WayForward možno nie je štúdio, pri ktorom by hráči ihneď vedeli vymenovať všetky jeho hry len tak z hlavy. Neplní titulky herných médií, neukazuje sa na veľkých herných výstavách, no aj tak v tomto biznise funguje už od roku 1990, čo je poriadne dlhá doba. Dlho robilo hry pre Nintendo konzoly a handheldy, pričom aj dnes v hrách udržiava ducha klasických 2D skákačiek zo starej školy. Stále z nich „smrdia“ 16-bity a to je niečo, čo starší hráči dokážu oceniť. A čím viac, tým lepšie. A to aj v prípade, ak ide o množstvo obsahu, ktoré ponúknu.

V tomto ohľade nedávno autori priniesli niečo, čomu jednoducho musíme venovať pozornosť, keďže za málo peňazí dostanete poriadny náklad retro muziky. Mighty Switch Force! Collection vám v jednom balení ponúkne hneď štvoricu hier na PC a konzoly zhruba za „dvacku". A aj keď to nie sú nové hry, za svoje peniaze toho dostanete naozaj veľa, takže ak ste doteraz so sériou nemali tú česť, toto je šanca napraviť to. Dostanete Mighty Switch Force! z roku 2011, jej HD remake Mighty Switch Force! Hyper Drive Edition z roku 2012, Mighty Switch Force! 2 z roku 2013 (teraz sa vôbec po prvý raz hra dostáva na PC ako súčasť tejto kolekcie) a bokovku Mighty Switch Force! Academy z roku 2015.

Niektoré z týchto hier sa medzi sebou líšia viac, iné zas menej. ich základ je však spoločný a žánrovo ich definuje – všetko sú to akčno-logické 2D plošinovky. Skáčete, strieľate a taktiež hýbete rozumom. Navyše WayForward do hry výrazne zakomponovali časový element, takže s hrami hrajú aj na notu všetkým speedrunnerom, ktorí chcú hry prechádzať čo najrýchlejšie. V každej jednej vlastne hľadáte cesty, ako stiahnuť čo i len jedinú sekundu, aby ste prekonali možno ani nie hru, ale samých seba. S jedným levelom sa môžete trápiť aj celý večer, hra vás nechá. No až keď to zvládnete dajme tomu do minúty, vtedy sa namotávate na čaro týchto hier.

Má to však jednu chybu. Nie veľkú, no aj tak mi prekáža. Tieto hry síce majú svoj vek, no teraz máme rok 2019 a v takejto peknej kolekcii mohli dostať aj niečo navyše. Ja totiž síce rád prekonávam samého seba, no taktiež by som rád prekonával aj iných hráčov a keď už nie priamo, tak aspoň sprostredkovane. Žiadne online tabuľky tu však nenájdete, čo je rozhodne škoda. Celkovo má z tejto štvorice hier nejakú formu multiplayeru prakticky len Academy, ktorá tak bola priamo vytváraná, no k tomu sa ešte dostanem.

V každej z týchto hier hráte za členku špeciálnej jednotky, no menia sa vaše úlohy. V prvej časti (a jej HD remake) ste policajtkou, ktorá má za úlohu chytať chuligánky, ktoré utiekli z basy a teraz je len na vás, aby ste ich v každom z levelov našli a dostali zase za mreže. V druhej časti sú chuligánky zrazu dobré, no tentoraz ich musíte zachraňovať pred požiarmi, rovnako ako vlastne celý svet rozprestretý do mnohých levelov. No a Academy je vlastne tréningovým centrom pre tieto agentky, ktoré musia spolupracovať, aby prekonali prekážky, chytili zločincov a užili si to v čo najkratšom čase. Hry do toho primiešali aj zbieranie nejakých tých skrytých predmetov a samozrejme nechýbali boje, keďže v každej z týchto krízových situácií herný svet zaplavili rôzne monštrá.

Ich variabilita postupne rastie a kým niektoré stačí jednoducho zastreliť, s inými si už musíte pomôcť inak. Taktiež narazíte na naozaj pestrú paletu rôznorodých prekážok, no tiež plošín, ktorá vás dokážu dostať tam, kam by to inak nešlo. Chce to len cvik, načasovanie a občas možno aj šťastie. Potom už len túto schému opakujete, kým nestiahnete dostatok sekúnd na to, aby ste boli spokojní. Okrem toho treba naozaj tu a tam pohnúť aj hlavou, keďže mnohé z miest, kam sa máte dostať, sú na prvý pohľad nedostupné. Čím ďalej v hre ste, tým krkolomnejšie situácie sú pred vami, no pozitívom je, že sa stále veľmi dobre bavíte.

