Ešte v septembri minulého roka sa na herné konzoly a PC dostala zaujímavá adventúra od švédskeho dizajnéra, Tima Börreforsa s názvom Planet Alpha. Börrefors v minulosti pracoval na hrách, ako sú Amnesia či Hitman, no práve Planet Alpha sa od jeho predchádzajúcich hier odlišuje najviac. Už na pohľad vizuálne zaujímavá adventúra rozpráva príbeh o astronautovi, ktorý sa ocitol sám na cudzej planéte. Nie však opustenej, ale práve naopak. Na každom kroku to na nej srší rozmanitým životom, ktorý okolité prostredie rozsvecuje do rôznorodých farieb. Hra svoj približne štvorhodinový príbeh rozpráva svojským, aj keď nie originálnym spôsobom. Aj keď sa možno tvorcovia snažili vytvoriť jedinečný projekt, ktorý by sa mohol stať inšpiráciou pre ďalšie tituly, tentokrát sa im tento cieľ splniť nepodarilo.

Planet Alpha na mňa pôsobila od prvého momentu minimalisticky, nakoľko už z pohľadu príbehu sa autori rozhodli pre veľmi skromný spôsob rozprávania, ktorý si však o to viac vyžaduje vašu pozornosť. Počas celej dĺžky hry sa stretnete s minimálnym množstvom textu. V zásade ho vidíte pri spustení hry, v menu a potom až úplne na konci - v titulkoch. Podstata príbehu síce nie je nejaká veľmi dôležitá a skôr sa zabavíte samotnou hrateľnosťou a skúmaním každého skrytého miesta, no aspoň mne nebol úplne ľahostajný. Čakal som, čo ďalšie mi hra ponúkne, aj keď vo väčšine prípadov je priebeh hry do značnej miery predvídateľný. Je preto jasné, na čo sa autori zamerali úplne najviac a v čom spočívajú najväčšie kvality farebnej planéty.

Ako som už teda prízvukoval, autori sa pri hre naozaj vyhrali s vizuálnou stránkou. Ta síce netrhá rekordy v kvalite grafiky, no jednoznačne ponúka veľmi výraznú rozmanitosť, ktorá je prítomná v podstate na každom kroku. Každá jedna kapitola hry ponúka odlišné prostredia, ktoré prinášajú ďalšie výzvy a naozaj veľmi dobré scenérie. Vytvoriť prostredie, z ktorého srší život, navyše mimozemského pôvodu, sa autorom naozaj podarilo. O to viac si to uvedomujete, ak s prostredím musíte pracovať, aby ste sa mohli hýbať vpred. Celá hra je totiž ako jedno veľké puzzle, v ktorom sa musíte orientovať a byť dosť pozorní. Musíte sa vedieť vyhnúť nástrahám okolitej prírody či okupantom, no taktiež svoje logické myslenie a bystrosť budete musieť použiť na to, aby ste sa vôbec mohli pohnúť ďalej a prekuknúť na prvý pohľad neprechodnú priepasť.

Autori nenadelili opustenému astronautovi veľa fyzických možností, ako sa brániť okolitým nástrahám, a tak mu budete musieť pomôcť práve vy a pohnúť rozumom. Napriek tomuto veľkému handicapu má však jednu skutočne výnimočnú schopnosť, ktorá je zároveň veľmi dôležitým prvkom hrateľnosti, a zároveň má obrovský vplyv na toľko spomínané prostredie. Touto schopnosťou vie ovládať deň a noc, takže jednoduchým stlačením tlačidla môžete dať do pohybu celú planétu, nad hlavou sa vám začnú hýbať veľkou rýchlosťou hviezdy a po pár sekundách budete na druhej strane vidieť, ako vychádza oslepujúce slnko. Táto zmena dňa a noci nie je teda len naoko, no výrazne vplýva na okolie. Tak ako v skutočnom svete, aj v hre je noc časom, kedy krajina skôr spí a cez deň sa prebúdza. Tento kontrast sa tu však často dotýka až zmeny ročných období.

