Keď novú hru oznamuje a prináša vydavateľ Devolver Digital, vždy je to niečo, pri čom sa oplatí zbystriť pozornosť. Pri ich hrách totiž neviete, čo máte od nich čakať. Viete len to, že to nebude úplne tradičný herný zážitok. Pod svoje krídla si berú menšie nezávislé tímy, no aj väčšie a ambicióznejšie projekty. Aj napriek takejto rôznorodosti, kedy sa môže zdať, že mnoho z ich hier nemajú nič spoločné, sa dá povedať, že toto sú hry od Devolveru. Majú spoločnú tú jedinečnosť a zameranie sa na netradičné prvky. Ape Out je taktiež jednoznačne Devolver hra, o čom vás presvedčí už po prvých chvíľach v nej.

Jej autori Gabe Cuzzillo, Matt Boch a Bennett Foddy totiž vsadili na dosť unikátny mix, ktorý sa má postarať o jedinečný herný zážitok. Kľúčové je tu spojenie dvoch prvkov, ktoré spolu často nevídame. Jednak je to krvavá top-down akcia, v ktorej sa musíte pretĺcť hordou nepriateľov, ktorí sa na vás rútia z každej strany. No tej robí spoločnosť jazzová improvizácia ako zvukový podmaz, ktorý sa však neobmedzuje len na to, aby tvoril herný soundtrack, no plní tiež rolu zvukových efektov v rámci celkového mixu, čo sa už tak často nevidí. Hudba je tu tak efektmi a tie sú hudbou. Je to jednoliaty celok, na ktorý si treba chvíľku zvykať, no získa si vás.

Základná premisa je naozaj jednoduchá a celý herný príbeh je vlastne o poriadne nasrdenej gorile, ktorá sa snaží utiecť z klietky na slobodu. Takže sa musíte dostať cez mreže a potom je to už krvou zaliata odysea niekde do divočiny. Toto je princíp, ktorý hra zopakuje ešte trikrát, nakoľko vám ponúkne celkovo 4 úteky a každý z nich je v nej reprezentovaný v jazzovom štýle – platňou s tematickým názvom. A rovnako ako má každá platňa dve strany s hudbou, aj tu každý prezentuje dve časti danej kapitoly. Každá kapitola navyše pozostáva z niekoľkých „levelov“, ktoré pre vás predstavujú aj checkpointy na tejto ceste von.

Prejdete si tu tak rôznymi prostrediami, či už sú to laboratóriá, zoo, kancelárie, ale aj lesy a podobne. Navyše sa rôznorodosť týchto prostredí do hry pretavila aj v podobe ich dizajnu. Narazíte tu na otvorené lokality, či koridory. Niektoré sú dokonca stavané ako bludiská, takže to nie je len o ceste vpred, ale musíte si východ aj nájsť. Viackrát sa navyše kombinujú a pri prechode naprieč „levelmi“ sa strieda otvorenejšia lokality s úzkymi chodbami, kde je to len o tom, aby ste prevalcovali všetko, čo vám stojí v ceste.

Hráte tu za gorilu, takže ste si už asi domysleli, že toto nebude bežná top-down akcia, kde by ste pochodovali vpred s zbraňami v rukách. Vy sami ste zbraňou, respektíve vaša sila. Nepriateľmi sú ľudia, vedci, vojaci. Mení sa stupeň ich výzbroje a odolnosti, no stále sú v porovnaní s vami krehkí. Stačí tak jedna poriadna rana a o stenu sa rozprsknú ako vrecko s krvou. Môžete ich pred sebou aj držať ako (chvíľkovo) živý štít, prípadne zobrať zo zeme nejakú tú utrhnutú končatinu a hodiť ju po tých, ktorí sú ďalej od vás.

Každá vaša rana je do herného zvuku prevedená ako úder na činely, takže si sami tvoríte herný soundtrack takouto krvavou improvizáciou na bicie. Vzhľadom na charakter prostredí nemusíte všetkých nepriateľov zlikvidovať, no môžete. Podľa toho sa mení aj zvukový charakter hry. Niekedy je skôr žiadúce sa konfrontácii vyhnúť, keďže toho až tak veľa nevydržíte a dole idete už po troch dobrých ranách. Život je to zobrazený množstvo krvi, ktoré z vás vyteká. Ak chcete vedieť, ako na tom ste, len sa na chvíľu zastavte a pozrite si mláku, ktorá po vás zostane. Nenájdete tu žiadnu regeneráciu zdravia a ani nič podobné. Hra vás takto neraz potrápi a nechá vás opakovať levely, ktoré sú však generované náhodne, aj keď na základe vopred daných pravidiel. Po smrti vám navyše ukáže, ako ďaleko ste sa dostali.

Hra si takto zaručuje znovuhrateľnosť, čo sa jej celkom darí. Zároveň ale musím povedať, že vás vie aj slušne potrápiť a aj keď budete zomierať, nikdy nepôjdete cez level rovnakým spôsobom. Spoločné pasáže sú v nich vždy skôr tie, ktoré vás majú poriadne preveriť a kde budete zomierať najčastejšie. A úprimne, ona potrebuje, aby ste tu zomierali a vracali sa ku nej. Prejdete ju totiž už za nejaké 2 hodiny, čo je trošku málo a je to o to horšie, že vás baví, takže by ste tu radi strávili viac času. Niečo navyše pridá zvýšenie obťažnosti a bonusový level Break In, v ktorom sa máte vlámať do budovy, prejsť cez obrovské kvantum nepriateľov a odniesť si odtiaľ svoje mláďa.

Unikátny herný koncept a jedinečná hudba si vyžadujú aj zodpovedajúce vizuálne stvárnenie, ktoré sa autorom podarilo na výbornú a naozaj podčiarkuje celkové vyznenie, pričom sa ku hre ako takej aj náramne hodí. Je jednoduché a spolieha sa na výrazné farby, pričom skvele pracuje aj s motívmi krvi, ohňa, svetla, či tieňov. Navyše je tu veľmi dobre spracovaná perspektíva zhora, pričom ale nevidíte to, čo svojimi očami nevidí gorila. Ak sa teda za rohom skrýva nepriateľov, neviete o jeho polohe dopredu. Každý druh prostredia je graficky stvárnený inak, aby ste jasne vedeli, kde sa nachádzate, aj keď si to stále zachováva isté abstraktné črty.

Ape Out je tak príjemným prekvapením z nezávislých vôd, ktoré prekonalo očakávania a rozhodne je to titul, ktorému sa oplatí venovať pozornosť. Jeho rýchla a zábavná akcia je sprevádzaná dynamickým hudobným systémom, ktorý jej dáva niečo navyše, pričom to celé je ešte zvýraznené vizuálom, ktorý ihneď zaujme. Sú tu však aj veci, ktoré vás nepotešia. Najväčším nedostatkom hry je jej dĺžka, keďže ju dokážete celú prejsť za jeden večer a aj keď dokáže pridať ešte pár chvíľ navyše, stále to nie je žiaden zázrak. Taktiež jej koncept znamená aj to, že sa občas stane, že vám hra vygeneruje level s tak rozmiestnenými nepriateľmi, že cez nich nemáte šancu prejsť.