Je nesmierne fascinujúce sledovať naháňačku za čo najlepším technickým spracovaním, fotorealistickou grafikou, nekonečnými možnosťami volieb, otvorenými svetmi so stovkami úloh, simuláciami skutočnosti a podobne. Áno, desiatky až stovky hodín tej najepickejšej zábavy, vybrúsenej hrateľnosti, skrátka tip-top hra. To je herný svätý grál. Lebo to musí fungovať. Možno až do momentu, kým príde na improvizované javisko mexickým prostredím inšpirovaná plošinovka kombinujúca Metroidvaniu a beat ´em up prvky. A napáli to veľkým hrám do rozkroku. S rozbehom. A úsmevom na tvári. Guacamelee! 2 to bez problémov zvláda.

Minuloročný rest sa v redakcii túlal nejaký ten mesiac, avšak čas neuberá tomuto kúsku nič na kráse. Navyše práve vyšla aj verzia pre Xbox One, takže je hra stále aktuálna. A keď sa napokon Guacamelee! 2 zatúlal ku mne, neľutoval som napriek počiatočným rozpakom. Dvojrozmerné šialenstvo sa vynikajúco hrá, hnevá i láka zároveň. Tak ako jednotka a vlastne i preto tie obavy. Skrátka plošinovka, ktorá by sa nestratila ani v zlatom období tohto žánru so všetkým dobrým a zároveň i zlým. Pokračovanie sa podarilo na výbornú, to nie je žiadnym tajomstvom a menšiemu reptaniu sa teda človek nevyhne iba v prípade, ak chce poukázať na to, že tu je aj prvý diel a vlastne sa od seba príliš neodlišujú. Skutočne je to už pekných pár rokov a máme tu obdobnú skladbu úrovní rozdelených do svetov, ktoré môžete opakovane navštevovať.

Drinkbox Studios sa s tým veľmi nemaznalo. Ak to fungovalo minule, prečo by nemohlo teraz? Mohlo a funguje. Aj napriek záplave nezávislých polotovarov a intelektuálno-filozofických drístov v tomto žánri Guacamelee! 2 lákavo žiari. Práve pre arkádovú hrateľnosť. Priam z nej srší zábava, ktorú ponúka a bezohľadne ukazuje, že to ide i jednoducho, no chytľavo zároveň. Predchádzajúce dobrodružstvo Juana pritom nemusíte vôbec poznať. S o to väčšou nenásytnosťou sa prisajete na prs hrateľnosti a budete hltať prosté behanie z jednej strany na druhú, skákanie a likvidovanie bizarných nepriateľov z mexického folklóru. Pretože plošinovka, v ktorej si užívate jednoduché princípy a nik vás neruší vážnymi témami, má svojské čaro.

Možno za to môže aj spomínané mexické prostredie a folklór. Nové dobrodružstvo začína nenápadne: Juan sa niekoľko rokov po prvom dobrodružstve s pivným bruškom stará o svoju rodinku (záver jednotky teda vyústil do romantického konca), no musí znovu vyraziť za záchranou Mexiverse. Teda najprv musí priniesť svojej žene avokádo a cestou sa to trochu zamotá. Tentoraz toho v alternatívnej realite, kde sa Salvador snaží podmaniť si všetko a všetkých. Alebo ich zničiť. Nech je to čokoľvek, pre vás to znamená jediné: musíte pozbierať nejaké artefakty. A skákať. A bojovať. Mnohokrát. No a je to zábava už len preto, že sa neustále učíte nové pohyby, objavujete nové herné prvky. Môžete sa vracať, v skrytých častiach mapy hľadať fragmenty bonusov, a to len preto, aby ste všetko presnorili. Metroidvania ako vyšitá a plne funkčná. Mapy sú nesmierne rozľahlé a pri prvom prechode sa ženúc za príbehovou šípkou odhalíte možno tretinu všetkých chodbičiek.

Nevedno prečo, avšak funguje to. Dvojrozmerné skákanie spojené s rôznymi druhmi útokov a nepriateľmi, na ktorých musíte útočiť špecificky, sa len tak neobohrá a nedovolí vám poľaviť. Inak životy ubúdajú nečakane rýchlo. Teda nie je to na šesthodinové seansy cez víkend, no ako nočný relax po práci funguje. Odskúšané a potvrdené. Okrem klasického skákania sa naučíte wall jumpy, budete sa gúľať, s rozbehom a blokujúcou rukou preskakovať ostne alebo špeciálnou ranou zničíte kamene. Levitujúce plošiny miznú po prechode do druhej reality (a niekedy musíte medzi nimi prepínať a preskakovať medzi nimi), obdobne i nepriatelia, takže musíte všetko správne načasovať, tobôž ak sa do toho pridajú ďalšie prvky známe z mnohých iných plošinoviek. Čo presne musíte za sebou rýchlo postláčať, si žiada cvik a trochu namáhania šedej kôry mozgovej.