Zatiaľ čo v noci sa môže zdať istý úsek mapy neprekonateľný, cez deň sa zrazu vytiahnu zo zeme či skál veľké rastliny, vďaka ktorým dokážete zdolať veľké priepasti, výšky a vyhnúť sa nepriateľom. Od prvého momentu mi hra pripomínala sériu Trine. Trochu vizuálom, dizajnom úrovní a aj hrateľnosťou. Nakoľko Trine bolo okrem iného aj o detailnom vizuále, práve toto tieto dve hry spája asi najviac. Ešte viac sa mi toto spojenie potvrdilo v prírodných lokalitách počas noci, kedy krajina zažiari svetlom zaujímavých rastlín. Nakoľko sa astronaut nevie brániť ani útočiť, práve zmena dňa a noci vám neraz môže zachrániť život. Na druhej strane pri stretnutí s nepriateľskými robotmi je väčšinou nutné vyhnúť sa im úplne, teda prekĺznuť či už ukrytý v hustej tráve alebo pritiahnutím kúskov skál, s ktorými sa viete dostať na vyvýšené miesta. Možno je škoda, že zmeny vyvolané dňom či nocou majú určitú šablónu a po celý čas sa v hre opakujú, takže vždy viete, čo máte očakávať.

Okrem zmeny fázy dňa dokážete len skákať a prikrčiť sa, respektíve ťahať vybrané predmety. Tieto tri možnosti sa v hre neustále opakujú, no aj napriek ich jednoduchosti sa mi ďalšie možnosti vôbec nezunovali. Rôzne miesta vplývajú na zmenu dňa a noci odlišne, čo teda opäť prináša nové zážitky a nuda ide bokom. Veľmi zaujímavé sú aj úrovne z „inej dimenzie", v ktorej je oveľa nižšia gravitácia. Skákaním zo skaly na skalu sa musíte dostať z bodu A do bodu B, no stále meniaca sa cesta pod vašimi nohami pomerne jednoduchú úlohu mení aspoň na akú-takú výzvu. Veľmi príjemným spestrením sú aj miestne zvieratá, ktoré sú narozdiel od útočných robotov milé. Občasná interakcia s nimi vám navyše dokáže taktiež pomôcť.

Neustále nástrahy znamenajú veľmi časté pády na kolená, no, našťastie, má hra veľmi dobre zvládnutý systém ukladania. Prakticky vždy, keď som zomrel, ma hra vrátila späť približne na miesto, odkiaľ som spadol, takže aj pri viacerých zlyhaniach neprichádzala frustrácia. O niečo horšie je však na tom výskyt bugov. Minimálne dvakrát sa mi stalo, že po opätovnom oživení hra zhlúpla natoľko, že sa nedalo pokračovať ďalej. Raz som zostal zaseknutý v tesnom priestore, pričom druhýkrát som v slučke padal do otvoreného priestoru. Jediný spôsob ako sa z týchto situácii dostať, bolo opakovanie celej kapitoly. Aj keď nešlo o nejakú hroznú tragédiu, takéto chyby rozhodne nepotešia a skôr narúšajú celkový dojem. O to viac ak sa opakujú.

Planet Alpha je príjemná hra, ktorá je výborná na dlhé večery, v ktorých chcete vypnúť a čakať na to, čo vám hra v ďalších minútach ponúkne. Najväčšou prednosťou je vizuálne spracovanie úrovní a taktiež ich dizajn, ktorý v sebe skrýva jasné cesty, no tiež nenápadné vedľajšie odbočky, v ktorých odhalíte ešte viac pekných miest. Jednoduchá hrateľnosť zabezpečuje nenáročnosť, no aby ste sa predsa len nenudili, zmena dňa a noci vo vašich rukách má potrebnú silu na oživenie postupu. Na druhej strane jednotná šablóna, ktorá so zmenou prichádza, vie byť najmä v druhej polovici hry už skôr na príťaž a pôvodné čaro sa vytráca.