Na Dragon's Lair som už takmer zabudol. O hre som nepočul a nečítal roky, no do mysle sa mi zase zavŕtala koncom roka 2017, keď sa ocitla v jednej scéne z druhej série Stranger Things, kde ju hrali decká v herni. Aj keď teda trošku pochybujem o hodnovernosti tej scény. Každý predsa dobre vie, že v ich veku bolo snáď nemožné dostať sa v hre tak ďaleko. Navyše boli štyria, takže automat s hrou by už bol dávno rozkopaný. To je ale jedno. Dôležité je, že som si spomenul na síce po hernej stránke slabšiu, ale vizuálne do dnešného dňa nádhernú hru. A keďže sa v týchto dňoch dostala na Nintendo Switch, musel som po nej siahnuť na recenziu.

V úvode však treba vyriešiť problematiku s názvom. Recenzujem totiž titul nazvaný Dragon's Lair Trilogy, no ak sériu poznáte, tak viete, že ono to trilógia tak úplne nebola. Boli tu prvé dve časti, po nich prišla hra s číslovkou tri, ktorá však zmiešala (aj nevyužité) scény z jednotky a dvojky. No a keďže na prelome tisícročí musela každá známa séria prechádzať do 3D v podobe zbytočnej a často veľmi zlej hry, dočkali sme sa aj Dragon's Lair 3D. Ani jedna z týchto dvoch hier sa tu však nenachádza. V trilógii totiž nájdete len prvé dve časti, ktoré sú doplnené vynikajúcou sci-fi komédiou Space Ace.

Dostanete teda naozaj zaujímavú zmes titulov, ktoré sú síce zoradené tak, aby ste si najskôr prešli dve fantasy hry a následne sa vydali do vesmíru, no najlepšie spravíte, ak si najskôr zahráte Dragon's Lair jednotku, po nej Space Ace a dvojku Dragon's Lair až na záver. V takomto poradí totiž hry vychádzali a pri hraní si tak môžete všímať, ako sa ich koncept postupne upravoval a rozrastal. V jadre je síce vo všetkých troch hrách rovnaký, no s postupom času pribúdali možnosti voľby a nejaké to vetvenie.

Je to najmä o Dragon's Lair, čo je hra z roku 1983 a aj keď sa za tie roky dočkala niekoľkých vydaní aj na novšie platformy, asi nezaškodí malé historické okienko. A to najmä kvôli ich hrateľnosti. Pojem quick-time event síce možno prišiel až so sériou Shenmue od Segy, no hrateľnosť založená na stláčaní príkazov, ktoré sa vám zobrazia na obrazovke, tu bola oveľa skôr. Preslávila sa najmä vďaka Dragon's Lair, čo je vlastne akýsi praotec neskorších interaktívnych filmov, z ktorých dnes vychádza aj tvorba niektorých známych štúdií. Navyše bola Dragon's Lair automatovka, takže dizajnovaná na to, aby z amerických deciek vyťahovala štvrťdoláre.

Takže sa v nej zomieralo a zomieralo sa v nej neuveriteľne často. Stačilo jedno zlé rozhodnutie v zlomku sekundy a môžete ísť od začiatku celej sekvencie, prípadne rovno celej hry, ak vám už došli životy. Hru ste prechádzali tak, že ste sa postupne učili jednotlivé sekvencie. Memorovali ste sa pozíciu nepriateľov, nástrah a pascí, aby ste sa dokázali v tej správnej chvíli správne rozhodnúť. Máte tu aj nejaké tie pomôcky, ktoré vám hranie trošku zjednodušia, no stále je to o tom, že budete často zomierať, na čo hlavný hrdina neustále reaguje s vyčítavým pohľadom na tvári tesne pred tým, ako sa rozsypal na kôpku prachu a kostí.

Musíte tak správne uskakovať páčkou (alebo nejakým iným ovládacím prvkom). Neustále vám totiž ide niečo po krku, či v prostredí začne požiar, prípadne sa rovno pod vami začne prepadávať zem. Nie je to však len o tom. Hrdinovia celej trojice hier totiž musia vedieť aj bojovať, jeden s mečom, druhý s blasterom. Musíte tak vedieť vhodne využiť aj svoje zbrane a zaútočiť vtedy, keď to je treba. Prichádzam však k tomu, ako sa tieto hry postupne vyvíjali. Vo všetkých troch je záchrana krásnej devy vašim hlavným cieľom, no postupne sa veci okolo neho menili. V jednotke sa po vstupe do hradu sekvencie zoraďujú náhodne (to si môžete v nastavení meniť), ale inak je prechádzanie lineárne. Space Ace pridáva možnosť voľby, takže si môžete vybrať z niekoľkých ciest. No a Dragon's Lair 2 k tomu pridáva aj poklady navyše, ktoré môžete zbierať.

