Dnes sú autori recenzií podplatení, málo kritickí, hodnotenie devalvovalo - poviete si. No nie, to len vzniká omnoho menej príšerných hier. Ešteže tu máme Super Street: The Game, ktorá vracia na naše obrazovky virtuálne zúfalstvo v tej najčírejšej podobe. Pozrime sa na preteky, ktoré vznikli na základe spolupráce so známym magazínom Super Street a prinášajú nám... no ťažko povedať, čo je tá beztvará hnedá hmota vlastne zač.

Poznáte Need for Speed? Netreba sa pýtať. Mnohí z vás ako za najlepší alebo najobľúbenejší diel bez dlhého premýšľania označia Underground. Prípadne ten druhý. Super Street: The Game sa snaží o návrat starých časov a prináša nám nelegálne preteky so všetkým, čo k tomu patrí. A teda aj úpravou „vehiklu" do vysnívaného stavu. Na začiatku sa zhrdzavená kraksňa ledva rozbehne, ale stačí to trochu prelakovať, kúpiť spojler, napchať do toho trochu elektroniky, výfuk, ktorý preberie každého v okruhu niekoľkých kilometrov a hneď to má lepší odpich. A zbalíte minimálne tamtú čičinku s vyzývavým výstrihom. V hre to funguje, postupne sa k vám pridávajú odborníci na všetko možné. Teda odborníčky. Slečny sú sporo odeté, v garáži sa pretŕčajú a určite svojmu remeslu rozumejú. Len je otázkou, či to nie je pózovanie v pánskych časopisoch.

Ponuka Super Street: The Game je bohatá. Teda ak sa pozeráte na výbavu (aut, nie asistentiek, ale vlastne...) v garáži. Na začiatku si totiž zvolíte auto, ktoré sa pod vašimi rukami premení zo škaredého kačiatka na trhač asfaltu. Výber zvážte, garáž sa vám o nové kúsky nerozrastie, navyše na autá sa nevzťahuje licencia. Môžete na to kašľať, každé sa napriek anonymnému názvu podobá na konkrétnu značku. Výber nie je príliš bohatý, avšak vzhľadom na to, že vám po celý čas hrania (u väčšiny 10 minút, skúsení harcovníci odpadnú po hodine, masochisti to vzdajú po dvoch a recenzent sa tým babre niekoľko hodín) postačí jedno, mávnete nad tým rukou.

Ak však budete upgradovať stroj konkrétnymi súčiastkami (vraj ich je okolo sedemsto, nepočítal som to, hoci by to bola väčšia zábava ako samotné hranie), na nich už nájdete skutočné mená. Pod kapotou si môžete vymeniť kompletne motor, turbo, palivové čerpadlo, nasávanie, filter. Nechýba obmena brzdových doštičiek, rámov, pneumatík (aj šírka diskov, sklon, zahustenie) alebo kompletne kapoty, prítlačné krídla a všetky tie veci, ktoré robia look auta športovým. Investovať sa dá aj do svetiel, elektroniky alebo interiéru. Vplyv na jazdný model to má, cítiť zmeny, často k lepšiemu, no je to krvavé vykúpenie. A to všetko preto, aby ste sa mohli preháňať po mestskom, industriálnom, púštnom alebo lesnom prostredí. Ide o malé krajinky, v ktorých vás čaká vždy iná trať, ale jazdiť sa v nich dá i len tak. Dôvod na to nie je.

Najdôležitejšou ponukou v menu je kariéra. A to len preto, že v Garáži je fajn, no veľa si tam nezajazdíte a na Quit Game tu nik nemyslel. Rýchla voľba akýchkoľvek pretekov nemá príliš význam a v nastaveniach sa nedá takmer nič nastaviť. Klasický model postupného odomykania nových výziev neprekvapí. Ani ich obsah. Klasické preteky na okruhu s bandou kreténov. Časovky s checkpointami vás dostatočne preveria, len je škoda, že v samotnom závere dali tvorcovia hry niekoľko checkpointov za sebou, pretože… asi im to nevychádzalo do časového limitu. Pri checkpointoch, ktoré vám majú dať čas, aby ste prešli čo najviac, srší hra humorom dvojnásobne: ak sa blížite k zlatému hodnoteniu, checkpoint vám pridáva také 2-3 sekundy. Inokedy aj desať. V Sprint musíte prejsť zopár checkpointmi v otvorenom prostredí, ale keďže hra nemá mapu, cesty sú navrhnuté dosť hlúpo, blúdite a reštartujete. Môžete aj búrať v snahe získať čo najviac bodov a nájdete tu i zopár „osmičkových” tratí.

To je tá kladná časť, dokonca si to môžete omaľovať krajšie než v skicári. Extravagantní šoféri nepohrdnú perleťovou metalízou a podobne. Dokonca každú časť vozidla zvlášť. To je fajn, je to pekné, no stále sa motáme v menu a to nie je dôvod, prečo ste položili na stôl nemalý peniaz. Problém je totiž v tom, že to vyzerá podpriemerne a hrá sa otrasne, frustruje to, AI je idiotská a hrateľnosť i v prípade, že sa vám darí a neopreli ste tvrdo vytuneného tátoša o prvý roh, zúfalo nudná. Premýšľať nad zmyslom života a vôbec je vo virtuálnych svetoch očakávaná cesta - veď hry sú aj umenie. Lenže v adventúrach či inak príbehovo orientovaných tituloch a nie v pretekoch, kde jazdíte autom. Plníte sériu úloh, získavate peniaze a špeciálne body, ktoré vám odomykajú náročnejšie výzvy v nových ligách.

