Capcom sa opäť vracia k značke Resident Evil, kde remastre troch starších, no obľúbených častí prináša na Switch. My sme sa pri vydaní na ne bližšie pozreli.

Resident Evil 0 - recenzia - saver

Zero nebola prvá hra Resident Evil hra, ale autori nás v nej až dodatočne zobrali pred jednotku a ukázali, ako to vlastne celé začalo. Ako sa rozšíril T-Virus, vznikli mutanti a zombíci. Toto všetko sme mohli pôvodne objavovať v roku 2002 v Gamecube verzii a neskôr v roku 2016 aj v remastered verzii, ktorá práve prichádza aj na Nintendo Switch.

V hre sa zmocníte dvoch postáv - policajtky Rebeccy Chambers a kriminálnika Billyho Coena. Obaja si budú pomáhať prežiť a zisťovať, čo sa vlastne okolo nich deje. Vlak Umbrelly, v ktorom išli, sa dostal pod útok podivných pijavicových tvorov. Objavujú sa zombíci a vy sa snažíte strieľať, prehľadávať prostredie, pomocou kombinovania postáv riešiť puzzle úlohy a popritom nasávať príbeh ukázaný prestrihovými scénami a rozhovormi. 

Samotná atmosféra je tu pôsobivá, temná a vytvára pocit napätia a strachu. Vizuál je jednoduchý, len vylepšený z pôvodnej verzie, a teda ponúka kombináciu kvalitne predrenderovaných miestností a 3D grafiky postáv. V tejto oblasti je samotný port na Switch bezproblémový ako na malej obrazovke, tak aj na veľkej TV vyzerá hra decentne. Problémom je samotné ovládanie. To je síce prebraté z remastrovanej verzie, ale stále je zlé. Na dnešnú dobu už kombinácia zafixovaných kamier v rohu miestností a otáčania postavy bez toho, aby ste videli, kam vlastne mieri, je už skôr na nervy ako na zábavu. Hlavne, keď pri tomto systéme niekedy nevidíte, kam vlastne strieľate, alebo sa neviete trafiť hlavne do malých nepriateľov, ako napríklad psov. 

Loadingy medzi miestnosťami aj tu zdržujú animácie otvárania dverí na čiernej obrazovke. Čo je postupne otravné a v dnešnej dobe aj zbytočné. Podobne je škoda, že systém inventáru nemá touchscreen podporu, alebo aspoň modernejšie ovládanie. Nakoniec vás hra potrápi aj s ukladaním pozícií, ktoré sa dajú uložiť len na určitých miestach pri písacích strojoch. Je škoda, že tieto drobnosti autori nedotiahli a spravili len čistý port.

V zásade je tak Switch verzia rovnaká ako na veľkých platformách a sama o sebe je pekným doplnkom série pre fanúšikov, aj keď moderných hráčov už môže otravovať oldgen hrateľnosť. Stále však ponúkne zaujímavý príbeh ukazujúci začiatok celej nákazy a prakticky začiatok konca sveta, ako ho poznáme.

Resident Evil Remake - recenzia - ace

Pôvodný Resident Evil je jednou z najväčších klasík survival horor žánru, no vďaka podpisu zubu času je dnes už len vo veľmi ťažko stráviteľnej podobe. Čo je rozhodne škoda, keďže toto je hra, ktorá má nielen stále čo ponúknuť, ale mala by ju poznať aj mladšia generácia hráčov. Už v roku 2002 Capcom vydal remake prvej časti a odvtedy nám ho raz za pár rokov vždy pripomenie na nové platformy. Teraz prišiel rad aj na úspešný Switch od Nintenda.

Prakticky nič sa tu nemení. Toto vydanie vychádza z relatívne nedávneho remastrovaného vydania pre PC, Xbox One a PS4. Nepoteší veľkosť hry, ak sa do nej chystáte ísť v digitálnej podobe a nemáte príliš veľa miesta. S veľkosťou 14,4GB je hra na Switch pomery relatívne masívna a pravdepodobne aj zo všetkých aktuálnych Resident Evil hier najväčšia. Je tu však remastrovaný vizuál a aj audio, takže sa na hru stále príjemne pozerá a dobre sa počúva.

Hlavnou devízou Switch verzie je to, že si ju môžete zobrať so sebou kamkoľvek. Hra v handheldhovej podobe vyzerá veľmi slušne, no aj keď ju zapojíte na TV, kde sa jej vek už predsa len viac prezradí, stále neurazí a dokáže osloviť, pričom stavia najmä na parádnej hororovej atmosfére, ktorej sa vďaka nápaditej hre svetla a tieňov stále dočkáme v hojnej miere. Z hľadiska snímkovania je to v tejto verzii bezproblémové, no ak tu po technickej stránke niečo hnevá, je to statická kamera, ktorá je už naozaj prežitok a často vás zbytočne mätie, keď na vás niekto útočí spoza rohu, či sa prepne akurát vtedy, keď sa bez nábojov snažíte okolo zombíka len prebehnúť.

