Športy ponúkajú priestor pre žánrové zaujímavé fúzie, keď sa prenášajú do hernej podoby. Napríklad japonská séria Inazuma Eleven je vynikajúcim príkladom tým, ako zmiešala futbal s JRPG. Blood Bowl zase zmiešal fantasy ťahovku s americkým futbalom. Najnovším príkladom môže byť Switch verzia titulu Golf Peaks od Afrerburn, ktorý síce svojim názvom naznačuje, že by mal byť o golfe, no v skutočnosti je to skôr drobný puzzle titul, ktorý nepreverí vaše športové schopnosti, ale mozgové závity.

Boduje však najmä tým, že sa v nej okrem zaujímavého nápadu snúbi hneď niekoľko veľmi dobre fungujúcich prvkov, ktoré do seba presne zapadajú a výsledkom je celok, od ktorého sa len veľmi ťažko odtrhnete. Golf Peaks totiž nie je tým typom logickej hre, pri ktorej by vám šla para z uší a zavarili by ste si v nej šedú kôru. Práve naopak. Je to presne ten typ logickej hry, ktorá vás síce chce potrápiť, no zároveň si pri nej máte oddýchnuť, kedykoľvek a kdekoľvek, pričom na nej zároveň badať jej mobilné korene v tom, že je stavaná na kratšie herné posedenie, no dokážete si pri nej posedieť aj dlhšie.

Možno už aj z okolitých obrázkov ste vycítili ten relaxačný charakter, ktorý vychádza hlavne z audiovizuálneho spracovania hry. Jej grafika je naozaj minimalistická. Chce byť jednoduchá, nechce ničím vyrušovať. Farebne je síce pestrá, no nie je to nič výstredné. Je tu jednoduchá perspektíva nadhľadu nad jednotlivými úrovňami, aby ste mali prehľad o všetkom, čo vám môže stáť v ceste. Navyše sa kamera nedá meniť, no ani to nie je potrebné. K tomu všetkému navyše nesmie chýbať relaxačná hudba, ktorá dotvára atmosféru. Celé to tak pôsobí takmer snovo, veľmi jednoducho a veľmi uvoľňujúco.

Golfový princíp je v hre pretavený do toho, že je vašou úlohou v každej úrovni dostať loptičku do jamky. To je celé. Nie je to však také jednoduché, že by ste do nej udierali nejakou golfovou palicou. Dokonca tu loptičkou nepohybujete sami, ale sprostredkovane systémom kariet. Každá karta má na sebe priradený nejaký pohyb, vy následne tieto karty používate s určitým smerom a na základe toho sa loptička pohne. Takto máte „v rukách“ sadu niekoľkých kariet a sami si určujete, v akom poradí a v akom smere ich použijete, aby ste sa dostali do jamky. Niekedy je tu spôsobov viac, ba dokonca ani nemusíte použiť všetky karty, inokedy je za spôsob len jeden a možno sa zapotíte, kým ho objavíte.

Ako asi tušíte, úvod bude jednoduchý a riešenie logickej hádanky pred vami bude pomerne rýchlo zreteľné. Buď hneď, alebo sa stačí na úroveň trošku dôkladnejšie pozrieť. Postupne však náročnosť stúpa a hra vám začne klásť viac polien pod nohy, aby ste to nemali také jednoduché. Tieto vychádzajú najmä z prostredí, ktorými si prejdete. Tých je tu totiž celkovo 9 a každé z nich predstaví nejaké vlastné pravidlá. Či už vychádzajú z rôzneho povrchu, alebo do celkového mixu pridajú niečo nové, napríklad vodu, alebo posuvné pásy. Hra tak pekne stavia na svojom koncepte a stále ho udržiava čerstvý pridávaním nových a náročnejších prvkov.

Musíte sa tak naučiť vysporiadať s tým, ako prekonať napríklad piesok, v ktorom sa loptička vždy zasekne, prípadne blato, v ktorom sa zas vždy potopí. Podobných prvkov tu pribudne viac, hra ich často nekombinuje, no príde aj na také momenty. Vždy sa viete vrátiť späť o toľko krokov, koľko sami potrebujete, takže ak náhodou využijete nesprávnu kartu, stlačením jedného tlačidla sa hneď vrátite o krok späť a máte ďalší pokus. Môžete vyskúšať silnejší úder, či lob, ktorý preletí správny počet políčok. Všetko sa tu totiž odvíja od nich. Počítať pritom musíte aj s odrazmi, či naklonenými plochami, po ktorých loptička skĺzne dole.

Tento koncept je neuveriteľne návykový a ani som by som tomu neveril z obrázkov a videí, no ak sa raz do hry dostanete, len ťažko sa vám od nej vychádza. Ak sa aj na chvíľku zaseknete a hru vypnete, o pár chvíľ neskôr ste zase pri nej a s čistou hlavou sa zrazu hravo dostanete cez zdanlivo neprekonateľný problém. Avšak to, že je hra takto chytľavá znamená tiež to, že ju prejdete po jednom dni. Buď sa do nej raz zahryznete večer a dáte ju na jeden „hlt“, alebo ju po kúskoch prejdete úroveň za úrovňou, no stále aj behom jedného dňa.

Dĺžka je zároveň vecou ktorá mi tu prekážala najviac. Hra vás chytí, no je jej tu málo. Celkovo je tu 109 úrovní naprieč 9 prostrediami (v každom je 9 základných a 3 bonusové) spolu s jednou bonusovou, no kvôli tým jednoduchým v úvode každého prostredia to máte hneď za sebou. Nie je tu žiaden editor, kde by hráči mohli vytvárať vlastné levely a zdieľať ich s ostatnými, ani nič ďalšie, čo by celkovú hrateľnosť dokázalo ešte o niečo predlžiť. Jednoducho je po tom dni po hre. Vyvažuje to však aspoň cena, ktorá je na Switchi 5 eur, no po hre môžete siahnuť aj na PC (za 4 eurá) a na mobiloch (za 3,50 eura). Switch kombinuje obe ďalšie verzie s klasickým konzolovým ovládaním, ku ktorému pridáva aj dotykové v handheldovom režime.

Ak máte chuť na niečo príjemne oddychové, no zároveň logické, Golf Peaks môžem len odporučiť. Hra sa veľmi príjemne hrá, dobre zabaví, vyzerá a znie taktiež chytľavo, pričom to celé buduje jej čaro. Musíte sa ale zmieriť s tým, že obsahu samotného je tu tak na jeden deň, teda asi nejaké dve hodiny. Switch verzia je navyše o niečo drahšia ako ostatné, čo je tiež divné rozhodnutie zo strany poľského vydavateľa. Na druhej strane ak máte problém s tým malým množstvo textu, ktorý hra obsahuje, v ponuke nájdete aj češtinu, čo niektorých môže potešiť.