Logické tituly majú vo svete videohier stále svoje miesto a je potešiteľné, že niektoré z nich prichádzajú s netradičným a unikátnym systémom. Do kategórie originálnych puzzle nepochybne patrí aj DERU a zaujímavosťou je, že vyslovene nabáda, aby ste hrali spoločne s iným hráčom. Napokon to vyplýva už z názvu. Nič vám však nebráni zahrať si túto len zdanlivo jednoduchú a prostú hru aj sami.

DERU naozaj na prvý pohľad vyzerá veľmi skromne - obrazovky plné bielych a čiernych čiar a čarbaníc umiestnených na strohom farebnom podklade. Mohlo by sa zdať, že tie útvary a línie, ktoré pripomínajú bizarné moderné maľby, sú chaotickou zmesou bez logického usporiadania a hlbšieho zmyslu, ale opak je pravdou. To, čo pred sebou vidíte, sú v skutočnosti dômyselné hlavolamy založené síce na jednoduchom základnom princípe, ale ukrývajú v sebe patričnú hĺbku a slušnú výzvu.

Misie sú umiestnené v kruhoch a rozdelené do niekoľkých tematických celkov so vznešenými pomenovaniami, ako viera, odvaha, či sloboda. Každú misiu tvorí jediná obrazovka, kde sú kľúčové dva objekty - jeden čierny a druhý biely. Oba ovládate a musíte ich umiestniť do príslušných foriem, ku ktorým sa však nedostanete len tak ľahko. Je treba zdolať prekážky a vytvoriť si prístupové cesty, čo je, prirodzene, čoraz náročnejšie.

Nástrahy pritom majú jednoduchú formu. Sú to čiernobiele útvary a čiary, neraz v pohybe, ktoré sa riadia určitými princípmi. Tým hlavným je, že váš čierny objekt sa nesmie dotýkať iných čiernych prvkov, ale môže prechádzať bielymi. Navyše keď ho umiestnite do bielej línie, stane sa bariérou, ktorá čiaru preruší a zabráni, aby sa šírila ďalej. Dôležitý je pritom smer, ktorým plynie táto línia. Platí to aj naopak, takže pre váš biely objekt je smrtiaca biela, ale ako nôž maslom prechádza čierňavou. S týmito poznatkami si vystačíte v prvých úrovniach, ale postupne pribúdajú ďalšie možnosti aj komplikovanejšie prekážky.



V prvých leveloch majú vaše objekty tvar trojuholníkov, ktoré sú nemenné a jediné čo môžete robiť, je presúvať ich hore, dole a do strán. V pokročilých úrovniach už sa vyskytnú aj podoby kruhu a štvorca. Kruh dokáže presúvať svoj objem na váš ďalší objekt, čím sa ten prvý zmenší a druhý zväčší. A naopak. Môžete si teda meniť veľkosti podľa potreby, napríklad aby ste sa dostali cez úzke prechody. Alebo masívnejším objektom zablokujete viac línií naraz. Štvorec sa pre zmenu delí na menšie štvorčeky, ktoré použijete ako zarážky. Viete ich posunúť alebo nasať naspäť do seba, čo sa niekedy hodí, pretože  pri rozdelení sa váš pohyblivý objekt scvrkáva.

Je skutočne veľa možnosti ako tieto vlastnosti využiť v praxi. Najmä ak má jeden objekt inú formu ako druhý, napríklad kombinácia kruhu a štvorca. Zablokujete neželané čiary, vytvoríte voľné prechody, neskôr napumpujete alebo vysajete statické štvorce, ktoré sa menia podľa napájania čiernou a bielou energiou. Často sa stáva, že Jeden váš objekt ochráni druhý. Napríklad máte hustý čierny tok, vsuniete doň zväčšenú bielu guľu a v uvoľnenom priestore pod ňou ukryjete a posúvate váš čierny objekt, ktorý chcete dostať na druhú stranu.

 
Asi sa to ťažko predstavuje a najlepšie je vidieť to v pohybe a ideálne priamo hrať. Tak na vlastnej koži zistíte, ako to vlastne funguje, čo sa dá urobiť a čo nie. Každopádne použitie logiky na odstránenie bariér je prvá požiadavka hry, ale veľmi dôležitá je aj šikovnosť. Niektoré úrovne vás síce do ničoho netlačia a môžete si pomaly presúvať raz jeden, raz druhý objekt. Ale iné levely už vyžadujú rýchle jednanie a čo je ešte náročnejšie, stáva sa, že sa musíte pohybovať s obomi objektmi naraz. A niekedy má každý úplne iný smer. Práve preto je hra primárne určená na kooperatívne hranie. Keď totiž hráte vo dvojici, jeden hráč ovláda biely a druhý čierny objekt a stačí sa už len zladiť a dohodnúť, čo kto kedy vykoná. 

V sólo režime je to podstatne náročnejšie. Single hráč má pod palcom obidva objekty a vyžaduje to veľkú koncentráciu a presnú koordináciu, keď každou rukou ovláda iný z nich. Najmä v situáciách, keď sa musia pohnúť súčasne, treba vyvinúť mimoriadne úsilie. Ale dá sa to zvládnuť. V sólo režime som s tým mal reálny problém až pri blížiacom sa finále.

Napriek tomu je škoda, že tvorcovia neponúkli jednotlivcovi aspoň nejaké malé úľavy. Najmä keď už v menu oddelili sólo hru od kooperácie. Rozdiel medzi týmito režimami v hrateľnosti nie je absolútne žiadny - rovnaké levely, situácie aj nutnosť koordinovať svoje dva objekty. Pomohla by napríklad možnosť znížiť rýchlosť hry v prípade jednotlivca, aby nebol v takom časovom strese. Jedinou odlišnosťou je však len možnosť voľby ovládania. Pri sólo hraní používate buď výlučne klávesnicu (WSAD + šípky), alebo iba gamepad (každá páčka pre jeden objekt). V kooperácii môžete skombinovať klávesnicu s ovládačom, čo je pri hraní vo dvojici pohodlnejšie, ako keď sa tlačíte pri sebe so štyrmi rukami na klávesoch.

Jednoduchý vzhľad ostro kontrastuje s komplexným systémom hry, ale vizuál ako taký vôbec nevyzerá zle. Napriek skromnému farebnému spektru a schematickému štýlu to celé pôsobí moderne. A napomáha tomu štýlový dizajn už v menu pri výbere položiek a tiež pekná a zvučná hudba.

DERU sa ideálne hodí na hranie vo dvojici, ak sa chcete pobaviť s kamarátom a nepohrdnete vydarenou logickou hrou. Singleplayer je miestami skôr trápením, ale s väčšinou levelov si viete poradiť bez väčších komplikácií. S cenou to tvorcovia neprehnali, i keď vám to celé zaberie len niekoľko hodín. Ale sú to hodiny naplnené kvalitnou zábavou, pri ktorej si precvičíte logické myslenie aj šikovnosť. Ak máte radi puzzle, určite skúste.