Poďme ale k jednotlivým hrám. Dragon's Lair je klasika. Síce po stránke samotného hrania asi nezostarla práve najlepšie, ale stále je to klasika s nezameniteľným miestom v rámci hernej histórie. Zároveň udáva smer ďalším dvom hrám v tejto kolekcii. Je to vlastne animák. Krátka animovaná rozprávka, ktorá môže mať reálne nejakých 15 minút, ak by ste ju len sledovali ako film. Ale vy ju len nesledujete. Vy do nej aktívne zasahujete, aby ste ju mohli sledovať ďalej. navyše ma na hre stále fascinuje to, koľko rôznorodých a kreatívnych spôsobov smrti hlavného hrdinu pre hru autori vytvorili. Už len to vás bude zaujímať. Budete skúšať, koľkými rôznymi spôsobmi dokážete v scéne zomrieť. Takže s hrou aj strávite viac času.

Jej hrdinom je rytier Dirk the Daring, ktorý možno nie je najbystrejší, najšikovnejší a nemá ani najjagavejšiu zbroj, no všetci ostatní rytieri v kráľovstve sú mŕtvi, takže si princezná Daphne nemá z čoho vyberať. Uniesol ju predsa zlý drak do svojho hrozného sídla, ktorým sa vy spolu s Dirkom musíte prebiť, aby ste prežili všetky nástrahy a nakoniec porazili draka a získali si srdce Daphne. Za hrou stojí Don Bluth, bývalý animátor od Disneyho, čo so sebou prinieslo nielen podmanivý vizuálny štýl presne napodobňujúci tie najlepšie animáky z 80. rokov, ale tiež humorný štýl, ktorý sa pretavil do mnohých situácií, ktoré vás postretnú. Navyše okrem vizuálu zaujme aj hudba a dabing (ktorého tu však veľa nie je).

Oproti automatovému vydaniu tu nájdete hneď niekoľko rôznych rozšírených nastavení, ktoré vám umožnia si herný zážitok upraviť (spraviť jednoduchší, či náročnejší). Okrem toho však jednotka obsahuje aj naozaj slušnú ponuku bonusov. Je tu tutoriál, ktorý vám vysvetlí, ako sa hra vlastne hrá. Navyše tu nechýba upútavka na hru a možnosť len si hru pozrieť, kedy si užijete jednotlivé scény a skvelú animáciu, no zároveň sa nemusíte stresovať z toho, že na vás za každým rohom číha smrť. Fanúšikovia však najviac oceňuje podrobné interview s tvorcami, ktorými sú Don Bluth, Rick Dyer a Gary Goldman.

Rovnaký tím sa dal dokopy aj pri Space Ace v roku 1984 a podarilo sa im dosiahnuť snáď ešte viac a pritom len zreplikovali Dragon's Lair, akurát hru presunuli do vesmíru. Tentoraz je zloduchom veliteľ Borf, ktorého najnovším cieľom je Zem. Tú chce ovládnuť pomocou lúča, ktorý zmení každého na dieťa. Ace, hrdina hry, je ním čiastočne zasiahnutý, kvôli čomu zmení do svojej tínedžerskej podoby. Borf navyše uniesol jeho partnerku Kimberly, takže opäť treba zachrániť aj dámu v problémoch. Príbeh je síce lineárny, ale priebeh hrou vám dáva viac voľnosti, no zároveň zostáva množstvo rôznych možností úmrtia. Napríklad máte možnosť niektoré pasáže prejsť v adolescentnej podobe skôr defenzívne, alebo sa rozhodnete dočasne vrátiť do dospelej a viac akčnej podoby.

Opäť je to animované úplne skvele a dokonca Space Ace prekonáva svojho predchodcu v tom, že tu nájdete menej technických chýb spôsobených interaktívnym formátom. Je tu rovnako veľmi dobrá hudba, nechýba humor a pribudlo o niečo viac dabingu. Bohužiaľ oproti predchádzajúcej verzii Dragon's Lair aj niečo odbudlo a to sú bonusy, ktorých tu nájdete podstatne menej  - prakticky len upútavku na hru a potom možnosť pozrieť si hru. Space Ace je však dlhšia hra a jej dĺžka závisí aj od obťažnosti, kedy čím máte vyššiu obťažnosť, tým viac scén vám ponúkne. A o to viac nových animácií smrti uvidíte pri svojom hraní.

Vrcholom je ale Dragon's Lair II: Time Warp z roku 1991, ako po stránke scenára, tak aj prevedenia a tiež možností. Vracajú sa Dirk a Daphne, no nežijú si spolu až tak šťastne, ako by ste čakali. Sú síce manželia, majú detí ako smetí, no Daphne je stále kočka, takže padne do oka zlému čarodejníkovi Mordrocovi, ktorý ju uniesol. Dirkova svokra ho tak vyženie z domu, aby sa vydal svoju ženu zachrániť. Nebude to však taká jednoduchá cesta, keďže povedie aj naprieč časom. Tadiaľ totiž cestuje Mordroc a tadiaľ ho budete prenasledovať prostredníctvom pomerne utáraného stroja času, ktorý je posadnutý duchom Mordrocovho brata. Nebojte sa, je na vašej strane.