdení). Aj štýl hrania je iný. Nemusíte nič zbierať a ani nemusíte level prejsť. Stačí len nájsť toho dobre skrytého a hlavne veľmi malého Toada a kliknúť naňho. Celkovo má Toad ten druh hrateľnosti, kedy si pred spaním poviete, že ešte jeden level a hráte ho do svitania. No taktiež si môžete dať naozaj len ten jeden level niekde v čakárni. Sú relatívne krátke, ideálne na vyplnenie času.

Príjemným doplnkom je aj kooperatívne hranie pre dvoch hráčov na jednej konzole, no pozor, nie je to symetrická kooperácia. Stále je jeden hráč hlavnou postavou, takže ten druhý má len podpornú úlohu. Ovláda kameru a má možnosť útočiť na nepriateľov. Nie je to žiadne terno, ale zabaví. Treba tiež pochváliť lepšiu prácu s kamerou, aj keď stále by sa ešte dala zlepšiť. Hra na Switch koncepte sedí, no mám dojem, že skôr v handheldovom režime, kde pôsobí prirodzenejšie vďaka svojim Wii U koreňom. Stále totiž využíva dotykové ovládanie, ktoré je v TV režime nahradené pohybovým, kedy využívate Joy-Con ako Wiimote ovládač a namiesto dotyku klikáte kurzorom.

Captain Toad vo svojej hre umne využíva Mario univerzum, no ide si vlastnou cestou, ktorá je opäť zameraná na mladších hráčov, ale zabaví aj tých starších. Toho obsahu je relatívne dosť, ak sa rozhodnete hru prejsť skrz naskrz. Práve tam je totiž najväčšia sila hry – vo vedľajších výzvach, ktoré jednoducho chcete splniť, lebo vás držia. Nejaké chybičky tu stále sú, no sú tu aj opravy a vylepšenia oproti Wii U verzii. Dočkali sme sa navyše nových levelov inšpirovaných kráľovstvami zo Super Mario Odyssey. A hra taktiež vyzerá a beží o niečo lepšie ako na Wii U. Aj tak ale vyzerá dobre, rovnako dobre aj znie a celkovo budí veľmi pozitívny dojem, takže ak ste o nej doteraz nepočuli, či vám pred 4 rokmi na Wii U unikla, teraz je asi ten správny čas to dohnať. Navyše hra vychádza aj na 3DS, kde je prekvapivo dobrá. Zachováva kvalitnú hrateľnosť, všetok obsah a ponúka aj nečakane slušné technické spracovanie, pričom sa renderuje naraz na oboch displejoch.