Nie je futbal ako futbal - a v prípade porovnávania dvoch dlhoročných rivalov v segmente futbalových simulátorov to platí dvojnásobne. Tak ako stojíte na strane Realu alebo Barcelony, či drukujete Liverpoolu alebo ManU, už teraz viete, kto je váš favorit. Budete mu držať palce, oslavovať jeho prednosti. Pretože PES (alebo FIFA, doplňte si podľa svojho vlastného uváženia) je najlepší. Áno aj nie.

V tento rok sa v Konami rozhodli investovať viac úsilia do esport časti. Teda minimálne to tak pôsobí podľa názvu hry, lobby a online časť celkovo stále trpí na ťažkopádnosť, slabšie sociálne prvky a občas aj pomalosť systému. Ani tentokrát sa Konami nepresadí na poli, kde EA Sports kraľuje už roky. A tentoraz to vzdali takmer úplne, licencie na všetky tímy, ligové súťaže či Ligu Majstrov tu nehľadajte. Skutoční hráči behajú po ihrisku a ich podoba je u najväčších hviezd nápadná, avšak nie všetci sa podobajú na svoje reálne predlohy. Ak sa pozriete na súpisku slovenskej reprezentácie, čaká vás skôr panoptikum noname figúrok. Keby som si chcel rypnúť úplne, tetovanie má len zopár vybraných jedincov. Lenže potom je tu druhá strana mince a PES už roky kraľuje na inom poli: na samotnom trávniku. To sa predsa ráta. Aj keď i v tomto prípade je to individuálne.

Znovu sa teda vraciame k otrepanej pesničke. FIFA stavia na arkádovú zábavu, prístupnosť pre širšiu verejnosť, ktorej stačí si len sadnúť a hrať. Užívate si nádherné akcie, dokonalú krásu prepracovaných fintičiek, a to všetko v nádhernom spracovaní s licenciami na všetko možné i nemožné. PES naopak ukazuje, že futbal je krásna hra - ale nie vždy pekná pre oko diváka. Tentoraz ešte viac. Hráči chybujú omnoho častejšie, než býva vo futbalových simuláciách zvykom. Práve tento fakt rozhodne o tom, či nový ročník zavrhnete ešte skôr, než sa k nám dostane nová FIFA, a to bez toho, aby mužstvo od EA vôbec vstúpilo na trávnik.

Čo to znamená v praxi? Vezmite si akýkoľvek zápas. Ten skutočný, najlepšie váš obľúbený tím, ktorému fandíte a držíte celú sezónu palce. Sami dobre viete, na čo reálne majú. Niekedy motyka vystrelí a podarí sa im skvelý zápas, zdolajú súpera, ktorému by za bežných okolnosti mohli vzdorovať iba s ťažkosťami. Inokedy pohoria s papierovo slabším súperom. To isté sa deje aj v novom PES 2020. Niekedy je to až frustrujúce ako vám jednoducho nejde karta a môžete mať v tíme Ronalda s Messim, ale netrafíte ani bránu, zatiaľ čo súper vás z protiútoku zrazí na kolená bombou do šibenice. Je to vôbec zábavné? Na prvý pohľad nie, na ten druhý… presne o tom je predsa šport a s o to väčšiu vervou sa vrhnete do ďalšieho zápasu.

Robotické zápasy vo FIFE, kde je favorit vždy favoritom, majú niečo za seba. Ponúkajú istotu, nádherne prevedené akcie - a je jedno, či to je druholigový mančaft alebo útočný záprah Liverpoolu. Presne toto PES 2020 neponúka. Je to futbalovejšie, je to reálnejšie a forma môže klesnúť. Práve vtedy sa ukáže, čo spraví zmena taktiky alebo striedanie s vašou jedenástkou. Niekedy prinesie potrebné oživenie alebo naopak potopí celú snahu. Práve to, čo vlastne chcete hrať, je dôležitým rozhodnutím a nie je to len fráza. 