Tak sa zdá, že to programoval, navrhoval a testoval človek, ktorý v života za volantom nesedel. Ak aj, kľúče v zapaľovaní neboli a to auto vlastne nemalo kolesá a ani to nebolo auto, ale kolotoč pre malé deti. Vypnutý. Jazdný model je otrasný v každom jednom móde, či už ide o klasické okruhové preteky, vyraďovačku, checkpoint race, alebo o ich variácie. Najväčším problémom je zatáčanie. Funguje podivne, akoby ste mohli volantom otočiť len trochu, takže pravouhlé zákruty predstavujú neuveriteľný problém. Po chvíli totiž zatáčanie prejde do nekontrolovateľného šmyku. Chvíľa nie je presne definovaná a doteraz netuším, kedy a prečo tento moment nastáva. Neovplyvňuje ho pridávanie plynu, rýchlosť vozidla, skrátka to nastane. Teraz. A teraz nie. Jedinou možnosťou je úprava vozidla, vylepšenie jeho parametrov, no na to potrebujete vyhrávať. Alebo grindovať v najjednoduchších pretekoch.

Vzhľadom na skutočnosť, že trať nie je rovná ako pravítko, predstavuje zvládnutie ovládania vozidla základ. Šokujúcé, všakže? Ak to v Super Street: The Game nedokážete ovládať a auto si robí, čo chce, siahnete po brzde. Pokým si ju nevylepšíte na maximum, zabudnite na to, že autá vôbec majú brzdový pedál. Zrejme brzdia motorom. Ale dobre, dá sa na to zvyknúť a jednoducho ovládate automobily z paralelného vesmíru. Fyzikálny model konkuruje ovládaniu vozidla viac než úspešne. Ono vlastne ťažko posúdiť, čo hra simuluje. Zaručene vám však zdvihne tlak. Kontakty s ostatnými jazdcami sú bizarné, všetko lieta kade-tade ako krabice od mlieka. Je to bohapustá arkáda, no prečo potom ten tuning a hrajkanie sa s číslami pri vylepšovaní vlastností vozidla?

Takže sa to nedá veľmi dobre ovládať, občas si to spraví, čo chce - a najlepšie ak nabehnete na banánovú šupku a auto vám šmykne do zvodidiel. Fakt netušíte prečo, veď ste išli len rovno. Ak vás to katapultuje z prvej pozície na poslednú bez akejkoľvek šance na návrat do čela, tak to poteší. Niekedy sa odrazíte od zvodidiel, inokedy spravíte hodiny. Raz odpálkujete pouličnú lampu ako biliardovú guľu, inokedy zastavíte ako o betónovú stenu. Ostatných jazdcov vlastne vidíte len pri štarte a to je ten lepší prípad. Počas pretekov sa skupina súperov rozlezie po trati. Sledovať ich počínanie je niekedy komické, ale to je nič proti ich absurdnej agresivite. Prežiť úvodné metre je základným kameňom úspechu. Riadia sa jednoduchým pravidlom: chcú zvíťaziť, a to za každú cenu.

Je to tak v každých pretekoch, len v Super Street: The Game to znamená, že ak vás protivníci uvidia, napália to do vás. Bez akejkoľvek príčiny. Jednoducho pretože chcú a môžu. Znamená to, že stratíte kontrolu nad vozidlom, pri snahe ustáť to sa pozrite vyššie, ako sa autá ovládajú. Žiadna sláva a obdobne dopadne aj vaša snaha. Alebo dostanete rovno hodiny. Alebo vás to odhodí do zvodidiel. Alebo sa ten kretén netrafí a stajne sa sekajú medzi sebou. Nie je to žiadne Destruction Derby či Wreckfest. Nedá sa s nimi súťažiť normálnou cestou a s pretekaním to naozaj nič nemá. Spojením vyššie uvedených záporov nám asi orgazmus na štyroch kolesách v hodnotení nevyjde. Po cestách sa premávajú aj civilní šoféri a potvrdzujú svoju demenciu: pokojne si odbočia do protismeru a nie, nikoho nepredbiehajú. Alebo to napália do steny, zrámujú semafór, zrazu zatočia. Je s nimi zábava.

Teraz sa pozrite na poslednú Forzu MotorSport. Máte? A teraz sem, na Super Street: The Game. Na Forzu. Na Super Street. Forza.- Super Street. Čo viac chcete vysvetľovať? Fádne prostredie v mizernom prevedení, priemerné modely vozidiel, ktorých poškodenie má aspoň vizuálny charakter, no jazdný model sa nemení. Len zopár objektov je zničiteľných a žiadna mapa nás nezaujala, chýbajú výraznejšie grafické efekty. Cesty sú neskutočne široké, ostatní však jazdia pri krajnici. Alebo odparkujú auto kolmo na cestu. V zákrute. Taktiež sme nenašli dôvod ísť do zmeny interiéru, ak hra neobsahuje pohľad spoza volantu. Vlastne ani šoféra. Ozvučenie ide ruka v ruke s vizuálnou brečkou: zvuky ťažko postrehnete a elektronická hudba vás núti skôr prepichnúť si ušné bubienky ako dostať z auta čo najviac. Bonbónik na záver: pri nárazoch gamepad vibruje až tak, že budete mať obavy, aby z neho motorčeky nevyskákali.