Už naozaj obrovské množstvo mobilných štúdií presedlalo na Nintendo Switch, nakoľko je to pre nich najbližšia platforma a jej úspech je lákadlom, ktorému sa len ťažko odoláva. Navyše tam v mnohých ohľadoch dokážu ponúknuť niečo, čo tam chýba. Ak sa im navyše vydanie svojej hry podarí správne načasovať, môže sa na nich usmiať šťastena. Takto práve zahrali okolnosti v prospech kalifornských Atypical Games. Na mobiloch majú známe série Sky Gamblers, Radiation Island a Battle Supremacy, pričom práve prvá menovaná teraz dostala úplne novú hru exkluzívne pripravenú pre Switch.

V Sky Gamblers: Afterburner sa naozaj netreba vŕtať hlboko na to, aby ste našli mobilné korene. Tie sú v niektorých ohľadoch badať už na prvý pohľad. Na druhú stranu to ale nie je len port z mobilu. Je to prípad ako mnoho ďalších, keď sa z mobilov zobral základ, niečo sa pridalo, niečo sa ubralo (napríklad free to play model) a veľa vecí sa prispôsobilo prechodu na hybridnú platformu Nintenda. Rovnako aj výsledok je veľmi podobný tomu, čo často vidím v prípadoch takýchto hier. Kvalita tam je, no tiež nedostatky. Ak od hry čakáte akúsi Switch alternatívu za aktuálny Ace Combat 7, ste na zlej adrese. Ak vám ale stačí niečo menej, čítajte ďalej.

Afterburner stavia na základoch predchodcu Storm Raiders, no prináša aj príbeh, ktorý vás zavedie do blízkej budúcnosti, keďže bez príbehu už dnes nemôže byť ani letecká akcia. Na druhú stranu si s ním herný scenárista nedal príliš veľa práce a operuje s dobre známymi trópmi. Jeden z generálov vašej aliancie zmenil stranu, čo ohrozuje svetový mier a aby ste zabránili globálnej vojne, musíte nasadnúť do kokpitu a so svojou letkou ho zastaviť. Ste elitným pilotom, do rúk sa vám dostanú elitné stroje, no pripraviť sa tiež musíte na stratu, zradu a záchranu v poslednej chvíli. Nič netradičné vás tu tak nečaká a dialógy sa vedú len textovou formou z kokpitu, viac tu toho v rámci príbehu nenájdete.

To ale osobne nevnímam ako nejakú závažnú chybu, nakoľko sú v takýchto hrách aj oveľa dôležitejšie veci ako príbeh. Hlavne je to samotná herná ponuka, ktorá sa v prípade tohto titulu delí na tri piliere. Tým prvým je kampaň, ktorá je previazaná na už spomínaný príbeh. Potom je tu Skirmish, v ktorom si môžete v singleplayerovom hraní zahrať multiplayerové misie, či si len tak zalietať a ničiť nepriateľov. No a nakoniec je tu aj samotný multiplayer. Hra sa snaží svoje možnosti rovnomerne rozložiť medzi všetky tri.

Po prejdení dvojice tutoriálov sa pred vami otvorí kampaň, ktorou postupujete naprieč 15 misiami, v ktorých sa dozvedáte čoraz viac z príbehu a posúvate sa v ňom ďalej. Každá misia má zadaný stroj, s ktorým ju musíte absolvovať, no výhodou je, že sa vám v každej do rúk dostane iný, aby ste si vyskúšali rôzne. Tie dostávate aj na základe toho, aké úlohy sú pred vami. Niekedy bojujete najmä vo vzduchu, inokedy ničíte pozemné ciele (škoda, že samotné bombardovanie je v hre automatické a nie manuálne), no sú tu aj pasáže, kedy najmä hliadkujete, alebo musíte letieť popod radar. V niektorých misiách si pre vás autori pripravili tiež boj nielen proti nepriateľom, ale tiež proti času.

Tu je však badať mobilné korene, ktoré vzhľadom na koncept Switchu nemusia byť na škodu, ale predsa len nám umožňuje aj tradičné konzolové hrania, takže by sa určite nikto z vás nenahneval, ak by boli misie dlhšie. Skutočnosť je ale opačná a sú skôr kratšie a každá sa skladá z niekoľkých etáp, ktoré sa postupne stupňujú. Aj tak je ale výsledkom to, že celú kampaň prejdete zhruba za 3 hodiny (počas ktorých vás hra prevedie 5 prostrediami), čo je veľmi málo. Síce vás za tú dobu nestihne nudiť, každopádne by ste z nej chceli ešte aspoň o niečo viac. Pachuť z krátkej hernej doby môžu vynahradzovať len dve ďalšie veci. Tou prvou je ďalší obsah, ktorého tu nie je málo. Tou druhou je nižšia cenovka, keďže hra stojí zhruba 20 eur.

