Lepšie neskoro ako nikdy. Dragon Quest XI som korunoval za hru roka 2018, chcel som ju absolvovať do samotného záveru, aby som sa presvedčil, že niekde po ceste do finišu autori nepoľavili a titul si zaslúžia. Za celých 110 hodín (som typ hráča, čo si dá načas a grinduje, niektorí to zrejme zvládli už za 80) sa negatívny pocit nedostavil. Čo je presne moment zistenia triumfu, ktorý u mňa neprišiel pri iných hrách - viaceré iné tituly sa po ceste unavili: Pokemon Let's Go, Octopath Traveller, občas aj RDR 2, Spider-Man či iné chuťovky.

Japonská RPG Dragon Quest má za sebou osobitú históriu - najmä ostáva tvrdohlavo svojská, pokiaľ ide o herné princípy. Hráči z Nipponu s ňou prežili už viac ako 30 rokov na rôznych platformách a jej cieľom nie je ani tak šokovať ako postupne posúvať žáner uvážlivo vpred. Paralelný súpútnik i ostatný brat zo stajne Square-Enix, Final Fantasy, má na konte viac hlavných hier, aj odbočiek a razantne mení herné svety i celkové štýly. Pri Dragon Quest si môžete byť viac-menej istí, do čoho idete. Zasadenie do klasickej fantasy namiesto laškovania s inými dobami, sci-fi érou a neustále sa meniacimi hrdinami či snahou prepájať sa s inými médiami. Final Fantasy neustále hľadá pomyselný posledný majstrovský kus, zatiaľ čo Dragon Quest si vyberie aktuálne najvyhovujúcejšiu platformu a uvedie nový diel série, ktorá nemení svoje pravidlá a štýl hrania.

Je to jasné plus a pri frekvencii vydávania hier to bohato stačí. Pri absencii desiatky na Západe je posledným regulárnym dielom DQ IX na DS ešte v lete 2010 – plnohodnotný nástupca dorazil až po ôsmich rokoch. Čosi sa zmenilo: mocné konzoly lepšie utiahnu nové výzvy, aj zobrazia herné svety. V Japonsku vyšla aj na 3DS (k nám už nedorazila), no PS4 je výborná verzia (plus vyšla na PC a cca do roka+ snáď príde na Switch). Pri nej sa autori naplno pustili do vysokého rozlíšenia hry, no neprepadli opulentnej grafike, iba povýšili doterajšie snahy na niečo živšie, detailnejšie.

Svet je jedným zo základných pilierov série a rovnako aj postavy v ňom vandrujúce. Táto symbióza vytvára jednu z najlepších RPG posledných rokov. Pritom štart spočiatku nenapovedá o tom, že chce rozohrať veľké veci a chytí vás za srdce prakticky za necelú prvú polhodinu. Vandrovka začína len rituálom, kde má hrdina s kamarátkou prekročiť prah dospelosti, čo si žiada výstup na mystickú horu, kde každý uvidí niečo pre seba. Dôjde tam k dramatickej udalosti, kde ukáže hrdina chrabré srdce, aj nečakane pohotovú schopnosť. Správny hráč už tuší, že v ňom niečo drieme a bude si to vyžadovať veľkú odyseu a putovanie po svete, aby zistil čo.

Tak balíte saky-paky a vyrážate. Stretnete ďalších hrdinov a prepoja sa vám udalosti z nejasného (no krásne animovaného intra). Pocit z výpravy je fantastický a prevažuje nad solídne napísaným, hoci nie vždy strhujúcim dejom. Viac ako šokujúce zvraty prináša pohodu, nezhody i spolužitie budovanej partičky. Každého člena radi privítate, spoznávate a potom len-tak si ťuknete na nezáväzný dialóg medzi kopou súbojov, lebo vždy má čo povedať. RPG small-talk sa vyšvihol na novú úroveň: už nie je potrebné zdržiavať sa v dedinke a dva-tri razy klikať na postavy, aby vám povedali niečo nové. Prím hrá konverzácii v partii v príbehových, vedľajších i relaxačných scénach.

