Po Final Fantasy XV je Kingdom Hearts III asi najdlhšie vyvíjanou hrou, ktorá preskočila platformy, neustále dávala nádej, že raz vyjde a hráči mohli iba čakať, hrať remake a dúfať, že tvorcovia napokon sľub dodržia. Kingdom Hearts III je vyvrcholením ságy, ktorú sme mnohí začali hrať na PlayStation 2 v roku 2002 nabudení krátkym trailerom z Final Fantasy X. Mnohí neverili, že napokon vyjde, od dvojky ubehne na jar už 13 rokov a toľké dejové odbočky za posledné roky skôr živili plané nádeje (a občas pridali pekný fragment) ako smerovali k naplneniu snu.

Kingdom Hearts III je titul, ktorý vás do veľkej miery premiestni v čase niekde na koniec generácie PS2. Identická hrateľnosť od prvých minút vrátane nič nehovoriaceho intra a klasický výber vlastností postáv, silných devíz a zamerania v neznámej dimenzii fanúšikov poteší a nováčikovia asi nebudú chápať. Rozdiel je jediný: počas výberu sa vám ukazujú čriepky minulosti, ktoré znalcov rýchlo chytia za srdce. Je ťažké dobehnúť dejovú líniu predchádzajúcich častí, no Kingdom Hearts sa o to pokúša v piatich filmoch, čo vám osviežia pamäť aspoň pre jednotlivé postavy, kľúčové momenty a najmä vykreslenie záporáka. To je rozdiel oproti minulej dvojici hlavných hier, kde sme poznali ústrednú trojicu – ale pôvod zla sme odhaľovali a dlhé hodiny nevedeli, proti komu bojujeme. Bola tu Maleficent či Pete, ale tentoraz tušíte, že sa schyľuje k veľkej bitke proti Master Xehanortovi, ktorý vám ťažil život v minulých hrách.

Ruku na srdce, dej Kingdom Hearts sa od jednotky posunul strašne ďaleko a je totálne rozmlátený na kúsočky kvôli všetkým odbočkám či vedľajším hrám. Preč je pôvodná nevinnosť a objavovanie svetov. Dnes sa hráč snaží cez niekoľko filmov a wikipediu dopracovať k zhrnutiu dejov z hlavných hier a poltuctu vedľajších. Ale dobre, kašlime na detaily, skúsme si spomenúť, na čo sa dá a pripraviť sa na obrovské finále, kde si zmeriame sily so starými známymi a stretneme aj kopu nových postáv.

Znie to ako kritika, ale predsa sa oplatí hrať aj kvôli deju, lebo, prirodzene, chcete vedieť, ako sa všetko skončí. To je starý dobrý efekt posledného dielu trilógie či finálneho Harry Pottera, kde túžite prísť na koniec a všetko pochopiť. Kingdom Hearts III nesie tento prísľub od začiatku – no ostáva zamotaný. Nie je príliš dobré, že svoj hlavný dejový part si šetrí až na poslednú tretinu, kde sa melú veľké udalosti. Stále je to Kingdom Hearts, ktorý časť otázok zodpovie a súčasne načrtne nové udičky. Dve tretiny sú vyplnené dejovými čriepkami o tom, ako Sora stratil silu a musí ju nájsť alebo na prežívanie iných príbehov v jednotlivých svetoch. Grandiózne finále plné animácií (miestami ich je príliš) poteší tých, ktorí s hrami strávili tucet rokov a chcú sa čosi dozvedieť, ale nenaplní tých, čo chcú absolútne uzavretie. Je tu stále veľa scén, ktoré slúžia najmä na efekt: objaví sa tu maskovaný hrdina či chlapík s kapucňou (žeby člen Organization XIII či len fanúšik?), utrúsi dve-tri vety a zase sa teleportuje preč. Vyznieva to štýlovo, má to štipku napätia a niečo to sľubuje, ale málokto bude vedieť čo. Asi aj pri druhom hraní.