Afterburner je ale ďalšou hrou, pri ktorej bude fanúšikom ľúto, že na Switch nie je dostupný žiaden letecký joystick. Pritom to nie je simulácia, ale čistokrvná arkáda. Ponúka ale zábavný letový model, pri ktorom si budete najmä užívať súboje vo vzduchu s inými lietadlami. Je stavaný presne na rýchle a dynamické dogfighty, pričom hra sa občas tvári aj serióznejšie a nechá vás manuálne vzlietnuť či pristáť, aj keď tieto činnosti dosť zjednodušila. Je tu tiež dobrý dojem z rýchlosti, výšky a naháňania sa medzi oblakmi so súpermi. Ovládanie je intuitívne a responzívne. Nehovorím, že by sa nedalo dosiahnuť niečo lepšie, ale hrá sa to dobre.

Navyše tu máte dva režimy ovládania a doteraz som opisoval to „simulačné“, ktoré je samo o sebe stále veľmi arkádové. Ak ste ale úplnými nováčikmi pri takýchto leteckých akčných hrách, možno oceníte aj prítomnosť Casual režimu ovládania, ktorý je zjednodušené ešte viac. Nevyužívate už obe páčky na zmenu smeru, ale len jednu. Môžete si tiež zapnúť ovládanie pohybom, ktoré tu funguje obstojne. A niektoré jednoduché prvky sa tiež dajú ovládať dotykom na obrazovke, ak hráte v handhelde. Navyše si veľa týchto vecí viete detailnejšie nastaviť, prípadne sa pohrať s ich senzitivitou, aby ste si vyladili ovládanie pre seba. Stále budete teda hrať arkádu, ale aspoň ju budete ovládať tak, ako sami chcete.

Obrovským pozitívom hry je aj množstvo strojov, na ktoré tu narazíte. K tomu všetkému si treba prirátať aj možnosti ich úprav, či už vizuálnych, alebo aj upgradov spolu s množstvom nových zbraní. Lietadlá si viete upgradovať v 6 štatistikách, na výber sú tiež desiatky zbraní, a to ako primárnych rakiet, tak aj sekundárnych a tiež kanónov (zbrane sú v hre neobmedzené počtom, rovnako aj svetlice, ale nemôžete ich používať úplne ľubovoľne). Vylepšené lietadlo si viete ešte pred kúpou vyskúšať. No a čo sa týka lietadiel samotných, tie bohužiaľ nemajú reálne názvy, ale nejaké tie reálne kontúry na nich budete badať. Celkovo ich tu je až 33, takže je z čoho vyberať.

Respektíve bolo by, ak by hra neobsahovala jeden naozaj divný bug. Ak sa do nej totiž pustíte na jeden záťah a všetky misie prejdete naraz, nemáte s ňou žiaden problém. Ak si ale tu a tam chcete trošku zalietať a hru dáte napríklad na deň bokom, zistíte, že sa zle ukladá progres medzi misiami. Misiu máte prejdenú a tiež si sprístupníte tú za ňou, ale nezapočítali sa vám XP a ani kredity. Levelovanie v hre a kupovanie nových strojov tak vie byť poriadne náročné. Toto je tak asi najväčšia chyba hry a kým ju autori neodstránia, výrazne ťahá dole celkové hodnotenie. Vy by ste sa totiž radi ostali v technologickom strome ďalej a vlastne na to aj máte nárok, no tento bug vám v tom bráni.

Našťastie nie všetko je v hre na tom takto a kým tu autori spravili zjavne veľmi hlúpu chybu, v iných oblastiach si zas dali pozor aj na detaily, ktoré pomáhajú budiť dobrý dojem. HUD je tu naozaj funkčný, svetlice majú zmysel a autori zjavne vedeli, ako tomu celému dať šmrnc, aj keď hra nevyzerá úplne najlepšie a nemá najvyššie produkčné hodnoty. No osobne sa mi najviac páčilo to, že občas vaši nepriatelia neskončili v plameňoch po tom, čo ste ich rozstrieľali na kašu. Vidíte, ako sa pilot katapultuje a s padákom zosadne až dole. Taktiež vy sa môžete katapultovať, ak si to situácia vyžaduje.

To sa často hodí napríklad v multiplayeri, ktorý bol som mohol zasypať slovami chvály, keby tu nebol jeden háčik – skoro nikto ho nehrá. Ak by ho nehral vôbec nikto, možno by to nebolo až tak, ako keď ho hrá tak málo ľudí. Zápasy hľadá dlho, nakoniec ich nájde a aj to hráte tak 1v1 či 1v2. Matchmaking tu tým pádom nejestvuje a môžete tak hrať proti niekomu lepšiemu, alebo aj podstatne horšiemu. Pritom tá ponuka je obrovská – veľa strojov, veľa máp, možnosť zakladať si súkromné miestnosti a k tomu bohatá ponuka režimov: Free for all, Team Deathmatch, Survival, Last Man Standing, Last Team Standing, Capture The Flag, Defend The Base a Free Roam. Smola je, že do hier neviete nahádzať botov. Proti tým môžete hrať v Skirmishi, kde ale zase neviete hrať online. Takto je multiplayer v hre takmer mŕtvy.