Nie raz sa mi v online zápasoch stalo, že ma súper poľahky prehrával. Nepatrím k dokonalým hráčom, ktorí majú všetko v rukách, no napriek tomu ma (nielen) virtuálny futbal baví. Podarí sa jedna akcia, skvelá narážačka, protiútok do otvoreného priestoru, vysunutie nabiehajúceho krídla zo strany a gól. V tridsiatej minúte. A teraz čo? Stiahnuť sa a zubami nechtami sa snažiť brániť? Áno, ide aj to, ale zároveň sa dá stále rozumne hroziť z protiútokov. Na rozdiel od FIFY, kde je krása hry zosobnená v útočení, je to príjemná zmena. Môže sa vám však prihodiť rovnaký príbeh v opačnom garde. Futbal je krásna, ale niekedy nezmyselná hra. Presne taká je i v skutočnosti.

Na ihrisku to vyzerá niekedy ako v našej lige. Je jedno, či máte pod palcom Barcelonu alebo sa babrete s naším nároďákom. Brankári robia občas také psie kusy, že by sa aj Karius smial, ale nie sú supermani so zákrokmi roka v každom zápase. Prihrávky na jeden dotyk nie sú strojovo presné na nohu spoluhráča. Vysunutie do protiútoku vo väčšine prípadov končí na kopačkách obrancov čítajúcich hru. Správne načasovanie prihrávky je dôležité pred dotierajúcim súperom, ktorý si bráni svoj priestor. Hra sa prelieva z jednej strany na druhú. Nemusíte sa naháňať za loptou sami, stačí držať priestor, do vhodných situácií poslať AI na tesné bránenie a hráči pod tlakom začnú kaziť prihrávky. 

Obdobne je to so strelami, ktoré mimo jednoznačných situácií nemusia končiť ani v priestoroch brány. Hokejové výsledky sú minulosťou - teda až na prípady, kedy vás alebo vy súpera jednoznačne prehrávate takticky. Útočiť do plných silovo s našim národným tímom nemá zmysel, avšak ak je obrana rozhodená, dajú sa využiť rýchle krídla alebo postupný prechod. Kucka je skutočne dobrý v tom, že rozbíja zárodky súperových akcií, ale virtuóz z neho nikdy nebude. Niekedy sa nehrá futbal na krásu, ale ide o výsledok. V týchto momentoch je skutočná futbalovosť v podaní PES so všetkými chybami, nepresnosťami skvelá.

Lopta nie je v žiadnom prípade prilepená na kopačky hráčov, potrebujú čas na spracovanie. Mnoho prihrávok nemá adresáta len preto, že išlo skôr o bezhlavý odkop alebo zbavenie sa jej pred dobiedzajúcim súperom. Odráža sa od nôh hráčov, tela a skrumáž pred bránou môže priniesť zábavné a lacné góly, aj tie vlastné. V týchto neprehľadných situáciách síce zamrzí, že rozbehnutý hráč dotlačí loptu do siete, pretože ste s ním bežali k bráne a zmena akcie vyžaduje dokončenie animácie. Rozhodne však góly nepadajú po opakujúcich sa situáciách. Miesto krídel sa oplatí častejšie používať stred poľa, kde s pravým analógom môžete manuálne ovládať finty. Chce to však hodiny tréningu, no rozhodne to stojí za to, ak sa chcete uvoľniť medzi dvomi hráčmi driblingom.