Návštevy svetov nie sú zhodné, čo je veľké plus. Podobne ako v jednotke vás niekde čaká sledovanie známej dejovej línie a repete z filmu (Na vlásku, Ľadové kráľovstvo), zatiaľ čo inde dostanete extra porciu príbehu (Príšerky, s.r.o, Príbeh hračiek, Big Hero 6). Epizódne vystupovanie iných postáv vo svetoch (tu a tam sa mihne Maleficent a Pete) trošku pripomína marenie plánov z dvojky, ale inak si svety vystačia so svojimi problémami a niektoré sú celkom kúzelné – ako napríklad úvodný svet, kde sa Hádes vďaka perfektnej konjunktúre planét snaží vyvolať titanov a zrovnať Zeusa so zemou.

Ďalšie plus pri svetoch prichádza v momente ideálnej dĺžky: pár hodín zväčša stačí na stretnutia, rozprávanie príbehu, plnenie pár úloh a opäť môžete prejsť do ďalšieho. Tento koncept sa stále nezunuje, hoci vám neraz môže pripadať vkladanie Goofyho a Donalda do dialógov trošku silené (každý má svoju rolu – jeden robí vtipné hlúposti a kváka, druhý odhodlane posúva skupinu vpred), hre nechýba ľahkosť, čo je fajn v súčasnom prípade fatálnych temných hier. Presvetlené svety sú balzamom na dušu a mnohé je radosť objavovať. Ale milovníci dramatických (klišé) i finále si prídu na svoje v posledných hodinách, kde hra opäť graduje a majstrovské plány treba kaziť v správnom čase. Ak vám je prístup povedomý z jednotky, budete sa cítiť ako v roku 2002. Do Kingdom Hearts sú iné svety šikovne nainštalované, ale vlastnú dramatickú líniu si šetria pre svoje lokality, aby mohli vrcholiť na nečakaných miestach.

Výber svetov je však špičkový a hoci som pri jednotlivých traileroch pochyboval, sú výborne zložené. Väčšina z nich je nová a čerpá najmä z Pixaru i súčasnej Disney mánie. Je tu Príbeh hračiek, Príšerky, Na vlásku, Ľadové kráľovstvo, Big Hero 6, čo sú skvelé rozšírenia. Konečne máme možnosť objaviť Olympus v plnej kráse a nebojovať iba v Koloseu. A Karibik sa nečakane otvára s viacerými ostrovmi, kde môžeme hľadať rozličné tajomstvá. Potešujúce je, že svety sa konečne naťahujú do väčšej rozlohy a oproti koncentrovaným pasážam v KH II máte stále čo objavovať. Cestičky, tajomstvá, krehké časti na rozbíjanie – nová generácia konzol vám otvorí viac ako iba pár uzavretých miest. To je signál, že sme sa posunuli trošku ďalej, hoci samotná hrateľnosť sa nemení. Do svetov sa môžete vrátiť, aby ste hľadali doplňujúce predmety, ale už tu nemusíte zažívať nútené opakované návštevy ako v dvojke. Je tu nádherné kráľovstvo Corona, ktoré sa zdá byť iba ďalším lesným svetom, ale má neuveriteľné čaro. A aj Arendelle z Ľadového kráľovstva má lepší nádych ako iba bežný zimný svet z RPG.

Časť hráčov môže reptať, že svetov je menej ako v prvých dvoch dieloch alebo že autori sa mohli ešte vrátiť do viacerých, aby KH III pôsobila ako defilé všetkých lokalít. Na druhej strane voľba s väčšími svetmi a nižším počtom bez nútených návratov je lepšia. Málokedy sa stane, že ste vo svete niekoľko hodín a už sa začnete nudiť – menším bossom či novým nápadmi sa KH III dokáže držať vo švungu a tým, že časť hráčov aj tak čaká na obrovský finiš so starými známymi a nejde im o Disney svety, tak sa dočká skôr. Svety beriete v prvom kole,  aby ste absolvovali príbeh a eventuálne sa do nich možno vrátiť na nájdenie všetkých truhlíc a najmä Lucky emblémov s ušami Mickeyho. A 100-akrový les je tradične miesto pre rozmanité minihry a vydýchnutie si od intenzívnej akcie.

