Ako fanúšika bojoviek ma naozaj teší, že je tento žáner v posledných rokoch naozaj na vzostupe, pričom sa rozširuje o nové značky, dokonca aj o platformy, takže si tieto hry môžu užiť aj hráči napríklad na PC, ktorému sa žáner v minulosti vyhýbal. Každý rok tu je minimálne jeden nový prírastok do top tier ligy, kde sú tie najväčšie hry v žánri. Či je to Street Fighter, Tekken, Mortal Kombat, alebo iné. Nezaostáva však ani menšia a menej známa konkurencia. Na opačnom póle je rozrastajúce sa množstvo jednoduchých bojoviek aj pre úplných začiatočníkov, napríklad Divekick, či Pocket Rumble. No a utešene sa rozrastá aj stred, kam môžeme zaradiť aj aktuálnu novinku SNK Heroines: Tag Team Frenzy.

Prečo práve do stredu? Je už trošku zložitejšia, takže na jej ovládanie potrebujete viac ako dve tlačidlá a napríklad na Switchi si ju nezahráte s jedným Joy-Conom. Zároveň je však veľmi prístupná a osobne ju považujem za veľmi dobrý vstupný bod do žánru, ak niekto nechce naskočiť rovno na Street Fightera a dostať v ňom škaredý výprask. Prípadne je veľmi vhodná na posedenia s priateľmi, ktorým nemusíte vysvetľovať zložitejšie mechanizmy. Vysvetlíte, na čo sú jednotlivé tlačidlá, no a ide sa do akcie.

SNK Heroines je crossover a služba fanúšikom. SNK s hrou siahli do svojej bohatej histórie a vytiahli z nej známe ženské bojovníčky zo sérií ako The King of Fighters, Fatal Fury, Samurai Shodown, či dokonca Art of Fighting. Takto nielen dávajú do pozornosti svoje ženské postavy, no zároveň oslavujú, keďže Shin Nihon Kikaku Corporation vznikla v roku 1978, takže tento rok sú na scéne už 40 rokov. Ako však vidíte aj na známke vyššie, pravdepodobne by si oslava takéhoto pekného výročia zaslúžila niečo lepšieho, nakoľko hra občas pôsobí, ako keby bola šitá horúcou ihlou.

Jej názov vlastne o hre prezrádza všetko. Skladá sa zo ženských hrdiniek SNK sérií a zároveň to nie je úplne bežná 2D bojovka, ale tagovacia bojovka 2v2, kde teda máte neustále po ruke dvojicu postáv, na čo sú aj naviazané niektoré herné mechanizmy. Naozaj tu ale neexistuje žiaden režim, kde by ste mohli bojovať 1v1, vždy si vyberiete dve krásavice z ponuky štrnástich herných postáv, počkáte na výber súpera (či už je živý, alebo AI) a už sa na obrazovke rozdávajú údery a kopance. Už tu však narážame na jeden z problémov hry, ktorým je obsah. V tejto oblasti je tu teda málo postáv a žiadne ďalšie si neodomknete.

Pritom sa nedá povedať, že by bol výber postáv zlý, či už z hľadiska rozmanitosti bojových štýlov, vizuálu, alebo celkového dojmu, takže si každý nájde svojho favorita. Predsa len sme si však už zvykli na trošku iný štandard a 14 je jednoducho málo. Nájdete tu napríklad Athenu, Shermie, Mui Mui, , Mai, či ženskú verziu Terryho Bogarda z Fatal Fury. Bohužiaľ to ale nie je jediná oblasť, kde je toho obsahu menej, než by ste chceli. Menej je tu totiž aj arén, ktorých sa v hre nachádza sedem a opäť sa nedá povedať, že by boli spracované zle. Naopak, vizuálne sú naozaj parádne a rôznorodé, avšak sedem je málo.

A v popise okliešteného obsahu pokračujeme, nakoľko hra ani v oblasti ponuky herných obsahov práve nevyniká, aj keď tu nájdete ten tradičný základ, niečo navyše by ste tu hľadali márne. Ponuku otvára príbehový režim a nasleduje klasická Versus ponuka, kde môžete len tak hrať rýchle zápasy proti AI aj živým súperom, tréning, tutoriál, lokálny zápas s bezdrôtovo zosieťovanými Switch konzolami a asi najzaujímavejším v tejto ponuke je Survival režim, v ktorom bojujete proti vlnám CPU protivníkov. Nie je to síce žiadne terno, ale poteší fakt, že si tento režim môžete užiť vo dvojici vďaka lokálnej kooperácii, čo je na Switch ideálne. Nesmie chýbať online, ktorému sa ešte budem venovať, no a ponuku uzatvára galéria, kde si hraním odomykáte videá, koncepty a skladby.

Začnem príbehovým režimom, ktorý síce v tomto žánri nemusí hrať prvé husle, no poslednú dobu sme si zvykli už aj na to, že sú scenáristi schopní si nad príbeh bojovky skutočne sadnúť a vytvoriť niečo, čo má hlavu a pätu. To však tu nenájdete a príbeh je, podobne ako aj koncept hry, trošku uletený. Trošku dosť. Odohráva sa totiž po jednom z The King of Fighters turnajov, kedy Kukri preniesol známe bojovníčky (a Terryho, ktorého navyše zmenil na ženu) o svojej alternatívnej dimenzie, kde z nich chce čerpať strach aj hnev na to, aby mal moc ovládnuť hlavnú dimenziu. Vy si tak vyberiete dve dievčiny, ktoré bojujú bok po boku s ďalšími v siedmych kolách, pričom porazené sa menia na piesočné sochy. Nakoniec Kukriho porazíte a všetko sa vráti do starých koľají.