Hlavne vás tu ale potrápi mechanika, ktorá si našla cestu do samotného názvu série – switchovanie. V priebehu hrania narazíte na rôzne bloky. Niektoré sú pevné, iné zas transparentné a neaktívne, akoby boli len v pozadí. Stlačením tlačidla sa však ich poloha zmení a vám sa tak zrazu môže pred nosom objaviť plošina, ktorú môžete využiť na to, aby ste sa dostali ďalej. hra vás naozaj veľmi jednoducho nechá vkĺznuť do tejto mechaniky a sympatické je napríklad aj to, že vám ju predvedie ešte predtým, než ju vlastne potrebujete prvý raz. Nepotrebuje vás tak niečo učiť cez tutoriál, vyskúšate si to sami.

Netrvá to dlho a musíte plošiny prepínať už aj uprostred skoku, aby ste skákali z jednej na druhú. Prípadne to musíte presne načasovať, aby ste sa cez sériu rôznych boosterov dostali tam, kam to inak nejde. Ale pozor, stačí jedno zle načasované stlačenie a môže to pre vás skončiť reštartom levelu, keď skončíte na smrteľných ostňoch. Hra pritom ale nie je ťažká, ak si dávate na čas a všetko skúšate. Ak sa ponáhľate, už môžu nastať ťažkosti. Napríklad si musíte dávať pozor na to, aby ste nestáli pred plošinou práve vtedy, keď prepínate. Vystrelí to totiž vašu postavičku do obrazovky a razom prídete o život.

V jednotke strieľate, skáčete, premýšľate a lovíte chuligánky. To isté v remaku. Dvojka k tomu pridala hasenie a Academy je síce najmenšia z týchto hier, no ponúka lokálne hranie pre štyroch hráčov. Ti môžu hrať hlavne spoločne a prekonávať všetko vyššie uvedené spolu. Ale pozor, prepínať môže každý z nich a musíte sa dobre skoordinovať, aby ste zbytočne svojich spoluhráčov nezabíjali. Na druhú stranu, ak ich zabijete, zábava už len graduje. Pokrikujete po sebe, smejete sa a bavíte sa. Na tomto princípe je založený aj kompetitívny režim, v ktorom zas hráte proti sebe a rozhoduje to, kto uloví viac chuligánok. Musíte si ale osvojiť pravidlá a aj fakt, že vás môže protihráč hneď niekoľkými rôznymi spôsobmi zlikvidovať. Škoda, že je táto hra naozaj len malá a obsahuje menej levelov a ešte menej máp.

Každá z hier si zachovala audiovizuálny štýl, aký mala pri svojom pôvodnom vydaní. Niektoré z nich pochádzajú z 3DS, takže asi tušíte, že vás čaká pixelart v retro štýle, no aspoň je v tomto prípade naozaj vydarený a autori sa s grafikou pekne pohrali. Až dvojka prináša 2D grafiku vo vysokom rozlíšení a stále to tak hre sadne, pričom tento štýl ponúka aj Academy, ktorá však trošku mení perspektívu a celý level vždy zmestí na jednu obrazovku. Vďaka podarenému výtvarnému štýlu tak hry od svojho pôvodného vydania príliš nezostarli. A to ani v oblasti zvuku, kde ich ťahá jednoduchá rytmická hudba, ktorá k nám ale veľmi dobre sadne.

Je len málo vecí, ktoré by som mohol Mighty Switch Force! Collection vyčítať. Jednoducho dostanete v jednej kolekcii štyri kvalitné hry a to za cenu, ktorá je lepšia, ako keby ste si ich chceli kúpiť samostatne. Kedykoľvek sa medzi nimi môžete prepínať, dostanete desiatky zábavných levelov na dlhé hodiny a pri jednej z nich sa dobre zabavíte aj na jednom gauči, a to až vo štvorici. Možno by som privítal, ak by sa dalo medzi jednotkou a jej HD remakom kedykoľvek prepínať priamo za behu, no kolekcia ich berie ako dve samostatné hry. Academy je stále krátka a najviac mi tu chýbajú asi tabuľky. No a mnohé ďalšie podobné kolekcie nás rozmaznali tak, že často očakávame aj ponuku bonusových materiálov. Tie tu, bohužiaľ, taktiež nenájdete.