Samotná štruktúra a dizajn svetov umožňuje veľa možností. Hneď prvý svet, kde Hádes zoslal zlobu a oheň na Téby, vás vyzýva, aby ste používali Goofyho štít na rýchly presun ponad ohnivé pasáže. Je to atrakcia, kde štít uháňa a snažíte sa ho navigovať do rôznych strán. Prídete na bezpečné miesto, dáte pár súbojov a opäť sa môžete vyhupnúť na štít a odviezť sa inam. Na samotnej hore Olympus sú modré koľaje, po ktorých sa dá stúpať – možnosti pohybu sú rozmanité. Veľmi dobré spracovanie dostal aj Karibik, ktorý dýcha atmosférou otvoreného sveta, kedy sa na lodi prepravujete na ostrovy či miesta, kde treba čosi vyzdvihnúť alebo zrealizovať. Žiadne reptanie, že svet je zložený z 10 obrazoviek...

Ešte pútavejšie je vo svete vyberať predmety z rôznych zákutí. Môžete sa naplno zamerať na truhlice a určite nezabudnite na spomínané šťastné emblémy. Podľa výšky obťažnosti ich treba zozbierať 30 v ťažkom móde, 60 v normálnom a až 90 v začiatočníckom. To je celkom ťažká voľba: chcete ľahko prejsť hru a budete hľadať všetky? Alebo skúsite zlatú strednú cestu a uspokojíte sa na normal s 5 tuctami emblémov? Niektorí stihli už reptať, že KH III je pomerne ľahká hra, no osobne som mal pár momentov, kedy som sa na normal zapotil ani nie pri bossoch ako v niektorých chvíľach, kedy na mňa hra vrhla časový limit alebo výzvu v podobe skákania na rozličné plošiny.

Súbojový systém stavil na kvantum možností. Od začiatku je pomerne intuitívny a KH sa hrá ako kedysi – skákanie, švihanie mečom a kombá sú poruke. Môžete bojovať mečmi (dokonca sa dajú prepínať cez smerové tlačidlo a každý Keyblade má iné možnosti), nechýba mágia (násobí sa ako vo Final Fantasy na vyššie stupne), pomôžete si predmetmi a vrátili sa vyvolané bytosti. Čo je kľúčové, čím viac ste v akcii, tým skôr sa dostanete ku špeciálnym efektom – máte iba istý čas na ich aktiváciu aj na ich využívanie. Takto sa solia parádne možnosti – silnejšie údery, plošná deštrukcia, Hercules vás vyhodí do vzduchu a vy mocne dopadnete nadol ako v komikse... Donaldovi sa zlepšia kúzla, Goofy zase štítom mláti tucet Heartless naraz... Dokáže si vyvolať kolotoč a pri čoraz rýchlejšom otáčaní odrážať nepriateľov. Pripláva k vám pirátska loď, ktorá sa každým švihom dotýka a ničí nepriateľov, až jej plavba končí obrovským zásahom. Tých efektov je tu neúrekom, je celkom možné, že počas jedného hrania nevyskúšate ani všetky, respektíve si niektoré osvojíte a využívate favoritov. Vďaka silnému engine sa hra zďaleka nezapotí a vyzerá skutočne luxusne – toto je next-gen ako sa patrí, PS2 časy sú preč!

V akcii ovládate síce iba Soru (v predeloch sa núka aj Riku), no stále sa dá spoľahnúť na kamošov v tej správnej chvíli. Donald vás lieči, keď už ukazovateľ zdravia alarmujúco bliká, Goofy ovalí Heartless štítom či bakuľou. Keď sa pridajú epizódni borci z domácich svetov, málokto vás porazí. Ale predsa je o čo bojovať, lebo presily dávajú zabrať a paralelne hra núka toľko noviniek a foriem, Shotlocky či iné „serepetičky" z minulých dielov, čo podporujú dynamiku a efektné súboje. Neradno zabúdať na úskoky či obranu a kombá podporujú vlastnosti, ktoré si sami narolujete v menu. Opäť sú prispôsobené počtu AP, ktoré zase zvyšujú predmety, takže naháňačka za neustále lepšou výbavou pretrváva a zabaví.

