Možno sa to ani nezdá, no od vydania prvého Lego Movie filmu ubehlo už približne päť rokov. To je skutočne úctyhodný čas, najmä z pohľadu Lego značky, ktorá vypúšťa s obľubou a veľkom nové herné, ale aj filmové tituly. Filmové pokračovanie sa dostalo do kín hneď v prvom februárovom týždni, pričom na herné spracovanie sme si museli počkať nejaký týždeň navyše. Síce som pôvodnú Lego Movie hru nehral, ale film som videl a rozhodne patril k tým podarenejším. V prípade Lego Movie 2 sa mi hra dostala do rúk ešte predtým, ako som sa mohol vydať do kina za filmom. Netušil som teda, čo konkrétne mám od hry čakať, no nakoľko som prešiel už niekoľko Lego hier, moje očakávania boli niekde nad priemerom. Lego hry totiž vnímam väčšinou pozitívne. Ponúkajú síce maximálne jednoduchú hrateľnosť, ktorá je však zároveň rokmi overená a stále bez problémov funguje.

Samozrejme, zmena nikdy nemusí byť zlá, no myslím si, že hráči Lego hier si na rovnaký štýl tak či tak zvykli, a tak presne vedia, čo od ďalšej hry môžu očakávať. Tento základný herný aspekt väčšinou dopĺňa nejakú solídny príbeh, ktorý vo veľkom stavia na veľmi presne cielenom humore. Či už v hovorenej, alebo vizuálnej podobe. Možno je občas lacný, no autori len šikovne využívajú to, čo majú k dispozícii - široké univerzum hrdinov. Všetky tieto malé časti robia z Lego hier niečo veľmi opozerané, ale aj napriek tomu dostatočne zaujímavé, aby si dokázali udržať základňu fanúšikov. Niečo podobné som teda čakal aj od Lego Movie 2, no ako už pravdepodobne tušíte, realita je nakoniec niekde inde.

Po spustení hry som si následne čo-to o filme spätne našiel z verejne dostupných zdrojov. Nemôžem síce jednoznačne hodnotiť originalitu príbehu, no už len z traileru na film je jasné, že sa autori hry filmovým spracovaním inšpirovali len do istej miery. Určité príbehové časti má hra odlišné, čo niektorí môžu brať ako pozitívum, iní presne naopak. Podľa môjho názoru však úplné kopírovanie predlohy nemusí byť najšťastnejšie rozhodnutie. Aj s mierne odlišným príbehom si hráči môžu pozrieť film a zároveň zahrať hru bez toho, aby mali pocit, že sa vlastne pozerajú dvakrát na to isté. Dve dobrodružstvá sú tak vítané. No poďme sa posunúť ďalej a zamerať na samotnú hru.

Tvorcovia sa ničoho nebáli a hneď vás púšťajú priamo do akcie bez nejakých dlhých omáčok. Rovno sa chopíte postavy hlavného hrdinu, pričom v prvé kroky, samozrejme, vedú k predstavovaniu herných prvkoch, ktoré sa s vami budú niesť po celú dĺžku hry. Tie sú značne odlišné minimálne od posledných Lego hier - zabudnite na neustále pobehovanie viacerých postáv v jednom zábere, medzi ktorými si môžete ľubovoľne prepínať. V Lego Movie 2 autori hlbšie siahli do inventára, v ktorom nájdete všetko, čo budete počas hry potrebovať. Ak teda príde moment, kedy budete musieť vystupovať ako Batman, skočíte si do inventára, nájdete si položku z postavami a vyberiete Batmana. Tento spôsob manipulácie s postavou je značne ťažkopádny, v porovnaní s jednoduchým prepínaním. Našťastie, momentov, pri ktorých by bolo nutné meniť postavu, nie je až tak veľa, takže vždy máte čas na predýchanie.

Hra síce ponúka aj rýchlu voľbu, no tá je výhradne určená len na zbrane, prípadne nástroje, ktoré nevyhnutne potrebujete v boji, pohybe alebo orientácii v priestore. Hneď zo začiatku vás však zoznámi s ďalšou zmenou, ktorá značne narúša jej plynulosť. Keďže ide o hru vychádzajúcu zo stavebnice, dostávate do ruky nástroj na stavbu rôznych predmetov i objektov. Takto budete musieť pomáhať nielen sebe, ale aj ostatným postavám. Okamžite som si spomenul na Lego Worlds, kde zbierate plány predmetu a následne staviate. Pravidelne si budete musieť stavať trampolínu alebo generátor elektrickej energie, s ktorým dokážete rozhýbať mechanické stavby. Niekoľkokrát budete musieť siahnuť aj po zavlažovacom zariadení pre rastliny, ktoré vytvoria cestičku, prípadne z nich získate cenný predmet. Pre postavy v hre už staviate zväčša väčšie stavby, s ktorými ich potešíte natoľko, že vám umožnia ďalší postup a zároveň vás odmenia cennou Lego kockou. 

