Pohľad na predajné rebríčky za prvý polrok 2019 nám naznačuje, že Mortal Kombat 11 patrí medzi tie zatiaľ najúspešnejšie herné tituly tohto roka. Hra si to rozhodne zaslúži, no zároveň až nepekne nakopala všetku ostatnú bitkársku konkurenciu tam, kde slnko nesvieti, čo je možno trošku škoda. V jej tieni sa tak ocitlo hneď niekoľko hier, či to bol Dead or Alive 6, Power Rangers: Battle for the Grid, alebo aj výročná kolekcia Guilty Gear. Teraz je tu ďalší vyzývateľ, ktorému síce nechýba zvučné meno, no zároveň sa má vec tak, že je toto meno zvučné viac či menej len pre pamätníkov tohto žánru.

Samurai Shodown je tak trochu reboot, tak trochu pokračovanie známej série od SNK, ktorou sa chcú opäť vystreliť medzi elitu žánru, kam síce patrili v 90. rokoch, no odvtedy už virtuálni bojovníci naprieč rôznymi platformami preliali naozaj veľa pixelovej krvi a iných telesných tekutín. Aj keď teda séria existuje už 26 rokov a toto je jej dvanásta časť, pre mnohých to bude vôbec prvé zoznámenie s touto značkou. Koniec koncov, od vydania poslednej hry ubehlo už neuveriteľných 10 rokov a aj to bola len antológia, ktorá v jednej kompilácii ponúkla prvých šesť hier v sérii. Pred vydaním novej hry tak bolo otázne, ako sa autori popasujú s takouto veľkou medzerou.

Ako ste už asi vyčítali zo samotného názvu, Samurai Shodown má tému, bojový štýl a aj dobové zasadenie jasne dané. To všetko sa prenáša aj do jej príbehu, ktorý nás zavedie do historickej Tenmei éry Japonska, konkrétne do roku 1787. Odohráva sa tak pred piatou časťou, avšak aj vzhľadom na to, že aj tá už má svoj vek, nemá príliš zmysel sa celkovým príbehom série zaťažovať. Jednotlivé postavy si tu síce so sebou priniesli nejaké odkazy vzťahy zo svojej minulosti, no ich znalosť akútne nepotrebujete k tomu, aby ste si hru vedeli užiť. Je to predsa len aj čiastočný reboot, takže rivalita je fajn pre hecovanie medzi postavami pred samotným zápasom, no tam to pre vás môže končiť a zážitok nebudete mať o nič horší.

Príbehový režim hry vám predstaví svet, ktorý sa pomaly celý ponára do tajomnej temnoty. Požiare, hlad a mnohé ďalšie katastrofy sužujú celé Japonsko, pričom namiesto vychádzajúceho slnka je teraz nad krajinou temný oblak, ktorý prináša len skazu. Je teda zrejmé, že nejaké skrytá zlá sila ohrozuje celú krajinu. Bojovníci z Japonska aj spoza mora sem prichádzajú, aby tomuto zlu čelili. Každý má na to svoje dôvody a má aj svoje ciele, či už je dobrý, alebo zlý. Teda taká žánrová klasika, akú sme tu už mali veľakrát.

A to je škoda. Aj bojovky nám totiž v posledných rokoch dokazujú, že dokážu ponúknuť naozaj chytľavé a kvalitne napísané príbehy. Ak sa k tomu pridajú vysoké produkčné hodnoty a slušné herecké výkonu, niektoré príbehy v bojovkách dokážu naozaj parádne osloviť. Toto ale rozhodne nebude ten prípad a jedným z dôvodov je už len to, že Samurai Shodown vlastne neobsahuje poriadny príbehový režim. Je to klasicky trošku nafúknutý Arcade, ktorý je odštartovaný jednoduchou obrazovkou o vstupe vašej aktuálnej postavy do deja. Potom nasledujú ojedinelé prestrihové scény, čelíte finálnemu bossovi (ktorý je v tradičnom SNK štýle z úplne inej dimenzie náročnosti), zdoláte ho a je koniec. Môžete ísť s ďalšou postavou presne to isté, no rozdielov veľa nenájdete.

To je trošku sklamanie, no z celkového pohľadu o obsah nebudete ukrátení, je ho tu totiž pomerne dosť, dokonca aj v singleplayer oblasti. Aby ste sa do hry a jej systémov vôbec dostali, nesmie tu chýbať tréningový režim a ani tutoriály, ktoré vás postupne prevedú od jednoduchých úderov až po tie najkomplikovanejšie útoky. Potom samozrejme nasledujú rýchle súboje proti CPU, no Battle režim vždy funguje lepšie, keď si vedľa seba na gauč niekoho pozvete a rozdáte si to pekne z očí do očí. Tým to však nekončí a začína to byť zaujímavejšie.