Ja som vám to hovoril, trošku uletené, no aj trošku nezaujímavé. Nebudem klamať, príbeh som prešiel niekoľkokrát, avšak ako-tak som sa bavil len prvý raz. Tie ďalšie som už len využil to, že je príbehová línia veľmi krátka, zaberie snáď polhodinu, a odomykáte si ňou obsah v galérii. Nie je to teda nejaký ťažiskový obsah, s ktorým by ste ochotne strávili veľa hodín. Je fajn, ale to je tak všetko. A toto je veta, s ktorou sa v tejto recenzii ešte stretnete.

Už skôr som načrtol, že hra pasuje na pomyselnej škále žánru niekde do stredu v prístupnosti. Z tých 14 postáv má každá 4-8 pokročilých útokov, ktoré inak vychádzajú zväčša z jedného tlačidla. Okrem neho sú tu ľahké a ťažké útoky, jedno tlačidlo pre ultimátny útok a jedno tlačidlo pre absolútny blok. Márne by ste v zozname útokov a pohybov našli nízke, také totiž v hre neexistujú. A vlastne ani vysoké, musíte sa uspokojiť s útokmi vo výskoku. Čo však hra stratila na variabilite techník, to vynahrádza širšími možnosťami pohybov, keďže nechýbajú menévre na zemi aj vo vzduchu, kotúle, úskoky a iné, ktoré umožňujú hrať viac takticky a nájsť medzeru v obrane súpera.

Tá je totiž dosť potrebná k tomu, aby ste súpera porazili. V tejto hre nestačí súpera „zabiť“. Obe vaše postavy zdieľajú spoločný ukazovateľ života, ktorý sa nedá znížiť na nulu a časom sa dokáže pomaly regenerovať. Musíte ho znížiť natoľko, aby ste súpera dokázali omráčiť (alebo dostať aspoň dostatočne nízko) a následne použiť svoj špeciálny útok. Ten môžete použiť kedykoľvek, kým máte dostatok energie, ale len z výrazne zníženým životom súpera ho takto dokážete doraziť. Bojovaním sa však práve ukazovateľ pre špeciálny útok míňa a zároveň dopĺňa postave na pozadí. Tagovanie tak predstavuje výrazný taktický element a hneď niekoľko online súbojov som osobne vyhral tak, že som v správnom momente prepol postavu, ktorá do otvorenej obrany trafila svojim špeciálnym útokom.

Zaujímavým spestrením sú predmety, ktoré počas súbojov môžete zobrať. V aréne sa generujú náhodne a v boji ich využije postava, ktorá je práve neaktívna. Nájdete tú útočné, obranné a aj boostovacie pomôcky. Napríklad zoberiete granát a vás neaktívny parťák ho hodí na súpera. Alebo sa pred špeciálnym útokom ubránite vhodne použitou stenu. Prípadne si len elixírom doplníte život. Samozrejme, v online si tieto veci viete aj vypnúť a bojovať bez nich. Nepovedal by som však, že hrateľnosti škodia. Celkovo je súbojový systém síce jednoduchý, no zároveň prístupný a zábavný. Neočakávajte od toho Tekken či Street Fighter a príjemne sa zabavíte.

Z režimov je aj tak najdôležitejší online, ktorý ponúka možnosti tradičných zápasov, ktoré si môžete vyhľadať (a aj odmietnuť, ak vám napríklad hra nájde súpera s mizerným pripojením), no tiež máte možnosť zakladať miestnosti až pre 8 ľudí, tam s nimi chatovať, či sledovať prebiehajúce zápasy. Tie môžu súčasne prebiehať v niekoľkých poliach, aby nebojovali len dvaja a ostatní čakali. Potešili možnosti nastavenia, ktoré zahŕňajú región, použitie predmetov, no napríklad aj správanie (nechcete hrať s niekým, kto sa často odpája). Bohužiaľ, kvalita online hry zatiaľ veľmi kolíše a aj keď nájdete bezproblémové zápasy, no  aj  také, ktoré budú nechutne lagovať, aj keď máte obaja plný signál.

Audiovizuál je oblasť, kde to je bez kompromisov. Snáď jediná v hre. Grafický štýl hry je síce veľmi špecifický a viem si predstaviť, že mnohým nesadne, no rozhodne si myslím, že hra vyzerá dobre a aj napriek množstvu detailov na obrazovke sa dobre a stabilne hýbe, čo je v bojovkách kľúčové. Zvuk je tiež špecifický, je to predsa len japonská hra, ktorú prinášajú najmä japonskému publiku. Aj preto tu nájdete len japonský dabing postáv. V menu vás tak sprevádza j-pop skladba a aj hudba v jednotlivých arénach sa nesie skôr v nenáročných ľahkých melódiách.

SNK Heroines: Tag Team Frenzy sa mi hodnotí relatívne ťažko. Je to naozaj fajn hra, ale to je tak všetko. Chceli by ste od nej viac. Viac po stránke obsahu, viac po stránke kvalít. Súbojový systém je síce jednoduchší, no prístupný a zábavný. Samotným hraním sa nudiť určite nebudete, len je otázne, ako dlho vám to vydrží. Ale chcelo by to viac postáv, viac arén, viac snahy v príbehu a viac zaujímavejších režimov, aby hráč po tých niekoľkých prejdeniach príbehu nependloval len medzi online a lokálnym multiplayerom. A treba okamžite opraviť ten online. Nie je možné, aby polovica zápasov bežala dobre a druhá polovica tak tragicky.