Žijeme v rušnej dobe a nepokojne a vzbury v rôznych krajinách sú takmer na dennom poriadku. A to aj v tých štátoch, ktoré o sebe tvrdia, aké sú ideálne a demokratické. Je až na zamyslenie, prečo sa tejto téme venuje tak málo hier, vlastne si nespomínam na žiadnu z posledného obdobia. Takže Riot sme privítali s otvorenou náručou a transparentom, bez ktorého by to nebolo ono. I keď ten počiatočný entuziazmus zakrátko vyprchal.

Riot je práve taká jednoduchá hra ako jej audiovizuálne spracovanie. Nič proti pixelartu, i keď dnes sa k nemu uchyľujú indie vývojári v každej tretej hre. Ale skrátka už pri pohľade na obrazovku tušíte, že asi nemáte očakávať priveľa. Nevyzerá to vyslovene zle, teda ak nepoužijete zoom, kedy sa vám všetko rozpadne na nesúrodú farebnú masu, ale jednoducho si uvedomíte, že máte pred sebou menší projekt, ktorý neosloví masy. Teda nie masy hráčov, pretože inak sa určite dočkáte hučiaceho davu, proti ktorému stoja policajné zložky. A o tom to celé je.

Samotná herná ponuka je na prvý pohľad bohatá. Globálny mód s čoraz náročnejšími misiami, príbeh so sériou mini kampaní, ktoré mapujú vzbury v Grécku, Egypte, Taliansku a Španielsku - to je pekný základ. A potom je tu versus režim pre 2-4 hráčov, ktorí môžu stáť proti sebe v tímoch, ďalej editor, zatiaľ v beta verzii s podporou Steam workshopu a ešte špecifické módy, ako je spectator, kde udalosti len pasívne sledujete. Zaujímavý je novinársky režim, kde ste jednotlivcom z davu a vašou úlohou je nafotiť čo najlepšie zábery, aby ste za ne zinkasovali čo najviac peňazí. Len škoda, že nie je poriadne dotiahnutý. Ale to je príznačné pre celú ponuku hry.

Každopádne naoko Riot ponúka veľa, no pri hraní zistíte, že je to len klam a v skutočnosti sú vaše aktivity a možnosti obmedzené a sústredia sa len na niekoľko úkonov. Hra vám skrátka ponúkne nejaký konflikt, ktorý môžete zažiť v pozícii rebelov alebo policajtov a vás čaká jediná úloha na jedinej obrazovke v každej misii. Buď musíte určitý čas udržať pozíciu, alebo naopak vyhnať ľudí z nejakej plochy, prípadne vytlačiť úplne na okraj obrazovky. Nič viac a nič menej.  Na takúto úlohu spravidla stačí približne 5 minút a tá ďalšia v nasledujúcej misii má veľmi podobný priebeh. Takže sa vám to čoskoro zunuje.

Dôvodom na to, aby ste pri hre istý čas zotrvali, sú možnosti jednej a druhej strany, ktoré mierne menia priebeh misií. Rebelov ovládate v niekoľkých skupinkách a početnosť závisí najmä od toho, akú výbavu ste si zvolili pred udalosťou. Davu spravidla môžete zvoliť výstroj, ktorý poskytne lepšiu odolnosť a doplníte to vlajkami. Kľúčové sú však predmety, ktoré si umiestnite do štyroch slotov. Môžu to byť prostriedky vyvolávajúce násilie, ale aj doplnky, ktoré povzbudia rebelov. Takže si smiete pribaliť vajíčka, kamene, Molotov koktail, petardy a bomby, ktoré vyslovene provokujú, ale aj zraňujú a niekedy dokonca zabijú policajtov. Alebo uprednostníte megafón, ktorým lepšie koordinujete vzbúrencov, využijete možnosti sociálnej siete na privolanie posíl, či získate „lajky" a morálnu podporu za fotografie ukazujúce policajnú brutalitu.

V teréne potom okrem usmerňovania pohybu skupín rebelov určujete aj to, či sa správajú pasívne a mierumilovne dvíhajú holé ruky, prípadne si sadnú na zem, alebo sa prejavujú agresívne a útočia. Je pritom dôležité, čo uprednostníte, pretože sa vám to môže vyplatiť, ale aj vypomstiť pri konečnom zúčtovaní.

Policajné zložky sú, prirodzene, lepšie vybavené. Nepoužívajú však zbrane najťažšieho kalibru. Štandardom sú obušky, štíty, dymovnice, paralyzéry, ktorými disponujú taktické, útočné a balistické oddiely. Niekedy ich sprevádzajú autá, ktoré polievajú násilníkov vodou. Výzbroj policajtov zvyčajne upravujete pred konfliktom spolu s brnením a v tomto prípade si za všetky výhody musíte zaplatiť peniazmi z rozpočtu. Policajné zložky majú zaujímavejšie možnosti ako rebeli, je ich síce menej, ale môžete im zadávať viac pokynov a lepšie taktizovať.  Okrem omračujúcich a podporných prostriedkov môžete zatýkať, využívať pomoc spomínaných polievacích áut, preskupovať jednotky a zvoliť rôzne formácie, ktoré sa hodia v rozličných situáciách. Aj policajti môžu zvoliť agresívny alebo mierny prístup.

Treba podotknúť, že nie vždy sú vzbúrenci tí dobrí a nespravodlivo potlačovaní. Niekedy je to ušľachtilá vzbura proti diktatúre, inokedy vyčíňanie vandalov a extrémistov, pri ktorom je zásah polície oprávnený. Každopádne by ste svoj cieľ mali splniť počas niekoľkých minút. Úspešnosť vyjadruje časomiera, ktorá sa posúva na jednu alebo druhú stranu podľa toho, kto sa v teréne viac presadzuje.

Finálne hodnotenie niekedy prekvapí, pretože aj zdanlivý víťaz konfliktu môže byť nakoniec vyhodnotený ako porazený. Do úvahy sa totiž berie vojenský aj politický výsledok. Každá strana získava za obe zložky body, pričom niekedy sú to aj záporné čísla a celkový súčet určí definitívneho víťaza. Takže ak napríklad s rebelmi udržíte svoje postavenie len preto, že ste použili takzvanú svätú bombu, ktorá pobila policajtov, síce ste splnili úlohu, ale krviprelievanie vás dostane do veľmi negatívnych čísel. A môžete sa o tom dočítať aj v novinách, ktoré sú doplnkom pri finálnom vyhodnotení.

Riot je rozhodne originálny titul, je však škoda, že tvorcovia nešli viac do hĺbky a nerozšírili hrateľnosť. Možnosti oboch strán sú zaujímavé, ale konflikty sa dali viac rozviesť. Chcelo by to aj lepšiu interakciu s postavami, ktoré sú pod kontrolou hráča. Ten ich totiž len priebežne usmerňuje, skôr sleduje ako aktívne ovláda a voľby sú značne oklieštené. Mnohým záujemcom o hru to jednoducho nepostačí, hoci je téma ako taká lákavá.