PES 2020 je futbalovejší ako FIFA. Znamená to však aj to, že nemusí byť vždy zábavný, občas frustruje a niekedy to proste nejde. Finálny zážitok aspoň na mňa osobne pôsobí o stupienok lepšie ako vyčačkaná zábava z produkcie EA Sports, ktorý sa hodí skôr na priateľské stretnutia a party. Menej prístupná hrateľnosť sa vám časom odmení skvelou atmosférou zápasov, takže aj po prehre máte chuť znovu to skúsiť, ani debakel vás neodradí od ďalšieho zápasu. Horšie je to už tradične kvalitnom v technickom spracovaní, ktoré je na vysokej úrovni (s kľučkami a inými finesami pomáhal božský Iniesta), ale občas zamrzia bugy, toporné animácie brankárov, až strašidelné úsmevy po strelených góloch a opakujúce sa hádky so rozhodcom po fauloch, ktoré nedávajú zmysel. Dabing v podaní Petra Druryho je skôr príjemným podmazom, ktorý nevnímate aj pre postupne opakujúce sa frázy a občas zbytočne uvrieskané zhodnotenie bezvýznamnej šance. Hudba hrajúca v menu je zmesou všetkých žánrov a príjemne sa počúva aj mimo hry.

Konami už tradične zaostáva oproti konkurencii v licenciách a ružové to nie je ani s ponukou módov. Nie, že by ste tu nenašli všetko, čo vo FIFE, avšak nemá to omáčku okolo. Kariéra za jedného futbalistu (Become a Legend) je prepracovaná, postupne napredujete, no akoby to bola iba ponuka v menu a chýbalo tu viac vzrušenia. Svoju dávku dlhodobého učenia sa a vylepšovania štatistík tu nájdete, takže ak sa chcete preháňať po ihrisku ako pravý obranca alebo naopak tradičná deviatka, máte na desiatky hodín o plnohodnotnú zábavu postarané. Avšak len na ihrisku v menu sa budete zdržiavať minimálne. Možno by pomohlo, ak by okrem štatistík konkrétnych vlastností a schopností hra zbierala aj podrobnejšie informácie z odohraných zápasov, bola viac osobnejšia.

Obdobne je tu manažérsky mód, môžete sa predierať sezónou (Master League), s kartičkami si vytvoríte vlastný mančaft a staráte sa oň (myClub). Ak sa chce niekto ponoriť do futbalového kolotoča len čiastočne, radšej nech volí pár zápasov z rýchlej voľby. Animácie medzi zápasmi s manažérom pôsobia ako príjemná zmena, stále však chýba prehľadnejšia interakcia so štatistikami v menu, kde archaický font kazí dojem z celého futbalu. Master League vás nechá tápať v menu, ktoré už roky potrebujú zmenu ako soľ. Pôvod Konami sa nezaprie. Potešia však nové možnosti pri vyjednávaní s hráčom o kontrakte, ktoré prebieha na viac kôl. Okrem zvolenej sumy evidujete viacero požiadaviek zo strany hráča a počas sezóny ovplyvňuje dianie na ihrisku tímový duch. Niektorí hráči vedia zo seba dostať viac napriek svojim štatistikám. Fajn spestrenie a v Master League je vidieť aspoň snahu o inovácie, ktoré niekam ponuku posúvajú.

V myClub sa zas PES snaží konkurovať Ultimate Teamu z FIFY a hoci to nie je pasca na vaše peňaženky ako v prípade lukratívneho FUT, potáca sa v postupne upadajúcom tempe kupovania kartičiek s hráčmi. Postupne levelujúci futbalisti síce tréningom i zápasmi nadobúdajú nové schopnosti a zlepšujú si vlastnosti, avšak výsledok je skôr ťažkopádny. Nie, že by ste pár desiatok zápasov nestratili aj tu, avšak systém pôsobí skôr skostnatelo a venoval som sa najmenej. Agenti hľadajúci nové hviezdy do vášho tímu fungujú, avšak napokon vám hranie ponúkne len nahrádzanie už vylevelovaných hráčov (strop je sedemdesiatka), pretože ich buď nedokážete udržať alebo to proste chce zmenu. Kolotoč rozširovania balíčku ma jednoducho nechytil, avšak podobne tomu bolo aj vo FUT, ktoré však vytvára dojem väčšej pestrosti a variability.