Sedem vynikajúco vytvorených postáv nemá iba meno, osobitý charakter, ale aj rolu vo svete (a ešte aj súbojoch). Záhadný starec Rab nie je v sérii Dragon Quest ojedinelý, znalci si ho spoja s podobnou postavou v osmičke. Zlodejíček Erik je presne kamoš do pohody, ktorý si najprv musí urovnať vlastné priority i miesto v partii, no potom bude nedoceniteľný. Sylvando je zase typ do nepohody, ktorého potrebujete na dramatické momenty, jeho povaha zabávača vám vyčaruje úsmev na tvári, aj keď ide do tuhého. Malá Veronica (inak silná čarodejnica) je šidlo, ktoré sa často naštve kvôli správaniu iných, no vy viete ako k nej pristupovať. Jej kamoškou je kúzelná Serena, liečiteľka, čo sa stará najprv len o Veronicu a neskôr aj o ostatných – a je to milý základ, ktorú každá partia potrebuje. A záhadná sexi bojovníčka, ktorá rozdáva údery po papuli ako na bežiacom páse? Jade sa o svoj cieľ putovania nechce najskôr deliť, ale do partie famózne zapadne. Tmelom ste vy ako bezmenný hrdina...

A okolo vás sa točí atmosféra, prístup sveta i deja. Istá nadprirodzená schopnosť vyvolá v ľuďoch strach a keď sa dozvedia ľudia o vás čoraz viac, rastie v nich podozrenie a niektoré miesta vás nevítajú práve srdečne, čo je nečakaný moment aj v RPG hrách. Hrdina ako nositeľ skazy či bojovník za svoju reputáciu, to je solídna otočka najmä v niektorých lokalitách. Pritom Dragon Quest sa neponorí do víru politiky, ale pletiek na pozadí odhalíte veľa. Najmä fanúšikovia osmičky budú miestami cítiť istý pocit deja vu pri postavách i putovaní, ale nechajte dej plynúť ďalej a nájdete bohatú variáciu, ktorá si dáva načas, má pamätné momenty a najmä nechá svoje postavy vyznieť v istých chvíľach. Nejde iba o klasickú záchranu sveta, ale presah do života jednotlivých postáv je scenáristicky pekne vycibrený.

Hra si najmä uvedomuje, že pracuje s RPG prvkami použitými aj inde a preto sa ich snaží podať iným spôsobom – občas využije humor v dramatických chvíľach alebo niektoré momenty úmyselne odľahčí, aj keď nemusí. Platí to pre niektoré súboje, odhalenia či spájanie postáv alebo prezentáciu bossov, aby nepôsobili ako iba velikáni s tisíckami HP, ale mali motivácie, vizuál a zapadli do celého koloritu.

DQ XI je navyše pomerne urečnená hra, čo zrejme spôsobilo dlhšiu lokalizáciu. Rinú sa na vás tisícky riadkov textu a tvorcovia volia zaujímavý štýl prezentácie. Japonci nemali vôbec dabing a na Západe sa reprízuje snaha z osmičky, takže hrdinovia majú od prvých minút silný britský akcent. Spočiatku vám bude píliť uši, keď na vás prehovorí kamoška z detstva a neskôr to bude rovnako náročné. Ale je stále na vás, či si poviete, že budete hrať ortodoxne ako Japonci bez dabingu alebo si necháte anglický. Bude zaujímavé sledovať import Definitive edície na Switch, kde sa už sľubujú japonské hlasy. No dialógy sú už teraz jedny z najlepších v RPG hrách, lebo pod kožu postáv prenikáte hladko, pochopíte údel hrdinov a dokážete sa s nimi stotožniť. Intenzitu sčasti posilní aj lineárny charakter hry: zväčša sa partia vydáva z bodu A do bodu B, vyrieši problém, hodí po hube bossovi, vyhúta ako získať cenný predmet a karavána sa posúva ďalej. Pokiaľ sú body vybavené kúskami príbehu, pútavými momentmi a interakciami a stále vás majú prekvapovať aj nepriatelia, bohato to stačí. Navyše príbeh je priamy, no stále tu máte veľa vedľajších úloh či miest, do ktorých sa dostanete v druhej polovici hry.