Často Guacamelee! 2 pôsobí skôr ako arkáda strihnutá logickým rýchlikom. Presne namemorované pohyby a akcie musíte vykonať bezchybne, aby ste sa dostali tamto hore alebo cez priepasť s nevábne vyzerajúcou zelenou gebuzinou. Aby to nebolo také jednoduché, otravovať vás budú nepriatelia. Niektorí pomalí, avšak silní, tamten po vás dačo hádže, toho porazíte iba tak, že sa pregúľate za jeho chrbát, inak vás naporcuje dýkami. Mnoho kombinácii sa neustále strieda, niekedy len tak v prostredí, inokedy vás hra zatvorí do arény ohraničenej stenami. Príprava na súboje s bossom býva často náročnejšia než samotný stret s ním. Každá situácia si napriek tomu vyžaduje plné sústredenie.

Zomierať budete často. O tom to predsa aj je, aby ste s adrenalínom sršiacim z každého póru kože prekonali na x-tý pokus pasáž a posunuli sa ďalej. Hra netrestá za akékoľvek pochybenie ako až zbytočne frustrujúci Cuphead. V náročnosti druhý diel dokonca oproti predchodcovi poľavil, no to neznamená, že by išlo o prechádzku rozkvitnutou záhradou. Checkpointy sú umiestnené často pred inkriminovaný moment a môžete skúšať znovu a znovu zdolať daný problém. Mnohokrát funguje vypnutie hry, avšak pozícia sa ukladá len pri špeciálnych oltároch, takže cesta k miestu vašich potupných skonaní môže byť následne dlhšia. Neraz budete mať chuť otrieskať ovládač o zem, nadávať sa bude na nepresné ovládanie, avšak všetko je to len o rýchlych reakciách a správnom načasovaní. Najčastejšie som zomieral pri skákaní, protivníci boli až sekundárne na ťarchu, no napriek tomu by voľba obťažnosti pri prvom hraní nemusela chýbať. Objektívne vám môže prekážať jedine občasná neprehľadnosť pri masovejších stretoch s nepriateľmi.

Ak máte poruke kamaráta, drop-in kooperácia funguje bezchybne až pre štyroch hráčov. Len si možno budete občas zavadzať, ale to k tomu už patrí. Technické spracovanie sa od minula nikam neposunulo. Treba to brať ako klad. Nepotrebujeme predsa animácie a tony textu. V Guacamelee! 2 vás nebude nik nudiť zbytočným táraním. Práve naopak, hromada humorných situácií vám síce neroztrhá bránicu, avšak mierny úškrn vyvolá zaručene a nevyhne sa ani pomrknutiam na iné hry. Dabing nám netreba, zvukové efekty sa držia mierne v úzadí, no pri typicky mexickej hudobnej vložke sa tomu nemožno diviť. Nič nie je také výrazné, ani špecifická grafika a architektúra svetov, ktorá je často pokrútená, v krikľavých farbách. Spoločne so všetkým, aj jednoduchšími animáciami pohybov, to ale paradoxne funguje na výbornú.

Nech sa na to pozeráte z ktorejkoľvek strany, Guacamelee! 2 je presne tou hrou, ktorú je dobré mať. Pretože raz na ňu dostanete chuť určite a práve ponúkaný relax vás dostane. Presne tým, čo nás pred 25 rokmi fascinovalo, je to späť. Nevyhnete sa frustrujúcim momentom, avšak i to pominie a pred sebou uvidíte predovšetkým vynikajúcu zábavu v kľukatých bludiskách. Bez zbytočných príkras a veľkohubých rečí. To, že DrinkBox Studios mohli priniesť viac noviniek, pretože sa dvojka na jednotku podobá až príliš, je napokon dôvodom, pre ktorý je hodnotenie o stupienok nižšie. Strom vylepšiteľných schopností, ktoré si môžete nakupovať za pozbierané peniaze po zlikvidovaných nepriateľoch alebo ako odmenu v truhlici či piñate, vám bude nápadne povedomý. Ale čert to ber, Juan je borec a ak je najhoršie, zmení sa na sliepku a… a vy nechcete hrať za sliepku?