Sympatický titul z nezávislej hernej scény chce pripomenúť JRPG z deväťdesiatych rokov, ale darí sa mu iba čiastočne. Rozhodne nie je tuctový a aj keď má určité rezervy, ak vojdete do ulíc ohrozeného mesta Brann, určite tam strávite aj zaujímavé chvíle. Vstupné nie je prehnané a servíruje sa decentná zábavka s taktickými súbojmi.

Cesta do mesta je sprevádzaná prvými potýčkami s temnými monštrami, ktoré sa udomácnili v lese, ale sú čoraz dotieravejšie. Začínate s jedinou postavou, no vzápätí sa k odvážnemu mladíkovi Alisterovi pridá len zdanlivo nezaujímavý chlapec Kiba a potom aj svojský kamarát s hlavou jazveca a ďalší dobrodruhovia. Spoločne ako tím sa postavia nielen proti bizarným kreatúram, ale aj vojakom zo susedného kráľovstva, ktorí sú ďalšou skúškou pre obliehané sídlo. A zisťujú, aká je súvislosť medzi šampiónmi, ktorí majú chrániť mesto a hrozbou z temnoty.

O boje s nepriateľmi z dvoch strán nebude núdza, ale popritom vás čakajú aj rozhovory s rôznymi NPC postavami, zbieranie surovín a spoznávanie okolia. Spočiatku je to trochu strohé, ale potom sa hra stáva svižnejšou. Dialógy neraz zahrňujú viac volieb, dopĺňajú hlavné úlohy a sprístupnia vedľajšie. Predmety v okolí smiete okukať a preskúmať a hoci len málo z nich viete aj zobrať a použiť, je to také malé spestrenie potuliek. Celkovo aktivít nie je až tak veľa - môžete predávať alebo nakupovať suroviny potrebné na podporné doplnky, ktoré si dokážete vyrobiť - spočiatku len nápoj pre chlpatého Charlieho, neskôr pribudne neveľa ďalších. Občas vylepšíte skromne vybavené postavy, ale čakajte len minimálne zmeny výbavy a ojedinele odomknutie novej schopnosti. A pri každom z družiny je to riešené iným spôsobom. Napríklad Alistera vylepšujete temnými kryštálmi, ale jazvec sa zdokonaľuje po usmrtení nepriateľov.

V bezpečných oblastiach, napríklad v krčme, sa postavy samovoľne zregenerujú, inak celú skupinu medzi bojmi doliečujete balíčkami prvej pomoci. Štandardne sa pohybujete v reálnom čase a zobrazuje sa pritom len ústredná postava a k bitkám dochádza po priblížení k nepriateľom. Boje sa odohrávajú na samostatnej obrazovke a tie už prebiehajú v ťahovom režime. Striedajú sa v nich vaše a nepriateľské postavy, pričom každý v kole vykoná jednu akciu alebo pohyb o jedno políčko. Ale čo je zaujímavé, niekedy sú prítomné aj spriatelené jednotky, ktoré vám pomôžu, no nemôžete ich ovládať - konajú samostatne.

V niektorých bojoch máte možnosť zvoliť si usporiadanie postáv. Tam, kde to možné nie je, hra vcelku rozumne rozmiestni vašich hrdinov. Vpredu je Alister - má najväčšiu výdrž a obranu a chráni postavy, ktoré stoja priamo za ním, pred streleckými útokmi nepriateľa. Obrana je vyjadrená číslom a kým to číslo neklesne na nulu, Alister sa úspešne vyhne zraneniam. Hodnota zbroje sa po každom kole regeneruje a majú ju len niektoré postavy a väčšina nepriateľských obrnencov. Niekoľko prvých útokov v každom ťahu, ktoré vediete na protivníkov, preto býva väčšinou neúspešných. Týka sa to útoku zbraňami nablízko aj pištolí a ďalších strelných zbraní. Nie však kúzel, akými disponuje chlapec Kiba - tie cieľ zasiahnu bez ohľadu na obranné číslo.