Vedľajších aktivít je v hre dosť. Sú tu minihry v 100-akrovom lese, varíte s Remym, robíte si selfie a nechýba Gummi Ship. Arkádová minihra s lietadielkom sa výrazne zmenila. Namiesto pôvodnej lineárnej strieľačky a la Novastorm, kde ste viac riešili kanóny ako pohyb, sa teraz sústredíte aj na skúmanie väčšieho vesmíru v okolí. Aktivita je riešená cez kľúčové body: niekde sa strhne prestrelka, inde lietate okolo podivného objektu skrývajúceho poklad. Vo vesmíre je kopa predmetov, lietadiel aj šrotu, no rozhodne pôsobí farebne, živo a má aj zrýchlené pasáže, vďaka ktorým let do nového sveta lepšie ubieha. Jediné maličké mínus je spočiatku ťažkopádne ovládanie – treba si na raketku zvykať. Ak zvyšok hry pôsobí ako osvedčená klasika, Gummi Ship zaznamenal najväčšie prerábanie.

Výbornou správou pre pôvodných fanúšikov je, že autori využívajú výkon nových konzol naplno a je to cítiť pri rozlíšení i celkovej kvalite grafiky. Toto už nie sú staré PS2 diely, ani solídne remaky, ale nová hra, kde sa pri dizajne svetov makalo od začiatku – takže sú väčšie, detailnejšie, siahajú do výšin a dovoľujú si efektné momenty, ako je beh po stene proti titanovi, ktorý po vás hádže šutre alebo krásne momenty z veže s princeznou alebo vtipné medziscény s Olafom ako z kina. Špeciálne San Fransokyo si obľúbite pre vynikajúcu atmosféru i bizarné postavičky. Príbeh hračiek sa snaží o hranatú štylizáciu a Piráti Karibiku by chceli byť čo najvernejší hranému filmu, čo je azda najväčšia výzva. Zásadne tu platí, že pokiaľ sa videohra chce podobať CGI rozprávke, má výhodu – ak hráči majú iné očakávania, tie sa skôr podarí naplniť.

Hudobná stránka ponúka viaceré skvosty. Tematická hudba z minulých častí i nových rozprávok sa sem umne prepašovala a Yoko Shimomura sa s ňou lahodne pohráva. Vynikajúci podmaz navyše dopĺňajú dve skladby od Hikaru Utada. Otváračku Face My Fears zremixoval Skrillex, je to neuveriteľne dravý posun za 17 rokov – nemusí každému sadnúť, ale istým spôsobom bičuje vaše očakávania pri intre na vyššiu úroveň. Druhý song Don’t Think Twice je už pokojnejší a skôr zapadá do koloritu série. Top správa pre milovníkov dabingu je, že okrem scén sú nahovorené aj menšie dialógy či repliky menších postáv, čo pôsobí živo, profesionálne a svedčí o tom, že sa tu nešetrilo. Platí to aj pre výber hercov, tu sa zišla silná partička, kde mnohí reprízujú hlasy svojich postáv z filmov: James Woods ako Hades, plná partička z Ľadového kráľovstva (Kristen Bell, Idina Menzel, Josh Gad) a je tu aj Zachary Levi za Na vlásku. Škoda, že nedorazil Billy Crystal a Tom Hanks – Príbeh hračiek i Príšerky sú predabované.  Napriek tomu – špičková záležitosť pre domáce kino, kde treba posunúť volume klasicky doprava... A ostal nám Haley Joel Osment, ktorý zostarol s postavou, no stále sa k nej akosi hodí.

Kingdom Hearts III je výbornou akčnou hrou, ktorá nás prenesie do nových svetov s osvedčenou hrateľnosťou. Rozšíri príbeh, doplní ho o nové frakcie – ale jedným z možných mínusov je, že aj tak ho opäť nedopovie celý. A navyše už je taký rozdrobený, že sa autorom vytratil zmysel pre súdržnú naráciu. V tom smere nesie v sebe isté sklamanie, že to, na čo sme čakali 17 rokov, sa aj tak nenaplní. Je škoda, že tak ako sa hra ľahko hrá a prepadnete jej kúzlu naplno, tak napokon nevie potešiť srdce hráča v tom smere, že do nej investuje a ona sa mu neodmení naplno. Pritom borci z Japonska vedia krásne ukončiť príbehy (Yakuza 6). Ale to, že vami napokon budú lomcovať emócie a končí jedna éra, je zaručené, takže fanúšikovia by rozhodne nemali váhať.