Takmer 2 roky po pôvodnom vydaní pre PC nám nezávislé talianske štúdio Gamera Interactive prináša svoju 2D akčnú platformovku Unit 4 aj na Nintendo Switch, kde s ňou chce osloviť nové publikum a naplno využiť možnosti a potenciál lokálnej kooperácie, ktoré tlačili do popredia už od začiatku. A treba povedať, že sa hra svojim konceptom na Switch naozaj veľmi hodí, no zároveň sa pri hraní (hlavne teda handheldovom) o svoju konzolu budete tu a tam naozaj báť, keďže má hra vo zvyku vás naozaj potrápiť.

Poďme ale poporiadku a začnime príbehom. Ten sa nesie v sci-fi duchu a vžijete sa v ňom do kože štvorice hrdinov s unikátnymi schopnosťami. Z ich sveta niekto ukradol tajomný a mocný artefakt, no týmto to navyše nekončí. Podobné artefakty miznú aj z ďalších svetov v tejto sústave a musíte sa tak vydať vo svojej vesmírnej lodi (ktorá tu funguje ako akýsi hub a aj na pohyb po mape galaxie) na cestu za opätovným získaním týchto artefaktov a ich vrátením tam, kam patria. Ak ich totiž nezískate, môže to znamenať zánik pre celú slnečnú sústavu.

Vydávate sa tak na cestu naprieč galaxiou so svojim tímom štyroch hrdinov a čaká tu na vás celkovo 15 rôznych planét. Môžete lietať od jednej ku druhej, no nie každá z nich predstavuje nejaké nové herné levely. Takéto svety sú tu vlastne len 3 a každý z nich obsahuje niekoľko nadväzujúcich misií, cez ktoré sa musíte pretĺcť až k záverečnému bossovi, pričom akýsi mid-boss vás čaká aj v strede každého z týchto svetov, takže hra ponúkne celkovo 6 bossov, no nie vždy sa dá hovoriť o súbojoch s nimi, keďže levely práve s týmito strednými sú skôr o prekonávaní prekážok, kedy sa poriadne zapotíte, aby ste im ušli.

Ostatné planéty ponúkajú iný obsah a môžete tu naraziť napríklad na menšie útržky príbehu, minihry (ktoré sú v hre tri), prípadne ešte na predajcov, kde si môžete zakúpiť kozmetické predmety pre svoje postavy za mince, ktoré zbierate v leveloch. Autori vlastne takto jednak vyplnili galaktickú mapu, keď už sa ju v hre rozhodli použiť, no tiež to predstavuje pauzu a oddych od náročných platformingových levelov, kedy si môžete na chvíľku vydýchnuť a vyskúšať napríklad jednu z minihier, ktoré si postupne odomykáte. Hra vám pritom neprikazuje, v akom poradí máte lietať na planéty v danom sektore, takže môžete pokojne aj z rozbehnutej série misií na jednej planéte odletieť na inú, kde je napríklad minihra.

Čo sa týka dizajnu hrateľnosti samotnej, ten nijako nevybočuje zo zabehnutých koľají. Hra je výrazne inšpirovaná starou školou a všetko je podmienené práve tým. Bude vám tak pripomínať nejednu klasiku vášho detstva či mladosti, ak patríte medzi tých starších hráčov. Pred vami je tak obrovská halda prekážok, pascí a smrteľných nebezpečenstiev, ktoré musíte prekonať, pričom tu a tam príde čas aj na to, aby ste situáciu riešili päsťami. Samozrejme sa snažíte vyzberať čo najviac mincí po leveloch a hlavne prežiť.

To bude neraz náročné, keďže si autori dali záležať na tom, aby priniesli naozaj slušnú výzvu. Nebezpečenstiev je veľa a checkpointy sú v leveloch často od seba ďalej než by ste chceli. Rovnako je dosť aj nepriateľov. O bossoch ani nehovorím, tí vám taktiež dajú zabrať. Problém ale nastáva vtedy, keď si uvedomíte, že náročnosť hry nie je vždy úplne fér a ťažkosti vám spôsobujú napríklad aj také veci, ako napríklad nešťastne riešené hitboxy nepriateľov. Takže vy idete klasicky vpred a viete, že ak skočíte na nepriateľa, tak ho zlikvidujete. Ale je to presne naopak a to len preto, že ste na nepriateľa síce skočili, ale nie tak, ako to hra požaduje, ale napríklad viac šikmo. Podobných menších vecí tu je viac a vedia trochu pokaziť zážitok z hrania, lebo začnete naberať dojem, že často nezomierate kvôli vlastným chybám. Stačí tu totiž jediný zásah a idete naspäť k checkpointu.

Unit 4 si najlepšie užijete v kooperácii s ďalšími troma hráčmi, kedy každý z vás preberie jedného z hrdinov. Ak ale nemáte po ruke toľko spoluhráčov, nevadí, môže hrať aj menší počet, prípadne si môžete zahrať sami. Aby ste však mali šancu dostať sa až na koniec, budete potrebovať schopnosti všetkých štyroch hrdinov. Ideálne je, ak sa viacerí hráči navzájom dopĺňajú a ak aj jeden zomrie, ďalší ho môže oživiť, keďže po leveloch poletuje vo forme akéhosi ducha. Ak je hráčov menej, musíte si postavičky prepínať a využívať ich unikátne schopnosti. Potrebujete niečo rozbiť, dáte si siláka. Menenie je rýchle a jednoduché.

No zároveň môže spôsobovať aj menšie problémy. Napríklad malý modrý panáčik je dobrý skokan a jeho špeciálnou schopnosťou je dvojskok. Fakt, že prvý skok sa robí normálnym tlačidlom na skok a druhý už tlačidlom na špeciálnu schopnosť však považujem za veľmi zlé rozhodnutie zo strany autorov. Navyše v prípade, keď to hráči autorom vyčítajú už 2 roky a doteraz to neupravili. Potom je tu ešte spomínaný červený silák, zelený dokáže šplhať pomocou lana (a budete ho využívať asi najmenej), no a posledný je slabý, no dokáže prechádzať cez niektoré prekážky a nepriateľov. Takže taký zaujímavý mix rôznorodých schopností.

A je to práve tento mix, ktorý Unit 4 ťahá hore. Navyše je faktor zábavy veľmi ovplyvnený tým, či si hru máte s kým zahrať. Ak ste sami, až tak vás asi nechytí, no ak máte poruke niekoho, s kým sa do hry môžete pustiť, zabavíte sa viac. Je škoda, že si autori nedali pozor na niektoré zlé rozhodnutia. Ešte väčšia škoda je, že mali dva roky na to, aby sa poučili zo spätnej väzby hráčov. Skákanie, hitboxy a ďalšie menšie veci ťahajú zážitok dole. Čo sa týka audiovizuálneho spracovania, tam je hra taktiež starou školou a jej jednoduchý štýl sa snaží napodobniť niektoré dobre známe klasiky. Nakoniec ale aj tak najviac zaváži to, či máte chuť na poriadnu skákačku, ktorá v niektorých momentoch pripomína napríklad Meat Boya. Ak áno a vonia vám aj kooperácia, Unit 4 vás dokáže zaujať aj zabaviť.