Dôležitým elementom v boji je napätie postáv. To sa zvyšuje pri používaní útokov aj zásahoch od nepriateľov. Keď napätie dosiahne maximum a ukazovateľ pod zdravím sa zmení na červený, bojovník je dočasne vyčerpaný. Nedokáže vykonávať žiadnu činnosť a ani sa pohnúť. Stáva sa nechráneným, ľahkým cieľom, až kým negatívny účinok nepominie a nezníži sa napätie. Aby k tomu nedochádzalo, je vhodné namiesto niektorých útokov zvoliť len pohyb alebo použiť ikonu na čakanie a vynechanie ťahu. Za zmienku stojí to, že Kiba bežne používa mágiu svetla, ale keď sa jeho napätie zvýši nad päťdesiat percent, zmenia sa jeho kúzla na temné. Napríklad jeho schopnosť odstrániť negatíve efekty z priateľov sa prepne na schopnosť odstrániť pozitívne efekty z nepriateľov. A pri monštrách si musí dávať pozor na základný útok, pretože namiesto ničivej energie svetla ich premenený temný atak doliečuje.

Základy boja sú nápadité a efektívne, ibaže tak ako veľa prvkov v tejto hre aj bitky sú nedomyslené. Často tam dochádza k absurdným situáciám. Napríklad keď na bojisku zostane na každej strane len jeden bojovník, vzájomne si nevedia ublížiť. Nedokážu totiž prelomiť obranu toho druhého, a teda ani sa dostať súperovi na telo až do chvíle, kým jeden z nich nie je maximálne vyčerpaný a dočasne ochromený. A to zvyčajne trvá dlhé minúty, počas ktorých len sledujete útoky s nulovým poškodením. Je škoda, že sa aspoň nedá zrýchliť priebeh boja, aby táto agónia trvala kratšie.

Problematickí sú aj samotní hrdinovia, ktorí síce sú diametrálne odlišní, čo je plusom, ale ich zladenie v boji je mimoriadne komplikované. Napríklad už to, že iba jediná postava v družine dokáže plniť úlohu tanku v prvej línii, ktorý je schopný chrániť spojencov za ním (ak nepriateľskí strelci neútočia z bočných línií), poriadne komplikuje situáciu. Dôsledkom je, že prakticky v každej bitke stratíte minimálne dve postavy a ich pravidelné oživovanie po tvrdo vybojovanom víťazstve je povinnou rutinou. Inak to nejde. A hotový hlavolam je vyhrať súboje so špecifickými protivníkmi, pri ktorých sa v plnej kráse ukážu výrazné slabiny bojového systému.

Boje teda môžu byť do istej miery zaujímavé, ale súčasne podivné až hlúpe. A podobne môžete vnímať niektoré súčasti inak pomerne nápaditých úloh, ako je napríklad hľadanie úkrytov, o ktorých neviete nič, ani len to, ako vlastne vyzerajú. Je skutočne frustrujúce pátrať naslepo a dúfať, že sa vám niekde pod kurzorom myši rozsvieti kľúčové miesto. A tým je napríklad jedna z dlaždíc, ktorými sú vykladané všetky ulice v meste. Práve kvôli takýmto a ďalším prvkom, ktoré sú nedoladené a nedomyslené, sa z hry so slušným potenciálom stáva degenerovaný titul tretej kategórie.

Grafika hry je pekná, všetko je príjemné, kreslené a v boji s možnosťou otáčať, približovať a vzďaľovať terén. Hudba je solídna, ale ak vás omrzí a vypnete ju, hra bude až priveľmi tichá. Obsahuje totiž minimum zvukov, ktoré najčastejšie počujete v boji, ale inak prakticky nič, takmer žiadne ruchy z okolia ani nič podobné. Obzvlášť bije do očí, či skôr do uší, absencia dabingu, ktorý sa tu žiada ako soľ. Všetky dialógy sú písané, ale nemé. Hodili by sa aspoň nahovorené príhovory na začiatku dôležitých konverzácií. A určite by pomohli aj nejaké hlasové prejavy postáv v boji, pokriky, povzdychy, skrátka niečo, čo by zmenilo mlčanlivé bábky na uveriteľnejšie živé bytosti.

Taktická RPG Grimshade pochovala svoj potenciál nedbalosťou a nešťastnými rozhodnutiami autorov. Dôsledkom je plytký a nezaujímavý vývoj postáv a boje, ktoré sú na jednej strane jedinečné, ale na druhej nevyvážené a miestami hlúpe. Spolu s ďalšími nedostatkami a bugmi to hru sťahuje výrazne dolu a aj keď výsledok nie je úplný debakel, nedopadlo to práve najlepšie.