Herná história je plná prípadov, kedy nebezpečné vedecké experimenty vyústili v boj o holý život, záchranu ľudstva a podobne. Zo všetkých tých príkladov môžem spomenúť Half-Life, Doom, F.E.A.R., S.T.A.L.K.E.R., či niektoré línie z Mass Effectu a naozaj mnohé ďalšie. Je to obľúbený tróp, ktorý nás prenasleduje v literatúre, kinematografii a aj hrách. Dokonca by sa dalo povedať, že je to klišé. Avšak ak sa ho chopí schopný autor, dokáže z neho dostať príbeh plný napätia. Príkladom môže byť sám Stephen King, ktorý ho spracoval taktiež. A pre jeden veľmi dobrý príklad musíme ísť ďaleko do minulosti, až do roku 1991, kedy sa nepodaril experiment s urýchľovačom častíc a bol to začiatok vtedy nevídaného dobrodružstva.

Nakoniec sa možno ani vracať nemusíme. Je až podivuhodné, že dve také výrazne prepojené hry z minulosti vyšli na Nintendo Switch vo svojich výročných edíciách takmer súčasne. Najskôr sme videli Flashback vo svojej 25th Anniversary edícii a tesne po ňom vyšiel aj kultový Another World. Na Switchi sme sa dočkali 20th Anniversary edície, ktorá prvý raz vyšla v roku 2011 na mobily, neskôr sa však dostala na PC a odtiaľ aj na všetky možné konzoly, takže je už, takpovediac, všade. Tieto hry spája mnohé – hrateľnosť, vizuálny štýl a dokonca aj samotní autori. Koncept, ktorý vytvorili v Another Worlde, neskôr vyšperkovali vo Flashbacku.

Ak ste za tie pomaly 3 dekády od jej vzniku stále nemali s hrou tú česť, je to cinematická platformingová akčná adventúra. Tri zo štyroch týchto slov boli v dobe vzniku jadrom takmer každého akčného titulu, no práve tie filmové prvky sú niečím, čo na začiatku 90. rokov v takejto podobe nemalo páru. Ak sa hovorilo o filmovej hre, tak len v prípade interaktívnych filmov, ktoré boli často dosť zlé. Zároveň to je iná „filmovosť“, akú si predstavíte dnes pri hrách plných nekonečných predelových scén, prísneho skriptovania diania a citového vydierania. Éric Chahi už vtedy vedel, že hrateľnosť je prvoradá a z filmov si treba prepožičiavať trošku iné prvky.

Ako som už naznačil, príbeh začína vedeckým experimentom, ktorý nedopadne tak, ako by ste čakali. Mladý vedec Lester Knight Chaykin príde do laboratória vo svojom Ferrari, aby tam robil pokusy s urýchľovačom častíc. Simulácie neprezradili žiadnu chybu, no Lester nečakal, že v okamihu testu do budovy udrie blesk. Nie, nezabilo ho to, no tento nečakaný výboj ho preniesol na neznáme miesto – do úplne iného sveta niekde veľmi ďaleko, kde ho chce všetko zabiť. A to doslova. Ak to nie je miestna flóra,  tak je to miestna fauna. Ak ani tá nie, tak sú to padajúce skaly, priepasti a iné nástrahy.

Naozaj vám netrvá dlho, kým zistíte, že ste sa spolu s Lesterom ocitli na veľmi nebezpečnom mieste, kde vás zabije už len to, že nič nerobíte. Napríklad hneď v úvode. A zomrieť môžete, aj keď niečo robíte. Napríklad utekáte a myslíte si, že ten čierny fľak na zemi nemusíte preskočiť. No omyl. Nabehne krátka animácia, ako vás drobné a nenápadné žihadlo bodne do nohy a vaša postava razom zomiera v agónii. Na scéne sa objavujú ďalšie beštie a čochvíľa aj nepriateľská domorodá rasa, ktorá vás chytí a zavrie do klietky. Tam nie ste sami a veľmi rýchlo zisťujete, že nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ a vo dvojici sa uteká ľahšie. Lester tak dostáva nečakaného spoločníka z radov domácich a to je vec, ktorá v roku 1991 úplne zmenila situáciu. Je to spoločník, ktorý vám pomáha, musíte ho zachrániť a aj viesť napred.

Another World je hra, ktorá je založená na princípe pokusu a omylu. Z umierania tu spravili herný mechanizmus, lebo len zo smrti sa poučíte. Je jasné, na čo slúži zbraň, že ňou máte strieľať po nepriateľoch a tie podivné otvorené veci na zemi by ste mali preskakovať. Nie vždy je ale rovnako zrejmé, že niekam musíte spadnúť. To, že sa niekam musíte zatúlať, aby ste tam v správnom momente zhodili na stráže o podlažie nižšie luster. Podobných momentov je v hre dosť veľa.