Jednou z kľúčových devíz hry je aj súbojový systém. Vy(h)ladený do posledných detailov, súčasne tradičný a pútavý, pripravený tak, aby vás nenudil ani po desiatkach hodinách. Opäť sa potvrdí skvelá forma postáv a ich charakterov, ktoré sú využité pre jednotlivé ťahy a rozmanité zameranie. Každý je inak koncipovaný a využitý v boji – na výber akcií využívate klasické menu plné úderov, mágie alebo aj špeciálnych vlastností. Sledujete menu plné vlastností postáv, zvažujete priraďovanie výbavy, máte pod palcom ich kombinácie. Nechýba priestor pre dlhšie animácie a mocné zásahy, párovanie postáv sa postupne učíte a vhodnú partiu viete posúvať do základných potýčok alebo občasných bossov. Pri súboji máte aj limitovaný pohyb či možnosť zmeny kamery, ale na pozíciu hrdinov sa tu veľmi nehrá.

Novým elementom sú tzv. Pep Powers. Aktivujú sa po istých momentoch súboja, vydržia aj viacero ťahov a umožňujú rozdávať špeciálne údery – sólo alebo aj spolu v partii. Krása ich vplyvu spočíva aj v posilnení vašich postáv – niekedy ani nemusíte použiť Pep Powers, ale ťažíte z nárastu sily. A čo je ešte pútavejšie, Pep Powers a nárasty sa môžu preniesť dokonca aj do ďalšieho súboja. Pep element je skutočne silná novinka v RPG žánri a tradičnú ťahovku povyšuje do dynamickej formy a nezunuje sa tak skoro. Samozrejme, skúsenostné body, nové schopnosti, lepšie zbrane, všetko vám pomáha v boji. Vlastnosti a body sú investované na špeciálnych panelov, kde si odblokujete novinky – sčasti systém pripomína Grid vo Final Fantasy X, akurát má väčšiu voľnosť, lebo dá sa aj resetovať, čím je oveľa flexibilnejší a dá vám nové možnosti aj v polovici hry, keď prípadne cítite, že vám to nejde ako chcete.

Oponenti si zachovali tradičnú variabilitu. Od ikonických modrých slimov v prvých hodinách po lepší repertoár v neskorších. Hre odpadli aj náhodne súboje, teraz sa stačí iba dotknúť nepriateľa, aby začal boj. Grindovať stačí len občas, bossov nie je prehnane veľa, sú ideálne roztrúsení do bodov, kedy sa od vás žiada ukážka schopností. Práve kvôli nim sa bude treba občas zastaviť, zvážiť zloženie partie, trošku potrénovať či ísť do vedľajších úloh a pokračovať ďalej. Bossov neradno prezrádzať a určite si ich neštudujte vopred v návodoch, lebo šokov s ich identitou a miestom nie je málo.

A to je najcennejší element hry vôbec. Mieša klasický herný štýl, ale na prekvapenia je bohatá. Má ten klasický ťahový RPG súbojový systém, ale neupadne do letargie. Má veľa miest, medzi ktorými idete často priamočiaro – a stále vás putovanie baví. Je tu masívna príbehová sekcia, ale možno vydýchnuť pri nepovinných úlohách či minihrách: núka sa výroba predmetov, preteky koníkov či kasíno.

Ak si pripočítate, že tvorcovia aj k výkonu PS4 konzoly pristúpili šalamúnsky, t.j. využili cell-shade grafiku, ale investovali do prostredia i postáv (rovnomerne), máte pred sebou výborne vyzerajúcu hru. Trošku budete musieť prehrýzť absenciu japonských hlasov a ťažké prízvuky v angličtine, ale...

...viac ako 100 hodín skrátka stojí za to. Príbeh a jeho rozpletanie, postavy a ich vzťahy sú špičkové. Svet je nádherný a putovanie so súbojmi neomrzí. Dragon Quest XI je vzácna ukážka balansu v sérii: aby ostala svojská a pritom dokázala priniesť dosť nových elementov. V jadre azda old-school, počas hrania svieža jazda a majstrovský kúsok. Pol bodu do top hodnotenia rezervujem pre japonské hlasy na Switch – ak sa tá verzia podarí, bude to ultimátna RPG záležitosť tejto generácie pre Dragon Quest.