Spätný pohľad do archívu Sectoru prezrádza, že sérii Phoenix Wright sme sa venovali dosť málo. S výnimkou jednej zrecenzovanej časti a paradoxne aj cross-overu s Professorom Laytonom budete márne hľadať čísla či texty, ktoré by popísali neúnavné snaženie na miestach činu i v súdnej sieni. Pritom je to jedna z najsilnejších japonských sérii pre handheldy ako Gameboy, DS a 3DS a teraz sa dostáva (nielen) pre západné publikum aj na trio moderných konzol PS4, Xbox One a najmä Switch.

Možno práve ten handheldový pôvod môže za to, že Phoenix Wright neprerazil silno ako londýnsky kamoš Layton. Na druhej strane zdieľajú isté spoločné atribúty – košaté dialógy, skúmanie miest činu a príslušných záhad a riešenie hádaniek. Pravda, Layton išiel tvrdo po logických puzzle zatiaľ čo táto séria je súdnou drámou, kde sú na čele hrateľnosti jednotlivé prípady, pojednávania, tvrdenia i dôkazy.  

Niektorým sa môže zdať, že aktívnych herných pasáží je dosť málo, ale to je klasický klam vizuálnej novely. Táto séria sa vyznačuje rozmanitou hrateľnosťou a mixuje viaceré žánre, pričom na dialógy bohatá vizuálna novela vám odhaľuje jednotlivé prípady a nechá vás klikať na repliky a vstrebávať hlavné kusy deja. Keď sa ponoríte hlbšie do konkrétnej epizódy, dostanete sa neraz na miesto činu a tu sa už hra transformuje na klasickú adventúru, kde sa cení orlí zrak a pohotový kurzor prehľadávajúci prostredie. Áno, hľadanie predmetov, dôkazov či spojitostí je základ – ak vám niečo ujde, ťažko to môžete vytiahnuť v súdnej sieni v kľúčovej chvíli. Návšteva inkriminovaných miest je zväčša zábava, len občas si budete lámať hlavu, či ste už našli všetko potrebné a môžete sa pohnúť ďalej.

Ale tá najväčšia švanda začne až v súdnej sieni. Dlhé dialógy sú späť, v správnom momente môžete vytasiť svoje triumfy z dovtedajšieho vyšetrovania, kde okrem potuliek na miestach činu ste mohli dať priestor aj návšteve možných páchateľov či zdanlivo nesúrodých postáv. Niekto má dobré alibi, vašou úlohou ho bude zhodiť. Inokedy postupujete agresívne vpred a snažíte sa vytiahnuť na páchateľa čo najviac. Výsluchy v súdnej sieni sú esenciálnou súčasťou a počas nich sa dostaví aj ikonický moment, keď Phoenix Wright ukáže na svedka a vykríkne známe Objection! Veru, námietky patria k jeho práci už 15 rokov a s týmto mechanizmom sa naučíte pracovať rýchlo. Akurát musíte vedieť zasiahnuť v tej správnej chvíli a mať triumf, čo zvráti priebeh súdneho procesu.

Z popisu tria herných štýlov (vizuálna novela, adventúra, súdna dráma) vyplýva, že veľa dynamických prvkov hry neobsahujú a je to tak. Keď si k tomu pripočítate aj relatívne vzdialené miesta pre uloženie pozície, vyjde vám hranie ako náročná záležitosť najmä na postreh. Občas je ľahké stratiť sa v spleti postáv či ich výpovedí, ale v tom je súčasne skryté to čaro – práca advokáta nie je jednoduchá, najmä nie v tejto mierne fantasy animé verzii, kde si scenáristi občas vypomáhajú miernym preháňaním.

Čaká vás trojica hier a spolu 14 prípadov, každá hra ich obsahuje štyri alebo päť. Prípad tvorí jednu epizódu a tradične štartuje vraždou alebo iným závažným zločinom. Phoenix Wright príde na scénu na obhajobu obvineného človiečika a vyšetrovanie môže začať. Systém je jasný: mimo súdnej siene máte šancu behať po meste a kľúčových lokalitách, kde sa dá čosi získať alebo nájsť – na miestach zväčša čosi nesedí, skrýva sa tu dôležitý predmet alebo stopa. Hra vás neraz vedie postupne, ak máte ísť na miesto X, spravidla treba navštíviť dve-tri predchádzajúce a postup vám dá zmysel.