A čo si na hre budete ceniť najviac, je, že aj keď tu budete často zomierať (kvôli vlastnej nepozornosti, či len preto, aby ste sa poučili), tak hra nefrustruje. Checkpointy sú nasekané naprieč hrou pomerne husto a aj keď zomriete, nikdy sa nemusíte dlho vracať na miesto, kde ste skonali. Navyše vám hra aj pomáha drobnými náznakmi. Ak je checkpoint od miesta vášho skonu relatívne ďaleko, mali by ste sa zamyslieť nad tým, či ste niekde nezabudli na nejaký detail, kvôli ktorému sa teraz nedostanete ďalej. Ten luster je len jedna vec, no veľmi dobre ilustruje, ako pri hraní musíte uvažovať. Váš partner sa napríklad môže niekde zaseknúť a aj keď vy napredujete ďalej, dostanete sa niekde do bodu, kde to už bez neho nedáte, tak si musíte všimnúť, že niekde zostal a pouvažovať nad tým, ako ho odtiaľ dostať.

Ako asi čakáte, hra vás nebude viesť za ručičku. Nenaznačí vám, že máte niekam ísť, niečo stlačiť či zobrať. Možno to opisujem ako niečo revolučné, no pravdou je, že sa naozaj príjemne hrajú hry, ktoré hráča nepovažujú za hlúpeho a nevyvesia mu každú jednu pomôcku rovno pred nos. Dnes sa to totiž robí presne takto. Musíte počítať s tým, že musíte pohnúť rozumom. Nebude to bolieť, ale bez toho to nejde. A občas sa možno aj zaseknete, ale to patrí k celkovému zážitku, ktorý je však aj napriek tomu plynulý a drží si dobré tempo. Ak stále zostal niekto, s kým môžete bojovať, chýba vám nejaké dôležitá časť. Inokedy je to zas len o úteku, kedy smrť patrí k tomu, aby ste sa presne naučili skoky.

Ako mnohé iné hry z tejto éry, ani Another World v niektorých oblastiach nezostarol najlepšie. Samotné ovládanie niektorých prvkov je veľmi kostrbaté a nepomáha ani fakt, že si ho na Switchi nemôžete zmeniť. Napríklad na streľbu, beh a aj interakciu slúži len jedno tlačidlo a to je z dnešného pohľadu vyslovene hlúpe rozhodnutie. A je to len jeden z niekoľkých príkladov. Zároveň to však nie je nič, na čo by sa nedalo zvyknúť, no zamrzí to a neraz vás aj to bude stáť život.

Aj samotná akcia má nejaké neduhy, ktoré tiež vychádzajú z jej pôvodného kontextu. Stlačením klasicky vystrelíte zo zbrane. Stlačením a kratším podržaním pred seba vytvoríte štít v bode, kde končí hlaveň. Stlačením a dlhým držaním získate koncentrovanú strelu, ktorá dokáže ničiť aj materiály a steny. Opäť to nie je práve intuitívne a neskôr v hre prídu aj pasáže, keď musíte prekonávať štíty niekoľkých nepriateľov, zabiť ich, do toho si vytvárať a udržiavať vlastné. Je to trošku zbytočne krkolomné. Na druhej strane tu taký platforming funguje veľmi dobre, ale to je možno aj tým, že je ho v hre menej (ako vo Flashbacku).

Flashback aj Another World vyzerajú veľmi podobne, čo sa týka štýlu a technológie (rotoskopické animácie), ale aj tak pôsobia odlišne, lebo podávajú rozdielne svety. Another World je v pustom a nebezpečnom svete, takže pôsobí možno viac fádne, ale stále to vyzerá dobre. V hre máte možnosť kedykoľvek prepnúť medzi pôvodným vizuálom a modernejším, ktorý je v zásade rovnaký, ale viac vyhladený, aby zachoval pôvodný štýl. To isté sa týka aj zvuku, kde si môžete v menu vyberať z troch verzií: pôvodnej, modernej a pôvodnej s hudbou zo Sega CD verzie. Rovnako ako na grafike aj na hudbe sa už trošku podpísal zub času, no pri hraní sa počúva dobre a k hre sedí.

Another World sa stále hrá dobre a stále trpí neveľkou dĺžkou. Ak je toto pre vás premiéra s hrou, s objavovaním a zomieraním ju prejdete za nejaké dve hodinky, čo je dosť málo. Ak hru poznáte, čas je polovičný. Ak ju poznáte dobre, po 30 minútach sú pred vami záverečné titulky. Vyvažuje to nižšia cena (napríklad v porovnaní s Flashbackom), no aj tak je toho málo. Chýba tu pridaná hodnota. Je to jedna z najdôležitejších hier jednej celej éry a takáto verzia by rozhodne mala ponúknuť viac. Takto dostanete „len“ chytľavú hrateľnosť zo starej školy, ktorá vám v ničom priamo nepomôže a chce od vás, aby ste sa sami učili na vlastných chybách.