Škótske štúdio Team Junkfish vzniklo v roku 2011 a vo svojom portfóliu má zatiaľ dvojicu hier. Tá prvá, Monstrum, vyšla ešte v roku 2015, no len tri roky na to prišli autori so svojím ďalším titulom - Attack of the Earthlings. V ňom sa rozhodli priniesť hráčom niečo, čo by im mohlo vrátiť spomienky na staršie tituly podobného žánru. Nikde som síce na takýto popis k hre nenarazil, no určite ide o jeden z mojich prvých pocitov, ktoré sa vo mne prebudili po jej spustení. Ak sa ale pýtate, prečo sa vraciame k rok starej hre, odpoveď je jednoduchá - pri vydaní na PC nám ušla, a tak sa k nej vraciame v čase, keď sa dostala aj na herné konzoly. Každopádne, aby sme príliš nepredbiehali, vrátime sa na začiatok.

V Attack of the Earthlings nás autori dostávajú do kože mimozemskej civilizácie, ktorá však nie je zlá, neútočí, ale práve naopak. Snaží sa ubrániť pred obrovskou hrozbou, ktorá môže zdevastovať nielen obyvateľov, no tiež celú planétu. Konkrétne sa celá zápletka točí okolo rasy, ktorá si hovorí Swarmers. Tá zo všetkých síl bojuje proti medziplanetárnej spoločnosti Galactoil, ktorá sa zaoberá, ako inak, ťažbou cenných surovín. Práve vaša planéta sa teda dostala do hľadáčika tejto korporácie, a tak vám nezostáva nič iné, len sa jej postaviť zoči-voči aj v tých najťažších situáciách. Dosiahnuť mier totiž nebude jednoduché, najmä ak zistíte, že aj jeden zlý krok vám môže prekaziť plán a zmiesť ho okamžite zo stola.

Hra ponúka len jednu jedinú možnosť hry, a to príbehovú časť pre jedného hráča. Nakoľko však ide o ťahovú stratégiu, ktoré zvyknú byť komplexnejšie, nechýba tu ani úvodný tutoriál, ktorý vám priblíži jednotlivé možnosti a spôsoby ovládania. Attack of the Earthlings sa síce medzi veľmi komplexné hry zaradiť nemôže, no určite je dobré ujasniť si, čo sa vlastne dá v hre robiť - vie vám to najmä v neskorších štádiách hry uľahčiť postup. Samotná kampaň vás dokáže zabaviť na približne osem hodín, v závislosti od vašich schopností a prístupu k hre. To je dané predovšetkým hlavnou mechanikou, ktorá spočíva v jedení vašich nepriateľov, teda ľudí.

Každú zo siedmich úrovní začínate so svojím hlavným mimozemským domorodcom - Matriarchom. Tento tvor je pre vašu hru kľúčový, a to natoľko, že jeho smrť znamená za akýchkoľvek okolností koniec. Preto je dôležité držať si ho pod maximálnym dohľadom a do ostrých súbojov púšťať len to, čo sám dokáže „recyklovať". Z každého skonzumovaného človeka získavate biomasu, z ktorej dokážete vytvoriť potomkov vlastnej rasy. Tí sa však rodia v základnom vývojovom štádiu, no a z ďalšej porcie biomasy z nich viete vytvoriť tri rôzne typy bojovníkov. Každý z nich vyniká v niečom inom, čo znamená rôzne možnosti útokov priamo v boji. Už tu tak musíte strategicky myslieť, no stanovená obťažnosť dáva veľký priestor aj na rôzne omyly. Stále si síce viete všetko pokaziť jedným zlým pohybom, avšak všetko záleží od okolností či úrovne, ktorú práve hráte.

K strategickému prístupu vás hra navádza aj samotným dizajnom úrovní. Tie sú síce pomerne jednotvárne, no zároveň sú postavené tak, aby ste si museli dávať pozor, kam vkročíte, kde sa skryjete alebo či si trúfnete zaútočiť na človeka. Doslova si musíte počítať jednotlivé kroky a zároveň aj silu vášho útoku. Karty môžu zamiešať aj ďalšie schopnosti jednotlivých druhov mimozemšťanov. Jeden typ dokáže rozdávať silnejšie útoky odzadu, druhý dokáže získať ďalšie bonusové kroky, zhypnotizovať civilistov, prípadne vedia útočiť aj na diaľku. Veľmi vám dokážu pomôcť ventilačné chodby, ktorými môžete prekonávať veľké vzdialenosti na pár kliknutí. Zmiasť nepriateľov je týmto spôsobom jednoduché a efektívne. Ak svoje jednotky roztrúsite po mape, dokážete si získať pomerne rýchlo dobrú kontrolu nad tým, čo sa deje, no taktiež sa tým občas dokáže hra rozbiť.

Keďže ide o ťahovku, po vyčerpaní vašich krokoch prenechávate štafetu súperovi. Niekedy to však hra ako keby nezvládla a trvá jej príliš dlho, kým vám kontrolu vráti späť. Samozrejme, väčšinou je to oprávnené, keďže máte na dohľad väčšiu skupinu postáv, no sú situácie, kedy buď iba počujete zvuky - a teda ide o zbytočne stratený čas, alebo kamera stojí na mieste bez zvukov a pohybov. Aj keď sa to teda nestávalo často, pri veľkom počte krokov, ktoré som v hre vykonal, to bolo pomerne otravné. Okrem tohto nedostatku som si všimol ešte jeden, oveľa závažnejší bug. Hneď pri tutoriáli sa mi hra síce načítala, teda som sa vedel pohybovať po mape a počul som zvuky, no bez obrazu. Jediné riešenie bolo začať hru úplne odznova, teda vytvoriť novú pozíciu. Ak by sa mi to stalo niekedy neskôr, v pokročilej fáze hry, asi by som nebol dvakrát nadšený.

O Attack of the Earthlings nemôžem hovoriť ako o úplne nevydarenej hre. Počas ôsmich hodín strávených mimo planéty som sa aj napriek rôznych nedostatkom a jednoduchosti dokázal zabaviť. Dĺžka hry je však zároveň aj jej veľkou výhodou. Ak by hra bola rozsiahlejšia, rozhodne by jej to neprospelo a monotónnosť či repetitívnosť by sa ešte viac znásobila. Takto ide o lepší priemer, ktorému by som však dal prednosť výhradne na počítači. Na konzolách sa síce neovláda až tak zle, no klávesnica a myš k hre pasuje o dosť viac.