Na reklamnom banneri som videl Maria opísaného ako „večnú klasiku“ a chvíľku vo mne tieto dve slová rezonovali, keď som sa nad nimi zamyslel. Ale je to vlastne asi najpresnejší opis, akým sa táto séria dá vyjadriť. Je to jedna z najúspešnejších značiek v hernej histórii, na ktorej vyrástla nejedna generácia, no stále má svoju silu. Vo veľkom ťaží zo svojej histórie, no neustále nezabúda prekvapovať aj chytľavými novinkami, vďaka ktorým pôsobí nielen stále sviežo, ale vlastne aj nadčasovo. A to platí najmä pre hry z tej 2D časti série, kde sa už zdá, že sa to nemá kam posunúť, no aj tak Nintendo vždy prekvapí.

Presne to sa totiž stalo v roku 2012, keď ako launch titul pre konzolu Nintendo Wii U vyšla aj nová skákačka New Super Mario Bros. U. Tá sa síce stála tretím najlepšie predávaným titulom pre konzolu, no vždy to mohlo byť aj lepšie. Stihol ju tak rovnaký osud ako mnohé iné kvalitné hry z Wii U éry, ktoré sa vracajú vo vylepšených a rozšírených portoch na megaúspešný Switch. Už o pár dni je späť v podobe New Super Mario Bros. U Deluxe a keďže pribudol podnázov Deluxe, musí prísť aj niečo navyše. V tomto prípade dostanete okrem základnej hry v tom istom balení aj New Super Luigi U a nejaké ďalšie novinky.

Príbeh tu nemá zmysel riešiť, prvá z hier bude mať tento rok 7 rokov, druhá 6. Navyše ho dobre poznáte. Bowser je späť a prišiel s ďalšími prehnane komplikovaným plánom na to, aby uniesol princeznú Peach, ktorá sa v tom zjavne celé tie roky vyžíva. Uniesol ju na svoju vzducholoď a plnú posluhovačov a Mariovej bandy sa zbavil tak, že ju zahodil niekam ďaleko. A tu začína tá dôležitá časť. Zahodil ich totiž do doteraz neznámeho sveta, ktorý so sebou prináša nových nepriateľov, no tiež nové možnosti. V tejto časti sa Mario a Luigi hry takmer nelíšia. Vlastne len v drobnostiach v prestrihových scénach.

Oveľa väčšie rozdiely sú medzi hrami v hrateľnosti, no k tomu sa ešte dostanem. Najväčším plusom tejto Deluxe edície pre Switch je množstvo obsahu, takže tomu sa budem venovať najskôr. Je totiž úplne enormné. Dostanete vlastne dve hry, aj keď je pravda, že nie sú úplne samostatné. Stále je to však 9 svetov v každej hre, v každom z nich je peknú zástup rôznych levelov a prechádzať nimi môžete neraz rôznymi cestami. V polovici vás vždy čaká jeden súboj s bossom a na záver sveta ďalší. No a nechýbajú ani rôzne odbočky, kde si môžete zarobiť životy, či nejaké tie power-upy do zásoby, ak ste šikovní. Číže dobre známa štruktúra 2D marioviek, ale so slušnou dávkou voľnosti, navyše aj nejakými náhodnými eventmi, kedy musíte naháňať Nabbita, ktorý v niektorom z levelov niečo ukradol, či sa vám na ceste naprieč svetom do cesty postavia náhodní nepriatelia.

Čo sa samotných svetov týka, ich variabilita je naozaj obrovská a ako sme písali už v pôvodných recenziách, Nintendo tu nápadmi rozhodne nešetrilo a okrem klasík si prejdete aj niektorými novinkami, pričom rovnako sú plné nápadov aj levely, ktoré sú parádne bez ohľadu na to,či sa nachádzate na púšti, pod vodou, alebo v živej olejomaľbe inšpirovanej Hviezdnou nocou. Celkovo je v hre viac ako 100 rôznych nepriateľov, z nich takmer 20 úplne nových, takže vaše hopsacie schopnosti poriadne preveria. O to viac, ak chcete v leveloch vyzbierať úplne všetko. Zvlášť neskôr sa aj honba za obyčajnými mincami stáva čoraz náročnejšia.

Aby ste to zvládli, nechýbajú ani v tejto hre rôznorodé power-upy. Tých je v hre celkovo 10 (pôvodná verzia ich mala 9) a modifikujú podobu postavičiek. Hríbiky a kvetinky poznáte už roky veľmi dobre, ale tentoraz sa môžete zmeniť na lietajúcu vevericu, aby ste dosiahli nedostupné miesta. Na niektoré miesta sa dostanete len vtedy, ak sa zmenšíte. Inde zas pohybu po ľade pomôže kostým tučniaka. No a čo by Mario a jeho banda robili bez prilby s vrtuľou, všakže?

