Hlavným hrdinom je Tondbert, smoliar, ktorý je členom stráže kráľovstva Wrinklewood. Nie je to typický chlap ako hora, s chrapľavým hlasom, blond šticou, nablýskaným úsmevom a sixpackom na bruchu. Je platonicky zamilovaný do princeznej, no nádej na získanie jej srdca sa zatiaľ skrýva v ďalekej hmle. Až jednej noci, kedy je Tondbert na stráži a oslavujúc osamote vlastné narodeniny sa trochu pripije a tým sa zmení celý jeho život. Pustí do hradu tajomnú postavu, z ktorej sa vykľuje únosca princeznej - Shoggoroth - a po nepríjemnom prebudení s treštiacou hlavou sa musí Tondbert vybrať zachrániť svoju platonickú lásku Theremin z rúk hlavného záporáka. Príbeh nie je v žiadnom prípade originálny, ničím neprekvapí, neobsahuje dych vyrážajúce zvraty a dojemné scény nevyvolajú žiadne precítené emócie. Nevadí to.

Je úplne jedno, že ide o roztomilú, rozprávkovú story s patetickými dejovými zvratmi. Nájdete tu všetko, čo dobre poznáte, zopár magických postáv i drsných hrdinov z budúcnosti a dávku humoru, ktorá síce nerozosmeje, ale ani neurazí. Pri svojom putovaní musí Tondbert najprv nájsť kúsky svojho brnenia, ktoré má rozhádzané po celom kráľovstve. Noc to bola skutočne náročná a ak si spomenie, čo všetko vyvádzal, nebude to príjemný zážitok. Následne sa vyberie na dôležitú, životnú misiu, zachráni bojazlivého rytiera pred mäsožravým červom i pavúkom, prinesie farbu na maľovanie jaskyne podivnej, zamilovanej dvojici, opraví katapult, s ktorým sa dostanete cez nepriechodný kaňon, prejdete zamrznutou krajinou a dostanete sa až k obetnému oltáru, kde nájdete princeznú. Nasleduje skok do ďalekej budúcnosti (vzhľadom na intro to nebude prekvapením) a cestovaním v čase sa pokúsite zachrániť svet.

Putovanie nie je príliš dlhé a ani menej skúsený adventúrista by nemusel mať zásadné problémy. Niežeby sa Guard Duty hrala sama, ale predmetov nie je mnoho, v dialógoch a monológoch nájdete nápovedu, navyše si Tondbert vedie denníček s úlohami. Možno sa zaseknete na odlákaní obrovského pavúka od rytiera v pavučinách (zahrajte mu na pavučinách) alebo pri hľadaní aktívneho miesta, kam máte kliknúť a predmet použiť. Guard Duty totiž neobsahuje žiadnu nápovedu so zobrazením aktívnych predmetov. Po nesprávnom použití predmetu ho musíte znovu vybrať z inventára, v ktorom je navyše nutné listovať. Jednoducho všetko ako kedysi.

Mnoho predmetov a rozhovorov tvorí len nepotrebné krovie, ktoré tu máte iba preto, aby ste nebežali len po príbehovej linke. Úroveň dialógov nedosahuje takú pútavú úroveň ako napríklad Thimbleweed Park, avšak nie je ani úplne prázdna, ako vidíme v nezávislom balaste. Drží sa mierne rozprávkového štýlu rezaného s fantasy. Vtipné momentky vychádzajú skôr zo situačného humoru, rôznych pádov a naivity hlavného protagonistu. Nechýba ani sarkazmus či popkultúrne odkazy na súčasnosť - ak chcete opustiť hrad, potrebujete špeciálne DLC, komunikácia špeciálneho agenta Starborna z budúcnosti prebieha ako v Metal Gear Solid a podobne. Dôležité je, že Guard Duty strieda pomerne rýchlo lokácie a preto nestihne začať nudiť. Postavy nie sú úplne ploché, avšak zapamätáte si máloktorú z nich.

Technické spracovanie sa drží pixelartu zubami nechtami, čomu zodpovedajú malebné lokácie v kockatom režime s trhanými animáciami pohybov a minimom interaktivity. Napriek tomu je prostredie dostatočne pútavé, nepôsobí chladne a pripomína prastarú Kyrandiu, King´s Questy alebo Quest for Glory. Nie je to moderný štýl dýchajúci z Deponie či podobne kreslených adventúr. Nemá ani takú atmosféru ako hry z produkcie Wadjet Eye Games. Je to svojské, naivne veselé a možno až príliš umelo pôsobiace a amatérske. Dabing je prítomný, avšak jeho kvalita odráža rozpočet vývojárov zo Sick Chicken Studios - spočítali by ste ich na prstoch jednej ruky, nerátajúc dabing. Hudobná vložka nemá dostatočné proporcie na to, aby sa vám vryla do pamäte či inak vyvolala emócie, ale počujete a vnímate ju vždy, keď sa ozve a nie je príliš otravná.

Guard Duty je skrátka adventúrna jednohubka, z ktorej na vás dýchnu staré zašlé časy. Na jednej strane som rád, že sú za nami, pretože hrateľnosť je občas príliš ťažkopádna a v hre sa nachodíte a naklikáte. Druhá strana mince je čisto nostalgická. Hrá sa to celkom fajn, avšak herná doba nie je nijaká zázračná a za štyri hodinky sa viete preklikať na koniec. Aspoň sa vyhnete trápnym zákysom. Ak point & click adventúry môžete a máte ich v malíčku, bude pre vás tento skromný pokus fajn oddychovkou, ale roky na to spomínať určite nebudete. Ostatným môže Guard Duty aspoň ukázať, ako to kedysi vyzeralo a hru majú šancu bez problémov dohrať. Nie je to nič extra, no zároveň ako letná búrka má potenciál osviežiť.