Príbeh hry je rozdelený na niekoľko svetov. Ten hlavný sa rozprestiera na siedmich planétach, no občas môžete odbočiť aj na vedľajšie. Tých je deväť a ponúkajú najmä nepovinné úlohy. To najcennejšie, čo môžete v hre získať, sú už spomínané špeciálne Lego kocky. Väčšinou sa ich na každej planéte nachádza niekoľko desiatok, no zároveň je tu nutný istý počet, ktorý musíte zozbierať, aby ste vôbec mohli svet opustiť a ísť ďalej. Miesta, kde sa kocky nachádzajú, sa vám zobrazujú na mape, takže ich naozaj nie je problém nájsť. Ako som už spomenul vyššie, získavate ich aj za splnenie úloh, a to ako vedľajších, tak aj tých hlavných. Čo ma však už po prvých dvoch dokončených planétach začalo iritovať, bolo neustále opakovanie tých istých aktivít. Rozumiem, že tento neduh je v Lego hrách taktiež bežne prítomný, no aspoň sa ho snažia zakrývať. Buď častým formovaním príbehu, alebo - a to predovšetkým - prepínaním skupín hrdinov, pričom je každá špecifická. V Lego Movie 2 je situácia iná a v podstate od začiatku po koniec robíte skutočne to isté.

Takže plníte úlohy, chodíte od NPC k NPC, staviate už päťdesiatu trampolínu a tridsiaty generátor elektrickej energie. Občas sa zatúlate k vedľajšej postave, ktorá vám však zavesí na krk ďalšiu úlohu, ktorá je dvadsiatou obmenou toho, čo ste už opakovane robili predtým. Skrátka sa točíte v jednom kruhu s tým, že sa vám menia prostredia, ktoré maximálne prinášajú odlišný prístup k fungovaniu sveta. Mení sa nálada a typ postáv, občas aj váš pohyb, no stavaniu x-tého zavlažovača sa skrátka nevyhnete. Raz za čas sa vyskytne nová zbraň, nová schopnosť, s ktorou sa hrateľnosť aspoň čiastočne oživí. Dokážete búrať špeciálny kameň, zvárať či maľovať vyblednuté predmety. Ku koncu sa objaví aj vystreľovací hák. Neviem, prečo neprišiel skôr. V zásade by ani takáto rozsiahlosť úloh nebola zlá, keby sa rozumne obmieňala. Dizajn úrovni z tohto pohľadu tak nie je najšťastnejší.

Hra značne trpí aj tým, že má veľmi krátku hernú dobu. Pri Lego hrách som bol zvyknutý na to, že som základným príbehom prešiel najskôr za desať hodín. Pri Lego Movie 2 som bol však prekvapený, keď sa mi záverečné titulky objavili na obrazovke za šesť-sedem hodín čistého času. Ani som sa poriadne nestihol adaptovať a zvyknúť si na nové prostredie a už bol koniec. Pravdepodobne kvôli mojim predstavám som takéto rozporuplné pocity nemal pri hre už nejaký čas. Čakal som príjemnú zábavu na približne tucet hodín, no dostal som veľmi repetitívnu hrateľnosť, s priemerne podchyteným príbehom a približne polovičnou hernou dobou. Určite by som bol radšej, ak by autori pripravili ešte niekoľko hodín zábavy navyše a dokázali využiť potenciál niektorých zbraní oveľa viac. Čo sa týka vizuálnej stránky, tá je štandardne na dobrej úrovni, no značná prítomnosť tearingu pri Xbox One verzii zbytočne narúšala plynulý zážitok z hry.

The Lego Movie 2 Videogame obsahuje oproti klasickým Lego hrám niekoľko vážnejších zmien, ktoré však nevnímam ako pozitívne. Stavba predmetov sa síce snaží byť niečim väčším, zmysluplnejším, no ide skôr o povrchnú aktivitu na vyplnenie hernej doby. Ďalší postup v hre sa tak vezie práve na tomto neduhu a nastupuje repetitívnosť. Hre by taktiež oveľa viac pristala väčšia porcia humoru a aspoň o niečo väčšia dĺžka hlavného príbehu. Čo ale poteší, sú rôzne svety s odlišnou atmosférou a rozmanitými domácimi nepriateľmi. Našťastie tu zostala aj kooperácia, ktorá taktiež drží hodnotu pokračovania tesne nad priemerom.