Na miestach čakajú postavy, ktoré môžete vyspovedať – v dialógovej vetve sa vám otvárajú témy, čo sa dajú preskúmať a ich priebeh. Samozrejme, svedkovia či vrahovia sa nepriznajú na rovinu, takže sa neraz snažíte dostať k tému okľukou alebo falošnými udičkami. Samostatnou kapitolou sú predmety – zbierate ich postupne a môžete ich využiť v dialógoch, či vypočúvaný svedok náhodou nezareaguje. Osoby môžu klamať, ale často ich dokážete zahnať do rohu alebo sa sami rozkecajú o tom, čo v nich predmet vyvolá a otvoríte si cestu k novým tézam alebo otázkam. Bonusom je, ak sa dostanete aj k ďalším predmetom. Vtedy viete, že ste na správnej stope a môžete sa dostať ďalej.

Keď nabehnete do súdnej siene, hra sa mení a ide do tuhého. V prvom rade treba odhaľovať falošné svedectvá svedkov. Tí začnú rozprávať svoju verziu, no vy už vďaka získaným predmetom i faktom viete vytušiť, ktoré časti výpovede nesedia – tu ešte neviete vykríknuť objection, ale rozbehli ste sa. To už sa blížite ku krížovému výsluchu: keď dostanete svedka do vašej parády, treba odhaliť ich lži. Dokonca si môžete prezerať ich celú výpoveď a keď vidíte chybu, predložíte dôkaz z vyšetrovania a ste v hre. Ale pozor na falošné obvinenia – hra ráta čosi ako počet životov a pri piatich omyloch ste mimo hry! Váš klient je obvinený a tým pádom ste nahratí a zväčša idete k uloženej pozícii na začiatku súdu.

Snaha zatlačiť svedka sa cení, najmä keď viete, kedy ho zastaviť a ísť po ňom. Niekedy svedok môže revidovať svoj úsudok, inokedy sa sami rozhodnete stiahnuť. Samozrejme, najlepšia obrana je útok a ten servírujete, keď máte dôkazy proti výpovediam. Vtedy sa už môže prípad otočiť iným smerom...

Celá pasáž v súdnej sieni pôsobí ako prepojená mozaika. Vypočúvate svedkov a môžete ich zatlačiť do úzkych, používate proti nim predmety i získané stopy, v druhej i tretej hre máte dokonca celý profil osôb. Svedkovia radi zamlčia zásadné fakty, „zabúdajú na známych“ alebo menia istú postupnosť v prípade. Logika vo vašom podaní je kľúčová – ale netreba sa báť ukrutnej obtiažnosti. Vďaka tomu, že na svedkov môžete tlačiť neustále a spochybňovať takmer každú vetu, cestu k výsledku si nájdete.

Na všetkých troch hrách sa dá oceniť prepracovaný scenár a množstvo pestrých postáv, ktoré inak vo videohrách nevystupujú. Na lavici obhajovaných sú boháči, aj bežní ľudia ako strážnik či študent, tak sa dostanete aj do rozličných prostredí (biznis, univerzia). Aj medzi svedkami nájdete pár bizarných ľudí a hoci niektorí sú na prví pohľad „jasní“, u iných môžete chvíľu hádať, či ich vylúčiť hneď alebo nikdy. Phoenix Wright neraz koketuje aj s trošku fantasy prípadmi, resp. autori žmýkajú najmä v tých neskorších hrách zo seba viac prepojení. Ak budete hrať celú trilógiu po sebe, oceníte, že dokážu ísť čoraz ďalej a jednotlivé diely nie sú iba variácie na tie minulé.

HD grafika je fajn, aby vytiahla na novších konzolách jemnejšie rozlíšenie a pomôže aj v prostrediach pri love drobných predmetov. Hudba je vhodne vkladaná do dlhých sedení na súde a pomáha celej atmosfére. Ovládanie bude na pretrase, lebo okrem na DS (či 3DS remake) ste mohli využívať viac dotykov a hra pôsobila sčasti intuitívnejšie. HD verzie bez dotykového ovládania však netreba zatratiť – a najlepšie pasuje hra aj tak na najnovšiu platformu Nintenda. Switch vám umožní dať si hocikedy pauzu a vrátiť sa k prípadu na dobrú noc či počas dňa.

Za dobrú cenu (30 eur) a pri malej veľkosti (2 GB) sa dopracujete k desiatkam hodinám nevídanej hrateľnosti. Štrnásť rozličných prípadov stojí za to a s odstupom 10 až 15 rokov starnú pomaly, takže sa hre z estetického či scenáristického hľadiska nedá nič vyčítať. A ani pri hrateľnosti, lebo podobných projektov nájdete málo, čo zvyšuje hodnotu série.