V rámci singleplayer režimov tu nájdete aj Time Trial, teda časovky, v ktorých bojujete proti sérii nepriateľov a limituje vás len čas. Každá víťazstvo vám pridá pár sekúnd k dobru a snažíte sa dosiahnuť čo najvyššie skóre. O skóre ide aj v Survival režime, ktorý je podobný, akurát sa vám medzi súbojmi zregeneruje len menšia porcia života. Ak teda v jednom súboji utŕžite viac rán, v ďalšom začínate v horšom stave. No a nakoniec je tu aj Gauntlet, ktorý vás zaradom postaví proti každej postave v hre. K tomu všetkému samozrejme nechýbajú vaše záznamy a ani tabuľky, no hráte tu tiež o odomykanie videí, artworkov a skladieb, ktoré hre pomáhajú v oblasti pridanej hodnoty.

Online sekcia hry je rozporuplná. Je tu niečo veľmi svieže a príjemné, no sú tu aj sklamania. SNK sa s hrou naozaj snažili a nemožno im to uprieť, akurát v online časti zaspali dobu a nachádzajú v dobe pred pár rokmi. Online je tak pomerne oklieštený a aj keď napríklad v ranked súbojoch poteší možnosť meniť postavy pri rematchi, lobby a ďalšie možnosti sú dosť strohé. Ale aspoň to funguje slušne, ak nehráte proti niekomu z druhého konca sveta.

Tým niečím sviežim je režim Ghost súbojov. Je to vlastne asynchrónny online multiplayer, ktorý si predstavte ako systém Drivatarov z Forzy. Tam sa AI učí jazdiť na základe dát zozbieraných od hráčov online a premietne to do vašej hry. Podobné e to aj tu, keď svojim hraním každý hráč vytvára svojich Ghostov – každého pre každú postavu, s ktorou hrá. Vy tak môžete hrať proti vlastným Ghostom, no hlavne môžete hrať proti Ghostom iných hráčov. Je to určite príjemné osvieženie v tomto žánri, aj keď až čas ukáže, ako to bude fungovať. AI totiž potrebuje veľa dát od hráčov, aby sa to nejako prejavilo. Zatiaľ tam niektoré črty sú, iné zas nie. Napríklad som si zahral proti Ghostovi postavy, s ktorou som mal na konte skoro 80 zápasov. Skákal viac, než je v hre bežné, čo som s ňou robil ja. Zároveň ale nepoužíval jeden útok, ktorý sa s ňou dal pomerne jednoducho spamovať a tiež som ho používal často.

Samurai Shodown ponúka celkovo 16 hrateľných postáv. Niekoľko ďalších je na ceste v podobe DLC a boss celej hry nie je hrateľný. Vracajú sa starí známi, najmä Haohmaru, Hanzo Hattori, Jubei a ďalší. Okrem toho pribudla aj trojica nováčikov: Yashamaru Kurama, Darli Dagger a Wu-Ruixiang. Každá postava má vlastný štýl a aj niekoľko farebných variantov hneď v základe. 16 síce nie je málo, no dnešný štandard je trošku bohatší. Variabilita je však dostačujúca.

A aj keď majú postavy svoj vlastný štýl, rýchlejšie, pomalšie, silnejšie, všetky majú spoločné to, že je ich boj postavený na sečných zbraniach. Keďže tu ide hlavne o samurajov, tak sú to zväčša katany, no miesto si tu nájde aj kord a ďalšie podobné zbrane. Tým sa hra líši od konkurencie, no zároveň je tiež podstatne odlišná od SoulCalibur série, ktorá je tiež založená na zbraniach. Máte tu tri základné útoky zbraňou – ľahké, stredné a ťažké. Ich dosah dokáže byť poriadne ďaleký, no a k tomu si pripočítajte ešte kopy a blokovanie. To je základ, z ktorého vychádza všetko ostatné, teda všetky kombinácie, všetky špeciálne útoky, no taktiež rôzne defenzívne techniky.

SNK v prípade Samurai Shodown vsadilo na unikátny bojový systém, ktorý ťažko porovnávať s konkurentmi. Je to 2D bojovka a pri útokoch často využijete štvrťkruhy, polkruhy a ďalšie obrazce ako v sérii Street Fighter, no aj od nej sa hra líši. Je pomalšia, defenzívnejšia a rozhodne viac taktická. Skôr je o čakaní na to, kedy sa vám otvorí medzera v súperovej obrane a správne ju využijete. Musíte vedieť čítať svojho súpera, taktiež musíte ovládať dosah zbraní a aj limity útokov. Ak je medzera v obrane malí, nepoužijete ťažký útok, ktorý je síce silný, no zahnať sa mečom spoza chrbta trvá dlho a súper sa tomu ľahšie ubráni. Hra tak pochopiteľne vychádza z kendo, no nechýba tu ani poriadna porcia kreativity samotných vývojárov. Výsledkom sú boje, na ktoré sa dobre pozerá a dobre sa hrajú.