K tomu sa môžete tu a tam spoľahnúť aj na podporu od niektorých NPC postavičiek a najvýraznejšie to platí v prípade štyroch variácií na dráčika Yoshiho. Jeho tradičnú zelenú verziu dokáže väčšina postáv osedlať, jazdiť na ňom, či hltať nepriateľov. Žltý Yoshi vám ale dokáže posvietiť aj v tých najtemnejších leveloch, s ružovým zas viete plachtiť vzduchom, no a s modrým viete z úst vypúšťať bublinky, ktoré majú v hre hneď niekoľko rôznych možností využitia, ale hlavne teda pomôžu s porážaním nepriateľov.

Teraz ale k samotným rozdielom medzi hrami. Mario je taký ten tradičný zážitok, ktorý je otvorený všetkým. Kto si v ňom chce nájsť výzvu, ten si ju tam nájde, no stále by hru mal schopný prejsť aspoň nejako každý. Luigi hra je na tom trošku inak a výrazne zvýšila obťažnosť. Svety sú síce rovnaké, no levely sú redizajnované tak, aby ponúkli väčšiu výzvu a poriadne vás potrápili. Časový limit je len 100 sekúnd, Luigi navyše skáče vyššie, čomu sa prispôsobil dizajn. Taktiež má upravenú trakciu a ľahšie skĺzne do priepastí priamo do náruče svojej smrti. Nie sú tu checkpointy, odstránené sú aj niektoré možnosti ako získať power-upy. Ak hru ale prejdete, na začiatku každého levelu je Mario blok, ktorý vráti fyziku do normy, ktorú poznáte zo základnej hry.

Hry sa tiež líšia hrateľnými postavami a tu tiež s Deluxe verziou nastali určité zmeny. Viac menej ich Deluxe verzia zjednotila, takže si teraz môžete obe hry zahrať s postavami, ktoré sami chcete, avšak s výnimkou Maria, s ktorým stále nedokážete hrať v Luigi hre. Ostatné postavičky sú ale dostupné ľubovoľne aj so svojimi unikátnymi vlastnosťami. Obe hry tak dokážete hrať ako Nabbit s Very Easy obťažnosťou, kedy síce nemôžete brať power-upy a máte aj isté obmedzenia, ale väčšina nepriateľov vám nič nerobí a len cez nich prebehnete. Novinkou je Toadette, ktorá ako jediná dokáže využiť nový Super Crown power-up a zmeniť sa na Peachette, čo jej upraví vlastnosti. Zároveň Toadette taktiež znižuje obťažnosť oproti základnej hre. Ostatné postavy ju majú nezmenenú.

Okrem týchto dvoch hier ale v rámci Deluxe nájdete aj trojicu ďalších režimov, pričom základným sú klasické Challenge, ktoré sa vracajú, aj keď s drobnou zmenou. V nich postupne plníte rôzne výzvy rozdelené do štyroch módov, ktoré si postupne odomykáte.  Môžete si z nich ukladať replaye, akurát škoda, že neobsahujú žiadne online tabuľky. To by sa dnes už fakt patrilo. Z multiplayerových bonusových režimov sú tu klasiky Boost Rush a Coin Battle, oba až pre štvoricu hráčov na jednej konzole. V týchto troch režimoch sa dajú stráviť ďalšie hodiny hrania aj mimo základných režimov a neustáleho pokúšania sa získať v hre úplne všetko.

Luigi hra bola možno svojim vysokým tempom a naháňaním sa do cieľa pred neúprosným časovým limitom skôr cielená pre jedného hráča, no aj tam sa vedela zabaviť dvojica až štvorica. Len ste horšie prežívali to, keď to niekto zo spoluhráčov kazil a vďaka tomu ste nestíhali. Mario hra bola ale priam šitá na mieru štyrom hráčom. Takto v Deluxe balení je skvelá kooperatívna zábava a na Switchi dostáva novú prenosnú formu, takže cesty vlakom budú ubiehať o niečo lepšie, keď aspoň dvaja zoberiete do ruky Joy-Cony a pustíte sa do cestu naprieč Hríbikovom. Hra navyše stále dobre vyzerá, na TV v 1080p, v handheldovom režime v 720p.

V Deluxe verzii sa nevrátili len kvality pôvodných dvoch hier (aj keď treba uznať, že Luigi je z nich ten trošku slabší), ale aj ich nedostatky. Rôznych menších a väčších zmien sú tu desiatky. Niektoré pekne rozširujú hrateľnosť, iné pomáhajú (do menu pribudli pokyny), iné si zas ani nevšimnete a sú to len menšie kozmetické úpravy. No aj keď sú dnes už tieto hry prekonané vynikajúcou Mariovou Odyseou, v takomto spoločnom balení stále ponúkajú hŕbu zábavného obsahu a kvalitného level dizajnu, ktoré jednoducho treba oceniť. Drobné vylepšenia potešili, väčšie by potešili viac, ak vás ale hry na Wii U obišli, toto je ultimátna verzia, ktorej by ste sa vyhnúť nemali. Ak ste ale obe hry hrali už na Wii U, nemáte takmer žiadny dôvod k tomu, aby ste išli aj do tejto verzie, čo je škoda.