Okrem napätia a strachu vás tu čaká akcia, hádanky porozhadzované po tajomnom sídle a komplexe pod ním, no a najmä príbeh, ktorý svojho času hráčov oslovil až tak, že má séria milióny fanúšikov dodnes. Jill Vallentine a Chris Redfield sú dve hrateľné postavy, ktorých cesty naprieč hrou majú trošku iný priebeh, pričom v závere vás čakajú aj rôzne konce na základe vášho hrania. Cesta k nim však trvá 12 hodín a stále si ju dokážete veľmi užiť, keďže hra zostarla naozaj dosť dobre.

Často sa v prípade článkov o podobných hrách vraciam k tomu, ako využívajú možnosti Switchu a po tejto stránke je to trochu sklamanie. Už pri štvorke je škoda, že tu nevyužíva pohybové ovládanie (ktoré mala hra na Wii), no okrem neho zanedbáva aj HD Rumble a minimálne pre ovládanie inventára by sa v handheldovom režime hodilo dotykové ovládanie. To sú však len menšie chyby, ktoré vás určite neodradia.

Resident Evil 4 - recenzia - korec

Štvorka Resident Evil vzbudila kedysi obrovské ovácie, pretože dokázala preniesť známy koncept do nového prostredia a ešte aj prihodiť čosi navyše. Lenže od toho momentu ubehlo už 14 rokov a dnes sú videohry (aj hororové) posunuté ďalej. Takže opáčiť Residenta 4 na Switch je veľké lákadlo už len kvôli pohľadu, ako zostarol – a, samozrejme, mať ho neustále so sebou.

Hrať Resident Evil 4 v posteli v handheld móde na dobrú noc, to je iný zážitok. Všetko máte vo vlastných rukách, a keď si nastavíte vibrácie, rozozvučí sa motorček pri zombie, motorovej píle a inom nepríjemnom momente a hra je riadne sugestívna. Switch verzia sa snaží vyzerať čo najlepšie, handheldový mód zrejme robí isté kompromisy pri rozlíšení, ale vložte Switch do docku a veľa vecí sa zlepší, takže na TV nevyzerá Resi 4 márne. Väčšou výzvou však bude pomalší pohyb a kamera – nie je síce fixná ako pri jednotke, ale stále sa budete pri vybraných budovách či pasážach s ňou mordovať.

Aj ovládanie sa treba učiť nanovo, lebo kurzor nie je úplne intuitívny a občas dosť pomalý. Pri jednom či troch zombies ešte pohoda, no narazte na troch a budete mať problém odpáliť ich alebo poštekliť nožom. A to sa hneď na začiatku dostávate do fest zamorenej dediny plnej podivne infikovaných ľudkov a treba sa s nimi porátať, inak zgegnete na počkanie. Čo z toho, že za chlapa s motorovou pílou je 10 tisíc šupiek, keď ho zdoláte tak na piaty raz. Jasné, veteráni sa na všetko rozpamätajú, ale čo my ostatní, ktorí akurát pustili Resi 4 raz na PS2? Nebude to ľahké.

Inak sa duch série pekne udržal aj po 14 rokoch a toto je poctivý diel, kedy sa nenaháňate po Racoon City – dostanete sa do zapadnutej časti Európy, kde sa na vás ženú podivné typy a dej rozvíja príbeh o víruse, pokusoch a pritom si udržiava kvalitnú hrateľnosť. Stále je tu málo nábojov a lekárničiek, aj dychberúce chvíle sú nasadzované postupne a neskôr sa nemôžete spoliehať iba na seba, ale ešte dávate pozor aj na dcéru prezidenta, ktorú ste sem prišli zachrániť. Takže nielenže idú po krku vám, no treba chrániť VIP osôbku. Burani sú drzí, idú vám po krku, zápletka poteší a všade znejúca španielčina je fajn.

Ako celok je to bizarný kúsok. Archaický save systém vás síce na Switch mrzieť nemusí, ale beda vypnúť náhodou hru a prísť o 20 minút vydretej pasáže. Mapa od začiatku je super, lebo si viete urobiť predstavu o lokalite. 12 GB na disku bude pre pár vydriduchov výzva a zvuk je dosť plochý, čo je trošku škoda. Ale zopakujem, je to Resi 4 v pohybe. Po 14 rokoch sa ešte hrať dá a bolo by zaujímavé nájsť niekoho, čo si ho dá takto v premiére...